Holub na streche
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche - aj tak by sa dal charakterizovať postoj Dzurindovej vlády k ruskému dlhu. Väčšina ministrov rozhodla, že z 910-miliónovej sekery Ruska voči Slovensku odpíše 460 miliónov dolárov. Z Moskvy tak už možno o dva týždne získame 30 percent tejto sumy. Je týchto vyše sedem miliárd korún veľa alebo málo? Samozrejme všetko závisí od toho, akou optikou sa na problém pozeráme. Podľa predstaviteľov SDKÚ a SMK je táto transakcia pre nás výhodná, lebo Česi predali Rusku jeho dlhy za 22,5 percenta hodnoty a Nemci dokonca iba za 6,5 percenta. Zištné záujmy Čarnogurských? Jánovi Čarnogurskému sa to však nepozdáva a SDĽ už priam klasicky lavíruje medzi dvoma názormi. Postoj ministra spravodlivosti je v tejto otázke dlhodobo nemenný. Jednoznačne ho vyjadril, keď sa ostentatívne nechal vyfotografovať pred kopou deblokovaného uhlia. Ale prečo ho väčšmi trápia otázky ruského dlhu ako vážne problémy jeho rezortu? Už aj vrabce na strechách čvirikajú, že rodinný klan Čarnogurských je zapojený do týchto transakcií. Ján Čarnogurský argumentoval väčšou výhodnosťou tovarových deblokácií, pri ktorých je výnosnosť 65- až 80-percentná. Áno, ale... iba v prípade, že by sa deblokácie realizovali načas a dovážali by sme len to, čo my chceme. Dohoda o dodávkach tovarov sa však neplní a nie sú ani výnosnejšie. Azda nám nik nechce nahovoriť, že výlet slovenského kozmonauta Ivana Bellu do vesmíru za niekoľko miliónov dolárov mal, okrem propagandy, nejaký vážnejší zmysel. Rovnako sa dá pochybovať aj o výhodnosti ,,skvelých“ ruských lietadiel TU, ktoré prekračujú predpísané limity a na západných letiskách môžu pristávať iba s výnimkou. Mimochodom, ČSA už všetky TU odpredali... S tým, ako čas plynie, sa znižuje aj reálna hodnota dlhu. Podľa ministra financií Františka Hajnoviča je preto deblokovanie odpísaním časti dlhov najlepšou možnosťou: „Ich hodnota sa znižuje, ako sa vzďaľujú v čase.“ Schizofréniu SDĽ dokazuje to, že napriek slovám vlastného ministra hlasovala proti. Pochybnosti o dôveryhodnosti Oprávnené sú však Čarnogurského pochybnosti o dôveryhodnosti firmy FID Group, ktorá deblokácie sprostredkuje. Skúsenosť z Českej republiky totiž nabáda k opatrnosti. Zemanova vláda vlani rozdelila dlh voči Rusku na dve časti: 40,1 miliárd sa postupne spláca na základe medzivládnej dohody a 96,9 miliardy prevzala firma Falcon Capital. Ale tá doposiaľ Česku vyplatila iba 20, 9 miliardy českých korún. Podľa informácií z pražských masmédií bola firma Falcon zjavne ,,nastrčená“, pretože ihneď vykázala čistý zisk deväť miliárd. Dlh vlastne zaplatila ruská energetická spoločnosť RAO JES, ktorá peniaze ,,prehnala“ cez 65 (!!!) dcérskych spoločností a napokon sa finančné prostriedky prostredníctvom Deutsche Bank dostali do českej štátnej pokladne. Z pôvodnej pohľadávky Rusi vyplatili iba 51,3 miliardy a do českej štátnej kasy sa dostalo len 20,4 mld. Na mieste je preto otázka, či sa niečo podobné nemôže stať aj na Slovensku. Štátny tajomník ministerstva financií Vladimil Podstránsky nás síce ubezpečuje, že ,,transakcia je úplne bezpečná, pretože k odpísaniu dlhu nemôže dôjsť dovtedy, kým peniaze nebudú na účte Slovenskej republiky“. Ako a kedy však ,,kešovka“, z ktorej už teraz má vo vrecku FID Group 357 miliónov dolárov, doputuje do štátnej kasy, ostáva vo hviezdach. Marec 1994 a august 2002 Vláda si pri deblokovaní mohla vybrať z dvoch možností – zlej a ešte horšej. Posúdiť výhodnosť jedného, či druhého variantu však nevedia ani samotní odborníci. Zrejmé je iba to, že v oboch prípadoch si prídu na svoje určité záujmové skupiny. To, že vláda podnikla takéto závažné rozhodnutie tesne pred voľbami, môže svedčiť o dvoch veciach. Po prvé: dotyční vzhľadom na končiace sa volebné obdobie nechceli prísť o možnosť slušnej provízie. Po druhé: vláda žalostne potrebuje každú korunu na vykrytie dlžôb. Summa summarum – vymôcť dlžobu od takého veriteľa, akým je Ruská federácia, nie je jednoduché. Na druhej strane fakt, že sa to udialo iba štyri týždne pred voľbami, usvedčuje vládu, že napriek slovným deklaráciám sa od svojej predchodkyne až tak veľmi nelíši. Pamätáte, ako rýchlo popodpisovala druhá Mečiarova vláda Alexandrovi Rezešovi privatizáciu VSŽ? V čom sa vlastne líši 21. august 2002 od 11. marca 1994?
