Pôjdeme, ako tvrdil Miloš Zeman, pravici po krku
Peter Weiss, volebný líder SDA
Začneme priamou otázkou: Aký volebný výsledok očakávate? - Sociálnodemokratická alternatíva vznikla ako strana bežcov na dlhú trať. Vstup do parlamentu je iba jeden z prvých cieľov. Komunistická strana Slovenska je protisystémovou stranou a Strana demokratickej ľavice sa vrátila do minulosti a politickým štýlom, sériou afér a nekvalifikovanými vystúpeniami svojich predstaviteľov odradila veľkú časť voličov. Tí sa rozhodli neísť k voľbám, alebo sa zapovedali, že Stranu demokratickej ľavice už voliť nebudú. Preto vznikla SDA ako ponuka modernej sociálnodemokratickej politiky. Podobnej, aká vyhrala v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. V budúcom parlamente budú dominovať pravicové sily. Sociálnodemokratická alternatíva vydala vyhlásenie, že aj keby sa dostala do parlamentu, nepôjde do vládnej koalície, hoci bude podporovať úsilie o integráciu Slovenska do transatlantických štruktúr. Ako ste to presne mysleli? - Podporíme všetky kroky, ktoré sú nevyhnutné, aby Slovensko nielen dostalo pozvánku do Severoatlantickej aliancie, ale aby sa aj úspešne zavŕšil ratifikačný proces v devätnástich členských krajinách NATO, aby sme zakončili rokovania s Európskou úniou a vstúpili do nej. Zodpovedá to životným národno-štátnym záujmom Slovenska. Integrácia nie je samoúčelná, je to základný predpoklad modernizácie našej republiky, odstránenia obrovských rozdielov medzi regiónmi, vytvorenia nových dlhodobých pracovných miest a zvýšenia životnej úrovne. Bez integrácie neprekonáme ekonomické zaostávanie. Ale z predvolebných preferencií vyplýva, že do parlamentu pôjdu v dominantnom zastúpení pravicové strany... - Áno, je to iba predbežné rozhodnutie voličov a my ho berieme na vedomie. Skutočne, HZDS-ĽS je pravicová konzervatívna strana, ktorá stvorila takzvanú kapitálotvornú vrstvu a verne jej slúžila. Kresťanskodemokratické hnutie je konzervatívne, niekedy až fundamentalisticky konzervatívne. Strana maďarskej koalície sa tiež hlási k pravici, podobne ako Slovenská demokratická a kresťanská únia. Liberálna Aliancia nového občana hovorí, že je napravo od stredu. Reálna politika Smeru, ktorý sa tvári, že je pragmatický a nepatrí napravo ani naľavo, je skôr konzervatívna. Veď heslo „poriadok a spravodlivosť“ bolo kedysi sloganom Margaret Thatcherovej. Smer ako opatrenie proti nezamestnanosti sľubuje iba reštrikcie, napríklad pracovné testy. Jeho podpredseda Milan Murgaš chce spoplatniť vysokoškolské štúdium. Naozaj sú to signály výrazne pravicovej politiky? - Samozrejme. Navyše Smer, či sa to niekomu páči alebo nie, bude závislý od vôle svojich politických sponzorov. Ide o novú stranu mocných, novú stranu lobistických skupín, ktorá si našla Roberta Fica, aby jeho prostredníctvom v parlamente presadzovala svoje záujmy. V takejto situácii, ak nebude v Národnej rade SR moderná sociálnodemokratická politika, sa otvorí priestor pre radikálne ľavicové riešenia, pre ľavicový populizmus a extrémizmus, alebo pre riešenia zamerané na minulosť, ako ich presadzovali viacerí predstavitelia Strany demokratickej ľavice. O účasť v parlamente sa neusilujeme pre seba, ale preto, aby v zložitom transformačnom období mala pravica ľavicovú opozíciu, ktorá nebude iba protestovať, nebude len kritizovať, ale bude schopná predkladať i vlastné predstavy ako uskutočňovať transformáciu, ako vytvoriť na Slovensku funkčné sociálno-trhové hospodárstvo – to ,,sociálno“ zdôrazňujem, ako prevziať v súvislosti so vstupom do Európskej únie jej sociálny model, ako vytvoriť moderný sociálny štát. To, čo ponúka pravica, teda minimalizáciu štátu, prenášanie zodpovednosti výlučne na jednotlivca, môže v krajine, ktorá má také veľké rozdiely medzi regiónmi, kde dvanásť percent obyvateľov žije pod hranicou chudoby a ďalší sa k tejto méte blížia, kde nastal obrovský rozsah sociálneho vylúčenia, vyvolať iba pravicový či ľavicový extrémizmus. Konštatovali ste, že Strana maďarskej koalície je pravicová. Strane demokratickej ľavice sa dlhodobo nedarilo oslovovať ľavicovo zmýšľajúcich voličov maďarskej národnosti na Slovensku. Ako je to v prípade SDA? - Sociálnodemokratická alternatíva má ambíciu byť alternatívou i pre sklamaných voličov maďarskej národnosti, ktorí sa nenajedli z Durayovho vykrikovania v Budapešti, ktorí si uvedomujú, že ich životnú situáciu, životné problémy nie je možné riešiť konzervatívno-liberálnymi receptmi. Navyše, príkladom je vládnuca Maďarská socialistická strana. Pancier etnického princípu však stále ťahá väčšinu voličov na juhu Slovenska, aby, v podstate v rozpore so svojimi hospodárskymi a sociálnymi záujmami, volili konzervatívnu politiku zabalenú do šiat etnickej a regionálnej strany. Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať, že toto nie je cesta pre nich. Ja nehovorím, že SDA prinesie zásadný zlom a že odtiahne Strane maďarskej koalície desaťtisíce voličov. Ale som presvedčený, že po tom, čo si SDĽ, najmä výrokmi Pavla Koncoša, doslova odpudila celý potenciálny elektorát maďarskej národnosti, budú to stovky, možno tisícky Maďarov, ktorí dajú tentoraz hlas SDA. Uvedomujú si, že ona dáva odpoveď na ich životné problémy a záujmy. Niektorým sa zdá, že volebná kampaň iniciatívy Mladí SDA je oveľa príťažlivejšia ako akcie Sociálnodemokratickej alternatívy samotnej. Myslíte si, že to znamená, že kampaň by mala stáť skôr na dobrých nápadoch ako na peniazoch daných agentúram? - Celkovo predvolebná kampaň, ktorú pozorujeme, je súťažou marketingových odborníkov a chýba mi v nej obsah. Zatiaľ bola o tom, kto je lepší, či Vladimír Mečiar, Robert Fico alebo Mikuláš Dzurinda. Bola o psoch, o topánkach a o dverách, ale myslím si, že jej skutočným obsahom by v prvom rade malo byť riešenie problému nezamestnanosti. Žiaľ, ani SDĽ nemá tvorbu pracovných príležitostí ako svoju prioritu číslo jeden, nehovoriac o pravicových stranách. Druhou zásadnou otázkou je, či na Slovensku budeme v transformačnom procese vytvárať sociálne orientované trhové hospodárstvo, či budeme schopní prevziať európsky sociálny model, ktorý po dlhé desaťročia zabezpečil v krajinách Európskej únie, aby sa veľké masy ľudí neprepadávali do pásma biedy. Ale aj v súčasných členských krajinách Európskej únie sú takéto pásma... - Nepopieram to, ale práve vďaka tomu, že tieto štáty – bez ohľadu na to, či tam vládnu pravicové alebo ľavicové strany – majú zakotvené veľmi silné sociálne funkcie, darilo sa im dlhodobo udržiavať sociálny mier a zabraňovať veľkému rozsahu sociálneho vylúčenia. Slovensko takýto model zúfalo potrebuje. To, čo môžeme vidieť na východe republiky, či v niektorých regiónoch stredného Slovenska, sú desaťtisíce ľudí nachádzajúcich sa už v pásme sociálneho vylúčenia. Denne sa na mítingoch stretávam, znie to smutne, ale s ľudskými troskami, ktoré sa stali obeťou dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenosti. V malom meste ako Rožňava vidno obrovský rozdiel nielen v životnej úrovni, ale i správaní sa občanov, ktorí prácu majú, a tými, čo ju nemajú. Preto parlamentné voľby budú i tom, či dominujúca pravica