Reklama
Reklama

Slovo majstra slova

Vyslovilo sa nespočetne krát, a pokiaľ ľudstvo bude žiť a bude si ctiť morálne hodnoty, neprestane si pripomínať: Slovo robí muža. Súvisí s etikou a nemá ďaleko od estetiky, pretože rovnako možno aplikovať nespochybniteľnú pravdu: Slovo robí spisovateľa
Počet zobrazení: 1018

Vyslovilo sa nespočetne krát, a pokiaľ ľudstvo bude žiť a bude si ctiť morálne hodnoty, neprestane si pripomínať: Slovo robí muža. Súvisí s etikou a nemá ďaleko od estetiky, pretože rovnako možno aplikovať nespochybniteľnú pravdu: Slovo robí spisovateľa. Obe, etos a esprit, sa zjavne a adekvátne vzťahujú na košato rozvetvené dielo nestora slovenských prozaikov, spisovateľa Ladislava Ťažkého. Ako odlesk slnka na azúrovej oblohe či na priezračnej hladine rieky, jazera, mora, tak sa v jeho prozaickom diele zračí ľudskosť, pravda života, viera v dobro človeka, ľudí, národnej pospolitosti. Od vstupu do literatúry podnes zápasí s antihumanizmom rozličných mien a tvárí – uvážlivo, starostlivo, presvedčivo – novinárskym i umeleckým slovom. Čo nemá rád, čo odmieta, k čomu vyjadruje odpor, čo zatracuje, je lož, faloš, podlosť, hrubosť, zákernosť, všetko to, čo ohrozuje existenciu človeka, ľudstva, národa. Nik, darmo by sa niekto namáhal, v každom jeho literárnom počine i v osobnom živote, nenájde iný, len tento etos a pátos: vyznávať, kriesiť dobro a odhaľovať, zatracovať zlo. On, Ladislav Ťažký, je z mála tých tvorcov, ktorého dielo, verejné i súkromné účinkovanie príkladne harmonizuje, preukazuje súlad medzi ideou tvorby a ideou života. Je v súlade s tým, čo vyznáva a čo odmieta, nemusí sa štylizovať do gesta spisovateľa, aby navonok vyzeral okázalo, kým vo vnútri, v privátnej intimite ukáže inú, odvrátenú tvár, za ktorú by sa musel na verejnosti hanbiť. To nie je jeho prípad. Presvedčivo o tom hovorí jeho najnovšia kniha „úvah a rozhovorov o literatúre, kultúre, umení a politike“, kniha vyznaní, postojov, aktivít, sebaspytovania, múdreho a zodpovedného prehodnocovania hodnôt Amor anti moloch ( JAMEX, Bratislava 2001). Natíska sa citovať z bohatstva a aktuálnosti jeho myšlienok o jeho vlastnej tvorbe a tvorbe iných, o dianí, charakteroch, konfliktoch, o láskach a neláskach, o vojnových zážitkoch a o povojnových časoch, o inšpiračných zdrojoch a umeleckej podobe, ktorú spečatil najmä vo svojich vrcholných dielach – Amenmárii a Evanjeliu čatára Matúša. Ak citovať, a bolo by z čoho a o čom, muselo by sa siahodlho. On, Ladislav Ťažký, morálna, ľudská a spisovateľská autorita, neváha sa vyjadrovať k problémom človeka, národa, ľudstva, ak sa nad ním sťahujú mraky zvôle, zloby, pohromy. Evokuje prežitú a zažitú vojnu, vystríha pred ňou, pred súčasnými lokálnymi a svetovými vojnovými konfliktmi, lebo vie, na vlastnej koži to zažil, čo vojna obnáša, aké strašné ľudské a hmotné obete prináša. Vždy vyslovuje naliehavé, aktuálne slovo, „slovo na čase“, svoje umelecké a ľudské posolstvo. Neuzatvára sa do „slonovej veže“, len do vízií a fantázie, nevidiaci iné, nepočujúci iné, len to svoje spisovateľské ego, ale práve on je ten, ktorý je vyvolený a povolaný držať ruku „na tepne čias“. Neodmieta médiá, žiadajúce jeho osobnostný postoj k veci, vyjadriť sa vážne k problematike dňa, príležitostne k jubileám a úmrtiam výrazných osobností národnej kultúry a umenia, vždy vtedy, keď je nevyhnutná práve jeho výpoveď, jeho náhľad, jeho zaujatie stanoviska. Pretože úprimne vyjavuje svoje čisté svedomie, neskreslenú pravdu a mienku: nič a nikoho nezveličuje, ani nenivelizuje, nezjednodušuje, vidí veci také aké sú, nejednostranne, v pohybe a protikladnosti, výsostne reálne a racionálne, pritom s hlboko cítiacim, až precitliveným srdcom. Za všetkým, o čom sa zmieňuje, si stojí celou svojou bytosťou, zodpovedne a vierohodne. Ťažkého prístup k sebe a svetu, k národu, k literárnej tvorbe, kultúre a politike je zásadný, náročný, súčasne skromný, chápavý. Citujúc jeho krédo spisovateľa: „Ak miluje svoju prácu, tvorbu, literatúru, svoju vlasť, svojich ľudí, je s nimi šťastný.“ A s plnou naliehavosťou si uvedomuje: „Svety nie sú sväté, sú skôr hriešne, a predsa krásne.“ Tomuto krédu zasvätil svoju tvorbu i svoj život. Poznať oboje, bližšie, dôvernejšie, z aspektu jeho hĺbavých úvah a rozhovorov, je lákavé a zároveň poučné. Lákavé nielen pre poznanie osobnosti spisovateľa sui generis, a to z prvej ruky, ale aj, ba práve z dôvodu vnoriť sa spätne alebo prvotne do jeho diela, nechať sa očariť jeho „pravdou zážitku“, úchvatnosti umeleckej krásy a reálnej fantázie v jeho neopakovateľných prózach. Vyznania Ťažkého sú navyše pre každého, kto siaha po knihe Amor anti moloch, poučné a podnetné: aktuálnosťou, šírkou a hĺbkou zamyslenia nielen o mikro, ale i makrosvete, ktorý obklopuje spisovateľa, niekoľko rokov nestora slovenských prozaikov, čím rovnako oslovuje i nás, svojich čitateľov a životných súputníkov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama