Politický zemepis časť 10.

Írsko
Počet zobrazení: 914

Írsko

Írsko sa delí na 4 historické provincie - Ulster, Connaught, Leinster a Munster. V krajine žije 3,647 milióna obyvateľov, z toho je 93,7 % Írov, ktorí predstavujú najkompaktnejšiu enklávu keltského etnika. Podľa odhadov iba pätina z nich ovláda írčinu. Väčšina obyvateľstva ostrova hovorí angličtinou, špecificky modifikovanou. 91,6 % občanov republiky sa hlási k rímskym katolíkom, 2,3 % k anglikánskej cirkvi a 0,4 % k presbyteriánom.

Súčasný premiér (taoiseach) Bertie Ahern pochádza z PD. Vedie koaličnú vládu dvojice strán FF (Fianna Fáil) a PD (Pokrokoví demokrati), ktorá vystriedala v roku 1997 trojicu ľavého stredu - FG (Finne Gael), LP (Strany práce) a DL (Demokratickej ľavice). Prezident nemá veľa právomocí. Volí sa všeľudovým hlasovaním na 7 rokov. V r. 1990 vyhrala voľby právnička Mary Mc Robinsonová (LP), ktorá sa stala prvou hlavou štátu, nepochádzajúcou z radov dominantnej strany FF.

Najsilnejšou pravicovou stranou je FF (Vojaci osudu). Je to republikánska liberálno-konzervatívna a pravostredová strana, ktorá od r. 1931 pravidelne vyhráva voľby. FG (Zástup Gaelov) predstavuje kresťansko-demokraticky a centristicky orientovanú stranu, ktorá vo voľbách neustále končí na druhom mieste. PD (Pokrokoví demokrati) vznikli po odštiepení sa z FF a spojením s nespokojencami z FG. K ľavici patrí predovšetkým labouristická LP (Strana práce), no tiež DL (Demokratická ľavica), ktorá vznikla z bývalej eurokomunistickej Robotníckej strany (WP), utvorenej odštiepením socialistického, násilie odmietajúceho krídla zo SF a ďalších ľavicových skupín. SF - Sinn Féin (My sami), je strana usilujúca sa o zjednotené Írsko a z jej radov vyšli mnohí zakladatelia FF, ktorí neskôr viedli krajinu. Dnes má tesné spojenie s nelegálnou ozbrojenou Írskou republikánskou armádou (IRA), ktorá pôsobí na severe ostrova. Ekologicky orientovaných občanov združuje strana G (Zelení). Najbližšie voľby budú v tomto roku. Po voľbách v júni 1997 získali parlamentné strany nasledujúci počet kresiel: FF 77, FG 54, LP 17, PD 4, WP/DL 4, G 2, SF 1 a ostatní 7.

Island

V krajine žije 276 000 obyvateľov, z nich 95,61 % tvoria Islanďania, po 0,8 % Dáni a Švédi, 0,5 % Američania, 0,3% Nemci. 90,5 % sa hlási k evanjelickým luteránom, 3,5 % k ďalším protestantským skupinám, 0,9 % k rímskym katolíkom. 90 % obyvateľov žije v mestách. Island má najnižšiu detskú úmrtnosť a vysoký vekový priemer (muži 75,7 rokov, ženy 80,9). Pomer zamestnanosti v odvetviach hospodárstva v r. 1991 v %: verejný sektor 18,5, obchod 14,6, priemysel 12,5, stavebníctvo 9,9, bankovníctvo 8,4, doprava 6,9, spracovanie rýb 6, rybolov 5,5, poľnohospodárstvo 5,4.

Prezident je volený raz za štyri roky všeľudovým hlasovaním a nemá veľké právomoci. Štyri volebné obdobia (1980-1996) bola vo funkcii žena Vigdís Finnbogadóttirová. Od augusta 1998 vládne Ólafur Ragnar Grímsson, niekdajší šéf Mladej strany pokroku, potom SFMV (Liberálneho a ľavicového zväzu) a parlamentnej frakcie AB (Ľudového zväzu), ktorému predsedal do roku 1995.

Pravicové spektrum politickej scény zastupuje konzervatívna SF (Strana nezávislosti). Svoju reputáciu získala dlhoročným bojom za samostatnosť krajiny a po II. svetovej vojne vyhrala všetky voľby. Starú FjF (Liberálnu stranu) obnovili v 80. rokoch odštiepenci zo SF. Záujmy farmárov a rybárov reprezentuje FF (Pokroková strana), ktorá predstavuje agrárnu stranu stredu. K ľavému stredu a ľavici na Islande patrí SuK (Ženský zväz), ďalej AF (Sociálnodemokratická strana) požadujúca znárodnenie všetkých podnikov a rast sociálneho zabezpečenia. V roku 1995 sa z AF odštiepila radikálna skupina, ktorá založila subjekt T (Prebudenie národa). AB (Ľudový zväz) združuje ľavicových socialistov. Vznikol zlúčením ZSS Zjednotenej socialistickej strany a ľavicových skupín. Samotná ZSS vznikla v roku 1938 po zlúčení Komunistickej strany Islandu s ľavicovými sociálnymi demokratmi. AB nesúhlasí s americkými vojenskými základňami na Islande a členstvom krajiny v NATO. Z radov AB vyšiel dnešný prezident. Medzi nové volebné zoskupenia patrí S, čo je koalícia združujúca AB, AF a feministky zo SuK. Radikálnych socialistov a ekológov, ktorí odmietajú NATO aj vstup do EÚ, združuje VGF (Ľavicové hnutie - Zelený zväz).

Islandský parlament (Althing) je najstarší v Európe - datuje sa od roku 930. Má 63 členov, ktorí sa volia pomerným spôsobom každé 4 roky. Už v roku 1915 na Islande zaviedli všeobecné volebné právo pre mužov aj ženy. Poslanci zo svojich radov volia tretinu zástupcov do hornej snemovne (Efri déilid), zvyšné dve tretiny tvoria dolnú snemovňu (Nedhri déild). Súčasné rozloženie síl v parlamente po voľbách v máji 1999 je podľa počtu mandátov takéto: SF 26, S 17, FF 12, VGF 6, a FjF 2. Súčasnej koaličnej vláde predsedá od roku 1991 Daviđ Oddsson zo Strany nezávislosti, ktorá sa delí o moc spolu s Pokrokovou stranou.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984