bude mať serióznu oponentúru. Ja sa netajím tým, že vzhľadom na existujúcu politickú štruktúru bude SDA opozičnou stranou. Samozrejme, budeme nemilosrdným, ale spravodlivým zrkadlom a zrejme budeme robiť tú istú politiku ako kedysi v Českej republike sociálny demokrat Miloš Zeman, keď povedal, že pôjde pravici po krku. Ale má Sociálnodemokratická alternatíva konkrétne návrhy ako na Slovensku znížiť nezamestnanosť? - Prišli sme s myšlienkou Paktu zamestnanosti ako veľkej dohody sociálnych partnerov, teda odborov, vlády a zamestnávateľov, na ktorej by sa podieľali i predstavitelia regionálnych samospráv. Bolo by to o tom, akú politiku robiť najbližšie štyri roky v záujme vyriešenia najboľavejšieho hospodárskeho, sociálneho, ale i politického problému, ktorý tu máme, a to nezamestnanosti. Inšpirovali sme sa analýzou skúseností z Dánska a Holandska, ale i Rakúska, kde existujú regionálne pakty zamestnanosti. Je výsledkom pôsobenia sociálnodemokratických strán. No inšpirovala nás aj skúsenosť zo Španielska, kde Aznarova pravicová vláda, postavená v roku 1997 zoči-voči dvadsaťjedenpercentnej nezamestnanosti, práve na základe veľkého konsenzu sociálnych partnerov a permanentného dialógu s odbormi dosiahla, že za rok sa podarilo zraziť nezamestnanosť o tri percentá. Základná ponuka teda je, aby za jedným stolom sociálni partneri, regionálne samosprávy za účasti najlepších mozgov, najskúsenejších manažérov, ľudí z vysokých škôl, ale aj z mimovládnych organizácií, spoločne pripravili projekt, ktorý nazývame Pakt zamestnanosti. Tento projekt sa vám však pravdepodobne nepodarí presadiť dovtedy, pokiaľ nebudete dosť silní na to, aby ste určovali vládnu politiku. Nezdá sa vám? - Môže sa to podariť presadiť, aj pokiaľ budeme opozičnou politickou ,stranou. Potrebuje ho totiž Slovensko. Doterajšia skúsenosť ukázala, že preteky strán vo volebných sľuboch, kto akým zázračným spôsobom vyrieši nezamestnanosť, nepriniesli riešenie. Pozrime sa na Smer, ktorý chce všetko riešiť zavádzaním pracovných testov, tvrdým postihovaním čiernej práce alebo znižovaním sociálnych dávok. Pozrime sa na Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré chce zavedením rovnej dane vytvárať fantastické pracovné príležitosti, a mohol by som pokračovať. Politické strany tento problém samy nevyriešia, preto treba vtiahnuť do hry aj iných aktérov. Podobne, ako sa to stalo v Nemecku, kde personálny šéf Volkswagenu vypracoval koncepciu boja s nezamestnanosťou. Robert Fico mal ambíciu stať sa predsedom SDĽ. Bolo by pre túto stranu katastrofou, ak by sa ním stal? - V máji 1996 sa Robert na sto percent mohol stať lídrom Strany demokratickej ľavice. Lenže z dodnes neobjasneného dôvodu sa dohodol s Ľubomírom Fogašom, že sa vzdá kandidatúry na tento post. Pod vedením Roberta Fica, ktorý je nepopierateľným talentom najmä v oblasti komunikácie, SDĽ v období mečiarizmu mala šancu dosiahnuť nie pätnásť, no hádam až 25 percent. Väčšina z tých, čo zakladali SDĽ a pracovali na jej programových dokumentoch, bola pripravená Ficovi pomáhať v programových prácach, pri príprave konkrétnych riešení v hospodárskej či sociálnej politike. Celá politická scéna mohla vyzerať inak, no v politike tak ako v histórii neplatí: Čo by bolo, keby... Čo bolo teda príčinou neúspechu Strany demokratickej ľavice a prudkého pádu jej preferencií? - Neúspech nespočíval v jej vstupe do koaličnej vlády Mikuláša Dzurindu, ten odsúhlasila drvivá väčšina vedenia i zvolenský zjazd v októbri 1998. Spočíval v troch príčinách: v primitivizme, v politike klientelizmu, ako