Ako sa rozplývajú sny o rozvinutí bytovej výstavby
Typickou slovenskou rodinou s dorastajúcimi deťmi sa stáva tá, v ktorej nastupujúca generácia síce absolvovala relatívne slušné vzdelanie, ale má obrovské problémy so získaním zamestnania a takmer žiadne perspektívy v získaní vlastného bytu.
Dôsledky sú už zrejmé: klesá počet sobášov a populačné prírastky. Môže nás len tešiť, že klesajúci je aj počet rozvodov a potratov, pretože nová generácia je opatrnejšia. Zanedlho začne klesať aj počet obyvateľov Slovenska.
Podľa programového vyhlásenia súčasnej vlády SR malo túto situáciu riešiť rozvinutie bytovej výstavby. Za štyri roky funkčného obdobia sa zaviazala zabezpečiť postavenie 56 tisíc bytov, z čoho najviac - 18 tisíc v budúcom roku. To sa zrejme nepodarí, pretože v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu chýba Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR SR) na splnenie tejto úlohy 1,9 mld. Sk. Peniaze však chýbajú nielen v štátnej podpore bytovej výstavby, ale oveľa viac samotným stavebníkom. Najmä tým, ktorí by nové byty najviac potrebovali - mladým, zakladajúcim si rodiny.
Menej sa hovorí o tom, že aj tie prostriedky, ktoré sa na štátnu podporu bytovej výstavby vynakladajú - a nie je ich zasa tak málo, veď len v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu je pre MVRR SR na tieto ciele vyčlenených 3,45 mld. Sk - sa nepoužívajú práve najefektívnejšie.
Najväčšia časť prostriedkov na podporu bytovej výstavby (v návrhu rozpočtu na rok 2002 až 2,7 mld. Sk) putuje do Štátneho fondu rozvoja bývania SR, z ktorého sa dotujú fondy rozvoja bývania jednotlivých obcí. V tých, po schválení miestnymi zastupiteľstvami, sa časť prostriedkov vyčleňuje na dotácie pre miestne bytové podniky, časť na osobitné účely, čo sú najčastejšie výstavby bytov pre mladé rodiny a o tretej časti sa úsmevne hovorí, že ide tam, kam miestne zastupiteľstvá rozhodnú. Mladým rodinám, ktoré by takéto peniaze potrebovali, sa v skutočnosti dostáva veľmi málo, pretože byty za miliónové ceny si skutočne nemôžu dovoliť.
Ďalšie dve miliardy korún zo štátneho rozpočtu z prostriedkov určených na štátnu podporu bývania idú na štátne prémie v stavebnom sporení. Budúci rok sa má stavebná prémia znížiť z 25 na 20 percent úspor a maximálna výška ročnej prémie zo 4 500 Sk na 4 000 Sk. Veľká časť patrí tzv. priateľským sporiteľom, ktorí byty vôbec nestavajú, resp. stavebným sporiteľniam, ktoré takto získané prostriedky veľmi výhodne ukladajú najmä do štátnych cenných papierov. Ale aj z tých stavebných sporiteľov, ktorí stavebné sporenie naozaj využívajú na financovanie bytovej výstavby, sporí veľká až prevažujúca časť len na vylepšenie bývania a bytové rekonštrukcie. Mladé rodiny aj z týchto prostriedkov získavajú veľmi málo.
Tým, ktorí si chcú založiť rodinu, najviac pomáhajú rodičia. Niektorí odchádzajú v dôchodkovom veku na vidiek do chalúp po príbuzných a byty prenechávajú mladým, iní idú dokonca do izbičiek penziónov a domovov dôchodcov. Tí ďalší sa tlačia v bytoch s rodinami už svojich detí. Často nie mesiace, ale dlhé roky.
Niektoré súkromné firmy sa usilujú pomôcť výstavbou sociálnych bytov určených hoci len na prvé, najťažšie roky mladých rodín. Žiaľ, je ich príliš málo. Najmä v obciach chýbajú nielen peniaze (tie sa aj dajú získať, hoci s veľkými ťažkosťami), ale tiež ochota prevziať za takúto výstavbu zodpovednosť a veľa starostí. Azda až sa hospodárska situácia zlepší... Alebo až keď si mladí vynútia radikálnejšie riešenie.
Autor (1932) je ekonóm
