Namiesto tresku skoro krach
Aj tak dajako sa dá nazvať postup kresťanských demokratov pri schvaľovaní programu júnovej schôdzi NR SR. Už na májovom rokovaní sa preložili všetky poslanecké návrhy zákonov pre časovú tieseň na septembrové zasadanie parlamentu.
Rovnaký problém nastal i teraz. Veď sa má prerokovať a schváliť okrem iného celá reforma pracovného práva. Ide o vládny návrh Zákonníka práce, zákonov o štátnej a o verejnej službe. Rovnako zložité bude posudzovanie zákona o samospráve do vyšších územných celkov i zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, kde sa očakáva dlhá rozprava. To vyplýva najmä z dôležitosti týchto budúcich právnych noriem, preto treba vytvoriť na ich prijímanie dostatočný priestor.
Podobne ako na májovej schôdzi, snemovňa sa opäť rozhodla presunúť poslanecké návrhy na september. Medzi nimi bolo i sedem legislatívnych projektov z dielne KDH známych pod názvom Veľký tresk. Nechcem sa teraz vyjadrovať k ich filozofii a odbornej úrovni. Rešpektujem iniciatívu koaličného partnera, i keď v takých citlivých oblastiach, ako je sociálna oblasť, dane a zamestnanosť, by si to vyžadovalo prinajmenšom spoločný postup a nie sólojazdy koaličných strán. Skôr ma zamrzelo a bol som nemilo prekvapený reakciou KDH na vypustenie ich bodov z programu 50. schôdze NR SR. Zareagovali ako politickí amatéri. Ich návrh vypustiť akoby na protest i všetky návrhy zákonov, ktoré predložila vláda, sa síce stretol s potleskom a nadšením opozície, no bolo to politické babráctvo. Stiahnuť takmer dve desiatky vládnych návrhov z rokovania, to mohli rovno dať návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.
Samozrejme, v tom momente nastala patová situácia. Opozícia sa ihneď pridala ku KDH a žiadala okamžité hlasovanie. Ešte šťastie, že si predsedajúci schôdze zachoval chladnú hlavu. Dal hlasovať, až keď si takmer každý poslanec v rokovacej sále uvedomil, o čom bude rozhodovať. Na sklamanie opozície návrh neprešiel a vládna kríza bola opäť zažehnaná. Takéto akrobácie už aj tak krehkú koalíciu zneisťujú a nahlodávajú jej stabilitu. Hádam si to už dnes uvedomujú i samotní poslanci KDH, že sa prakticky veľký tresk mohol veľmi rýchlo zmeniť na veľký krach a následný pád celej vlády. Ani sa mi nechce veriť, že práve toto malo byť myšlienkové naplnenie veľkého tresku.
Ak chce súčasná koalícia dovládnuť, mala by začať rešpektovať určité pravidlá. Iste, idú voľby a každý sa bude chcieť presadiť, no mali by sme to skúsiť v rámci koalície. Čím viac sólojázd, neprofesionálnych postupov a zbytočných otrasov, tým menšia šanca pre koaličné strany uspieť vo voľbách. Populizmus nebol počas troch rokov vládnutia tejto koalície jej pracovnou metódou, a nemal by byť ani v poslednom roku, nech je to akokoľvek lákavé.
Autor (1950) je poslanec NR SR
