Politika s r. o.
„Človek nesmie nikdy urobiť to, o čom dáva najavo, že by rád učinil. Keď mieri zjavne na cieľ, tak len preto, aby splietol oči, ktoré ho sledujú. Vypustí slovo do vzduchu, aby vzápätí urobil niečo úplne iné. Snaží sa upútať pozornosť svojich rivalov. Tým získa čas, aby mohol urobiť niečo, na čo oni práve nemyslia. Človek musí potom sám očakávať od druhých protiklad toho, o čom ho presviedčajú... “ Uvedené rady pre politikov spísal v 17. storočí učený španielsky jezuita Baltazar Gracian a tvoria historický podklad najnovšieho diela popredného českého sociológa Jana Kellera. Z jeho posledných dvoch štúdií – recenzovaná Politika s ručením omezeným. (Evropský literární klub, 2001) a Vzestup a pád středních vrstev (SLON, 2000) – vyplýva dosť šokujúce poznanie, že zo súčasnej politiky sa vytráca moc. Toto tvrdenie autor obhajuje v systematicky členených kapitolách, kde si postupne berie na mušku jednotlivé sprievodné javy tohto fenoménu. Systematicky ignorované problémy Aké teda sú premeny moci na prahu 21. storočia? V politike sa toho od čias Graciana veľa nezmenilo a prvoradou úlohou politikov naďalej ostáva robiť dojem. Je to tak napriek tomu, že situácia je dnes úplne iná. Modernizovaná spoločnosť čelí takým komplexným problémom, že treba pochybovať o spôsobilosti politikov ich riešiť a zodpovedať za ne. Je zarážajúce, že politik ručí za bezpečnosť jadrovej energie i v prípade, že si nedokáže presne vybaviť, aké je vlastne poslanie turbíny v elektrárni. Politik trvá na tom, že geneticky pozmenenej sóje sa netreba báť, a to napriek tomu, že o genetike toho vie asi toľko ako o sóji. Správa, že sa podarilo skrížiť ľudské embryo s prasačím, politikov vôbec nevzrušila. „Ako keby boli hádam na kombináciu ľudského a prasačieho zo svojej praxe už dokonale zvyknutí,“ dodáva so smutnou iróniou Keller. Závažné ekologické, sociálne a iné dlhodobejšie (rozumej presahujúce štvorročné volebné obdobie) problémy sa systematicky ignorujú. Niet sa čo čudovať – aby sa nimi zaoberal politik plne vyťažený medzistraníckymi spormi a úsilím získať volebné preferencie, je priam programovo nemožné. Keby sa venoval nepopulárnym problémom, jeho obľuba by klesla, a keby si nebodaj dal tú námahu zdržať sa štúdiom relevantných informácií, slnko jeho politickej kariéry by medzitým mohlo úplne zapadnúť. Ostáva teda robiť dojem, že sa nič nedeje… Výsady globalizácie V ére globalizácie možno badať slabnutie štátov (čím ďalej, tým menej zvrchovaných), ktoré sú nútené prijímať ekonomický diktát nadnárodných korporácií. Ak ho odmietnu, štíhla, na teritórium neviazaná a odbyrokratizovaná organizácia jednoducho odtiahne inam. Vďaka deregulácii (oslabovaniu štátnych inštitúcií) môžu korporácie uplatniť svoju mobilitu a flexibilitu – hlavné to výsady globalizácie. To Keller nehodnotí kladne. Spochybňuje legitimitu procesu, o ktorého nástupe žiadna vláda nerozhodla a o ktorom sa v žiadnom parlamente nehlasovalo, a to napriek tomu, že dôsledky tohto procesu môžu byť oveľa významnejšie ako väčšina toho, o čom sa s takou vážnosťou rozhoduje a demokraticky hlasuje. Doba globalizácie sa pýši tým, že v nej nastal koniec ideológií. Je však pozoruhodné, že jej prezentácia má s ideológiami mnoho spoločných prvkov. Globalizácia sa vydáva za nevynutný historický proces, akési prirodzené zavŕšenie dejín, ktorému sa treba skôr či neskôr prispôsobiť. Naša sloboda je tak mimochodom už zasa redukovaná na poznanú nutnosť. Podobné úvahy sú pre túto provokatívne napísanú štúdiu typické. Keller píše odborne, ale i prístupne a čítanie okoreňuje ironickými poznámkami a prirovnaniami. V knižnici každého, kto sa čo len trochu o súčasnú politiku zaujíma, by táto publikácia nemala chýbať.
