Továreň na politikov
Nie je tajomstvom, že iracká opozícia rozčlenená do rozmanitých strán a skupín nemá jednotný názor na riešenie tzv. irackého problému. Od spôsobu odstránenia prezidenta Saddáma Husajna až po predstavy budúceho politického usporiadania v krajine. Svedčí o tom aj nedávne obsadenie irackého veľvyslanectva v Berlíne, od ktorého sa londýnske opozičné ústredie dištancovalo. S tým, že akékoľvek aktivity sa majú konať len v samotnom Iraku. Napriek panujúcej roztrieštenosti Iračanov v zahraničí sa USA predsa len rozhodli, že opätovne začnú plne podporovať opozíciu, konkrétne Irackú národnú radu (INR). Vo Washingtone prevládol názor, že „afganský silový variant“ v Iraku má čoraz viac mínusov ako plusov. Klesá počet krajín, ktoré sú za silové odstránenie Saddáma Husajna v réžii USA. Aj v samotnom Bielom dome a predovšetkým v Pentagóne si rýchlo zrátali, že prípadná vojenská intervencia prináša oveľa väčšie riziká než v Afganistane. A to nielen pre USA, ale i jeho arabských a európskych spojencov. Väčšinu pomoci pre Husajnovu opozíciu, vrátane už spomínanej INR, pôvodne pozastavili z dôvodu sporov pre vyúčtovanie v minulosti poskytnutých finančných prostriedkov. Dnes však, podľa dostupných informácií, dostane v najbližších mesiacoch 2,4 milióna dolárov. Politickí pozorovatelia nevylučujú, že rozhodnutie USA dať finančnú injekciu irackej opozícii, nesie politický charakter. Časť Bushovej administratívy, tvorenej stúpencami tvrdej línie, chce totiž takto urobiť z INR reálnu hrozbu irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Na druhej strane šéf diplomacie USA Colin Powell, na rozdiel od nich, je skôr za menej radikálne riešenie. Tým skôr, že nie je presvedčený o reálnej sile irackej opozície. A to aj napriek skutočnosti, že iracká opozícia má silnú podporu v Kongrese USA. V minulosti mali kritici Husajna v zahraničí v prvom rade za úlohu získavať kompromitujúce materiály na osobu prezidenta. Opozícia začala s veľkým štýlom, keď si vopred zapýtala 25 miliónov dolárov, z ktorých 17 sa malo „preinvestovať“ na aktivity vnútri Iraku. Už v zárodku však Washington schladil horúce hlavy „bojovníkov za irackú slobodu“ priklepnutím iba ôsmich miliónov. Pod podmienkou, že za pol roka vyúčtujú investíciu do posledného dolára. Opozícia nakoniec peniaze minula, ale po účtovaní nebolo ani sluchu. Dodnes londýnska centrála nedokázala dať odpoveď, kam sa podeli. Tu kdesi spočívajú korene trvajúcej skepsy šéfa diplomacie USA Colina Powella vo vzťahu k úspešnosti účinkovania irackej opozície, k pôvodne plánovanému štátnemu prevratu, ktorý je už dnes iba hypotetický. Vo Washingtone sa však chytajú každej slamky. Nevynímajúc irackú opozíciu v zahraničí.
