História skinheads

Raní skinheadi, pôvodne nazývaní tiež Boot Boys, sa vyznačovali hrdosťou na svoj robotnícky pôvod, patriotizmom, puritánstvom, dištancovali sa od hippies, drog a intelektualizmu.
Počet zobrazení: 2320

Raní skinheadi, pôvodne nazývaní tiež Boot Boys, sa vyznačovali hrdosťou na svoj robotnícky pôvod, patriotizmom, puritánstvom, dištancovali sa od hippies, drog a intelektualizmu. Obľúbenou hudbou bolo ska a reggae. Svojou módou, šovinizmom, zápalom pre pivo, box a futbal sa skinheadi podľa niektorých pokúsili znovu vytvoriť tradičnú anglickú robotnícku komunitu. Skinheadské skupiny nemali v tom čase rasistický alebo xenofóbny charakter, ich problematickosť spočívala iba v agresivite, preukazovanej častými výtržnosťami a bitkami, najčastejšie páchanými v spojitosti s futbalovými zápasmi. Skinheadi vzbudzovali dojem takmer uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď od ostatných. Skinheads, ktorí podporovali Teds, boli tradicionalisti (Traditonal skinheads - Trads). Hnutie však začiatkom 70. rokov značne zoslablo. Počas ďalších rokov akoby skinheadský štýl nebolo ani vidieť. Zatiaľ čo na punkerov sa dá naraziť často, skinheadov stretnete zriedka. Hádam je to tým, že prevažná väčšina z nich pracuje a nejde im toľko o pózy. Lenže v Londýne a v britských mestách tento štýl prakticky nikdy úplne nevymizol. Uniforma zostala - americká letecká bunda (Bomber Jacket vyrábaná firmou Alpha Industries), ohrnuté levisky a vysoké topánky Dr. Martens. Treba však zdôrazniť, že takéto oblečenie obľubujú aj Briti, ktorí nemajú so skinheadmi nič spoločné. K oživeniu hnutia došlo až na konci desaťročia v spojení s množstvo sociálnych problémov. Dochádza k tomu zrejme predovšetkým v súvislosti so zhoršením ekonomickej situácie a zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, postihujúcou prevažne málo kvalifikovaných mladých mužov. Z tohto stavu vinila časť občanov prisťahovalectvo, uberajúce prácu rodným Britom. V tejto situácií vznikla unikátna provokatívna punková subkultúra, úzko spojená s novým hudobným výrazom. Skupiny ako Sham 69, Cock Sparrer a Cockney Reject sa vracajú ku koreňom punkového hnutia a začínajú hrať tzv. streetpunk. Veľa priaznivcov tohto hnutia sa chcelo odlíšiť od módnych punks a znovuobjavili skoro desať rokov starý kult skinheadstva so všetkými jeho vonkajšími prejavmi. Okolo roku 1982 sa začína časť anglických rockových skupín vracať ku klasickej hudobnej forme krčmových pesničiek, tzv. Oi! hudbe Jednoduchá, trojakordová punková hudba bola ovplyvnená aj návratom ska a súbežnou módou reggae. Postupne vznikla celá scéna založená na hardrockovej verzií jednoduchých, rytmických piesní so zborovými refrénmi a patriotickými textmi. Zároveň prichádza revival polozabudnutého skinheadského kultu. Spolu so znovuzrodením skinheads však prišiel aj rasizmus, od ktorého sa streetpunkové kapely dištancovali a vzdialili sa tak časti publika. Oproti pôvodnému apolitickému pojatiu subkultúry sa časť skinheadov začína radikalizovať smerom doprava. To využili novovzniknuté skupiny, ktoré sa orientovali výhradne na nich a spievali otvorene rasistické texty. V tom čase na scénu nastupujú neonacisti. Prevzali za svoje oblečenie a štýl skinheadov, ale s pravým skinheadským hnutím nemajú nič spoločné.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984