Pestré farby dúhy

Každý rok sa na rozličných miestach Európy a Severnej Ameriky konajú stretnutia ľudí z celého sveta, ktoré prebiehajú v prírode bez výdobytkov modernej techniky. Majú prísne nekomerčný charakter a ich cieľom je vytvárať slobodný priestor, v ktorom môžu vedľa seba žiť ľudia najrôznejších národov, rás, farieb pleti, vierovyznaní, presvedčení a spoločne uskutočňovať ideály o živote v súlade s prírodou, presadzovať víziu mierumilovného sveta a oslavovať rôznorodosť vo všetkých jej prejavoch. Tieto podujatia nepripravuje nijaká oficiálna organizácia, ale voľné spoločenstvo dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí si hovoria Rainbow Family - Dúhová rodina. Jej prvé stretnutie sa uskutočnilo v štáte Colorado (USA) v roku 1972. V tom čase išlo o pokus oživiť upadajúce hnutie hippies a vrátiť jeho ideály do skutočného života, očistiť ich od komercionalizmu a nezmyselného hedonizmu. Spočiatku boli stretnutia pomerné malé, ale po roku 1990 začína počet ich účastníkov prudko narastať a v súčasnosti sú v USA každoročné celonárodné akcie Dúhovej rodiny veľkou udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú desaťtisíce ľudí. Prvé dúhové stretnutie v Európe sa konalo v roku 1981, v roku 1992 prebehlo prvé dúhové stretnutie v Izraeli, v roku 1996 v Austrálii a v roku 1999 v Japonsku. Okrem toho sa na celom svete koná množstvo malých, miestnych podujatí. Ideály Dúhovej rodiny Na týchto stretnutiach je fascinujúcich niekoľko vecí. Jednou je ich ekologický aspekt. Konajú sa vždy v prírode, mimo civilizácie, bez elektriny, za zákazu priameho prístupu áut a bez používania zložitých technológií. Napriek tomu, že sa na nich zúčastňuje množstvo ľudí, nezanechávajú za sebou zdevastovanú krajinu. Žije sa tam veľmi jednoducho - táborí sa v prírode, pod jednoduchými vlastnoručne zhotovenými prístreškami, v stanoch alebo v típí. Používa sa miestna voda z prameňa alebo z potoka, s ktorou sa zachádza ohľaduplne - nijaké umelé mydlá, šampóny, pracie prášky, iba drevný popol na dezinfekciu a prírodné bahno na umývanie. Kúri sa suchým, odumretým drevom, živé stromy sa nestínajú. Jedlo sa pripravuje spoločne pre všetkých - vegetariánske, vegánske alebo vitariánske. Na stretnutí nenájdete elektrické spotrebiče, techno-sound-systémy, hučiace a smrdiace agregáty na naftu. Namiesto toho je všade množstvo prírodnej, akustickej, etnickej, tradičnej hudby, množstvo hudobných nástrojov, tanca a dobrej nálady. Nijaké obchody, predajné stánky, plastové poháre, tácky alebo fľaše bežné na veľkých festivaloch. Samozrejmosťou je triedený odpad, recyklácia starého šatstva. Autá sa nechávajú na vyhradenom mieste vzdialenom často viac ako hodinu chôdze. Druhým fascinujúcim faktom je spoločenská organizácia stretnutí. Všetka práca sa vykonáva dobrovoľne, o problémoch sa debatuje vo veľkých kruhoch, rozhoduje sa konsenzom. Za nič sa neplatí, nič sa nepredáva, na jedlo sa vyberajú dobrovoľné príspevky, všetko ostatné je zadarmo. Stretnutia, na ktorých sa zúčastňuje niekedy vyše štyritisíc ľudí, sa zaobídu bez policajných