Svadby a darcovia krvi
V Indii sa končí zimný monzún, a to je ideálny čas na svadby. Mimochodom, ak chcete mať v Indii regulárnu hinduistickú svadbu, musíte pokonzultovať s astrológom a on zostaví horoskop. Odporúčania však prevažne vychádzajú na koniec zimného monzúnu, keď je počasie najideálnejšie. Hviezdy sú jednoducho geniálne. Indická svadba, to je udalosť. Míňajú sa na ňu neuveriteľné množstvá peňazí, takže sa z toho stal jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich biznisov. Reklamy na agentúry organizujúce svadby sa pretekajú v množstve len s reklamami na potraty za 500 rupií (ak sa vám chce, hľadajte si spojitosť). Svadobný sprievod je obrovským festivalom svetiel (dnes elektrických, takže za každým svetelným hadom môžete v tme zazrieť tých úbožiakov, čo vlečú akumulátory). Ženích a nevesta sú, samozrejme, na koňoch, oblepení papierovými peniazmi pre šťastie. Alebo, ešte lepšie, sú na svietiacom, plechom obitom voze (ono to má vyzerať ako striebro, ale jasné, že je to hliník) ťahanom dvojzáprahom. Tiež svietiacim. A za ním, samozrejme, úbožiaci s akumulátormi. Ak máte extra šťastie, tak môžete vidieť aj svadobné sprievody so slonom. Svietiacim (nebliká vám už z toho pred očami?). Jednoducho, všetko je to také nádherné a veľkolepé, že aj zabudnete na to, že manželstvo, ktoré sa uzatvára, dohodli rodiny a tí dvaja chudáci sa pred svadbou mohli vidieť v lepšom prípade raz. Zrejme, aby sa pri obrade nepoplietli. Minule som tu bol zase raz darovať krv a naskytol sa mi celkom smiešny obraz. V miestnosti sme ležali štyria. Typický hinduistický bráhman s troma pásikmi na čele, ďalej obrovský sikh s turbanom (takmer všetci sikhovia sú obrovskí, neviem prečo…), potom ja, ateista s kresťanským backgroundom a nakoniec typický indický moslim s „kozou briadkou“. A zo všetkých nás štyroch sa do plastikových vrecúšok cedila pomaličky krv. Hádajte, bola odlišná? Samozrejme, že bola! A+, AB- atď. A to bolo asi tak všetko, čo bolo odlišné (a pochybujem, že to malo niečo spoločné s náboženstvom). Ako som si tam tak ležal a stekal z krvi, vytešoval som sa z predstavy, že všetci ľudia môžu byť bratia, akí sme v konečnom dôsledku rovnakí a zatiaľ... Bolo presne 27. febuára, ráno. Práve vtedy o 300 kilometrov severnejšie moslimský dav zaútočil na vlak s hinduistickými pútnikmi a za živa ich asi 80 upiekol. Odpoveďou boli masové nepokoje, lynčovania, vypaľovanie atď. Konečné „skóre“ sa pohybuje okolo päťsto (prevažne moslimov, samozrejme). A ešte nie je všetkým dňom koniec. Nuž, kruté precitnutie z omámenia spôsobeného stratou krvi. Týmto samozrejme ani náhodou nechcem povedať, že nenávisť medzi oboma komunitami je taká prirodzená, ako je prirodzená rovnakosť ich krvi. Niekto sa opäť nechal špinavo zneužiť. Ja si však tú nemocničnú izbu a červené vrecúška budem pamätať ešte dlho.