aj v prejavoch alkoholizmu na verejnosti. Práve toto ju v očiach verejnosti zdiskreditovalo, že sa nakoniec ocitla hlboko pod prahom zvoliteľnosti. Reakciou na tento úpadok bol vznik Sociálnodemokratickej alternatívy. Robert Fico a vedenie Smeru prudko reagovali na kritiku a plagáty SDA. Je pre vašu stranu hlavným protivníkom Smer? - Sociálnodemokratická alternatíva je predovšetkým alternatívou proti dominujúcej pravici. Je však alternatívou aj voči Komunistickej strane Slovenska a Strane demokratickej ľavice. Smer vnímame ako stranu, ktorá síce koketuje s heslom „tretej cesty“ a odvoláva sa pritom na Tonyho Blaira a Gerharda Schrödera, ale zároveň má vo svojom programe zmes sociáldemokratizmu, liberalizmu a konzervativizmu. Nemôžem to označiť inak ako politický guláš. Hádam možno politicky kombinovať sociáldemokratizmus a liberalizmus, či konzervativizmus a liberalizmus, no všetko sa to spájať nedá. Vznikla by z toho veľmi nechutná zmes. Dôležitejšie je čosi iné, Smer v praktickej politike presadzuje skôr konzervatívne riešenia. Táto strana bude nástrojom na presadzovanie záujmov lobistických skupín, ktoré ju financujú. Z tohto hľadiska naša mládežnícka organizácia celkom oprávnene položila otázku pôvodu obrovských peňazí, ktoré Smer vynakladá na svoju kampaň. Naznačili, že práve mladá generácia doplatí na okolnosť, že lídri Smeru budú musieť tieto peniaze splácať svojim mecenášom. K ľavici sa hlási aj Gašparovičovo Hnutie za demokraciu. Ako by ste to charakterizovali? - Je to prejav nevídaného politického oportunizmu. Totiž, byť dvanásť rokov v strane, ktorá sa jednoznačne prihlásila k Európskej ľudovej strane, teda ku konzervatívnym hodnotám, ktorá reprezentovala predovšetkým záujmy kapitálotvornej vrstvy – novej slovenskej veľkoburžoázie – a obhajovala ich veľmi dôsledne, ktorá robila ostrú protimenšinovú politiku, ktorá tolerovala korupčné aféry podnikateľov blízkych HZDZ, a teraz sa hlásiť k politike vľavo od stredu, to je čosi neslýchané! Ivan Gašparovič a jeho ľudia nemali a nemajú naozajstnú hodnotovú orientáciu, najmiernejšie ich môžem charakterizovať ako politických pragmatikov moci, ktorí sa vždy pridávajú tam, kde môžu byť pri vesle a získavať hospodárske výhody. Povedali ste, že SDA nevstúpi do pravicovej vlády. Znamená to teda, že nevstúpi ani do vlády, ktorej základným kameňom bude Smer? - Všetko samozrejme záleží od programu, od jasného stanovenia podmienok. SDA na tlačovej konferencii jasne povedala, že základnou podmienkou vstupu do vlády, okrem podpory prointegračných krokov, je schválenie Paktu zamestnanosti. Povedali sme, že budeme dôsledne trvať na rovnosti prístupu k vzdelaniu a preto odmietame pri takýchto obrovských sociálnych a medziregionálnych rozdieloch spoplatniť vysokoškolské štúdium. Podpredseda Smeru, pán Murgaš, odmietol po schválení vysokoškolského zákona otvoriť postgraduálne štúdium iba preto, že si z neho nemôže urobiť na Univerzite Meteja Bela biznis. Trváme na tom, aby sa schválil ústavný zákon o konflikte záujmov. Nielen zákon o dokazovaní pôvodu nadobudnutého majetku, ktorý sme v parlamente podporili. Navrhovaný ústavný zákon sa totiž nebude týkať len poslancov, či členov vlády, ale 150 tisícov ľudí pôsobiacich vo verejnej správe. Každý z nich, spolu s rodinnými príslušníkmi, musí dať odpočet, aby mohli ľudia posúdiť, či si mohol zo svojho príjmu dovoliť luxusné auto či vilu. Máme konkréne podmienky, uvidíme ako dopadnú voľby a aké bude vyjednávanie.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Radovan Geist a Peter Greguš