síl, bezpečnostných agentúr alebo iných represívnych zložiek. O bezpečnosť ostatných sa stará každý účastník podujatia. Toto leto v Alpách Celoeurópske stretnutie Dúhovej rodiny sa tohto roku koná od 7. augusta do 7. septembra pri severotalianskej horskej dedinke Serpiano. S priateľkou sme sa tam vybrali v čase, keď prichádzali prvé správy o povodniach v Rakúsku a Českej republike, Taliansko nás však privítalo slnkom a teplom. V Modene na železničnej stanici stretávame skupinky mladých usmiatych ľudí, ktorí nám ochotne vysvetlia, ako sa autobusmi dostaneme do Serpiana. Odtiaľ pokračujeme pešo asi dva kilometre prudko stúpajúcou asfaltkou, ďalej štrkovou hradskou, míňame miesto, kde parkuje množstvo cestovateľských karavanov a obytných dodávok, pokračujeme lesnou cestou a dostávame sa k uvítaciemu centru. Usmiate tváre, prvé pozdravy: „Welcome home“ - Vitajte doma. Ešte nás však čaká asi 40-minútové prudké stúpanie po hrebeňoch krásnych talianskych kopcov. Vychádzame na vrchol jedného z nich a pod sebou uvidíme lúku plnú indiánskych típí a stanov. Nasleduje radostné zvítanie s Dúhovou rodinou, prvé stretnutia s priateľmi zo Slovenska a utáborenie sa na hlavnej lúke. Ako sa neskôr na vlastné oči presvedčíme, okrem tejto lúky je v okolí roztrúsených viacero samostatných čistiniek, kde sa táborí. V čase nášho príchodu je desať dní pred splnom mesiaca a počet ľudí sa podľa rozličných odhadov pohybuje od tisíc do dvoch tisíc, pričom najviac ich príde na stretnutie až na spln. Každému sa ujde aj dupľa Pomaly sa dozvedám najpodstatnejšie veci -kde sú pramene s pitnou vodou, šit-pity (prírodné WC v podobe jám vykopaných v lese), kde je kuchyňa, liečiteľské centrum, čajovne. Prichádza večerný kruh, vyše tisíc ľudí sa na hlavnej lúke drží za ruky v niekoľkých veľkých kruhoch okolo posvätného ohniska, spievajú sa dúhové piesne, bručí mantra Óm, tlieska sa. Začína sa rozdávať jedlo - obilné placky čapáty, zeleninová omáčka, ryža - každému sa ujde aj dupľa, popri jedení sa ohlasujú workshopy - tvorivé dielne, zbierajú sa dobrovoľné príspevky na ďalší deň do „magického klobúka“, nakoniec sa hlasno ďakuje za jedlo. Nuž, nasýtiť také množstvo ľudí je skutočne výkon. O chvíľu sa zotmie a pri veľkom ohni počúvam rozprávanie priateľov, ktorí sú tu už niekoľko dní. Dozvedám sa, že prichádzame v prvý slnečný deň po dlhom daždivom a chladnom týždni. V noci sa prudko ochladzuje, naplno si uvedomujem, že sa nachádzam v nadmorskej výške 1400 metrov a čoskoro na vlastnej koži pocítim, že môj letný spacák je v týchto podmienkach žalostne slabé útočisko. Dozvedám sa, že v okolitých lesoch rastie množstvo hríbov, mnohé z nich sú však jedovaté. Za posledné dni sa nimi otrávilo viacero ľudí. Na druhý deň pri kuchyni nachádzam mushroom centrum - teda výstavku jedlých aj jedovatých húb, ktoré tu možno nájsť. Okrem nich tu rastú aj vynikajúce čučoriedky, ktorých je také množstvo, že ich ani celá veľká Dúhová rodina nestačí zjesť. Prvú noc prežijem s drkotajúcimi zubami zabalený do spacáku a oblečený do všetkého oblečenia, čo som si priniesol. Ďalšie noci ma priatelia prichyľujú do svojho stanu, kde je príjemne teplo. Hory, ľudia a príhody Hovorí sa, že dúha ma veľa farieb a definovať čím presne je, nie je celkom možné. Tiež sa vraví, že každý nájde na stretnutí Rainbow family to, čo sám hľadá. Takže skúsim stručne vymenovať niečo z toho, čo postretlo počas štyroch krátkych dní a nocí mňa samotného. Predovšetkým množstvo krásnych ľudí z celého sveta, krásna príroda talianskych Álp, množstvo hudby, tanca, spevu. Ale aj práca. Kopanie kompostovej jamy, chodenie po vodu, pomoc v kuchyni, zbieranie dreva. Tvorivé dielne - akrobatická, žonglovacia, kapuéra, jóga a množstvo ďalších, ktoré už nestíham navštíviť, reiki, tantra, prírodné liečiteľstvo, tai-či, výtvarné workshopy, meditácie, brušné tance, hra na etnické hudobné nástroje, rozprávanie o komunitách, o zbieraní divo rastúcej potravy, o cestovaní, diskusné kruhy o všetkom možnom... Pokoj. Prechádzky lesom, lúkami, umývanie sa v potoku, pohľad na majestátne kopce okolo. A opäť ľudia - mladí, starí, deti, rodiny, rozličné národnosti, etniká, rôzne osudy, oblečení, nahí, krátke i dlhé vlasy, dredy, holé hlavy, číra, dlhé brady, etnické vzory odevov, tkané látky, množstvo tetovania, ozdôb - pestrosť, rôznorodosť, ľudsky prirodzená krása, z ktorej sa krúti hlava. Rovnako pestré prístrešky na bývanie - típí, jurty, prútené obydlia, celty, stany. Príbehy... Nový priateľ, asi vo veku môjho otca, mi hovorí o tom, ako žil sedem rokov s Indiánmi v amazonskom pralese, pokým ho nezatkli za ich poburovanie, keď im pomáhal bojovať proti výstavbe nových baní na indiánskom území. Ukazuje mi fotografie z pralesa a výstrižky z novín o jeho prípade. Zháňa ľudí, ktorí by s ním chceli v amazonskom pralese vytvoriť komunitu a žiť tradičným spôsobom miestnych obyvateľov. Ďalší človek mi hovorí o živote medzi zapatistami v Mexiku a tiež ponúka možnosť ísť tam pracovať ako mierový pozorovateľ. Podobných rozprávaní si tu vypočujete veľa - o Mozambiku, Tibete, Indii, francúzskych Pyrenejách, o Južnej Amerike, Novom Zélande, Malajzii, Izraeli... Ale aj o Ukrajine, Rusku, Poľsku, Čechách, či Slovensku. Naspäť do mesta Mal som možnosť zúčastniť sa na dvoch európskych stretnutiach Dúhovej rodiny - prvýkrát v Maďarsku pred troma rokmi a teraz v Taliansku. Z obidvoch mi najviac v pamäti utkvel, paradoxne, návrat do mesta. Po obidva razy mi chvíľu trvalo, kým som si zvykol na to, že sa na uliciach na vás málokto priateľsky usmeje, že objímať sa s cudzími ľuďmi je trochu čudné, chodiť nahí dokonca protizákonné, že sa zo mňa na každom kroku niekto usiluje vytĺcť peniaze, že príroda a prirodzenosť nemá v betónovej púšti ani v mysliach jej obyvateľov už skoro nijaké miesto, že keď chce človek spievať, tancovať a prejaviť svoje city, musí sa skrývať pred zrakmi ostatných, že vzájomná odlišnosť a rôznorodosť ľudí je pre niekoho problémom. Na toto všetko na stretnutiach Dúhovej rodiny na chvíľu zabudnete. A aj keď je to iba na niekoľko dní, tento zážitok môže zmeniť váš život. Viac informácií o Dúhovej rodine na internetovej stránke www.welcomehome.org/rainbow