Rugova predsa prezidentom
„V rámci svojich právomocí budem pracovať v prospech všetkých občanov Kosova,“ uviedol nový kosovský prezident Ibrahim Rugova vo svojom prvom prejave vo funkcii hlavy štátu. Zároveň zdôraznil, že Kosovo by malo byť „slobodnou, demokratickou, prosperujúcou a nezávislou krajinou“ a vôľu jeho ľudu treba rešpektovať. Týmto, celkom prijateľným spôsobom sa ukončila ďalšia nie veľmi príjemná epizódka v búrlivých dejinách Kosova. Predstaviteľom albánskych strán sa nakoniec podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá umožnila zvolenie prezidenta, ako aj vymenovanie vlády a položila tak základ budovania samosprávy provincie. Premiér patrí k radikálom Len niekoľko týždňov dozadu to pritom vyzeralo na pekné fiasko. Necelé tri roky po tom, čo priemyselne najvyspelejšie krajiny sveta vojensky zasiahli v ich prospech, keďže s vtedajším srbským vedením sa údajne nedal viesť žiadny dialóg, albánski politickí predáci sa zmietali v hádkach o povolebnom rozdelení moci. Literát Rugova ako šéf a prezidentský kandidát najsilnejšej kosovskej strany – Demokratického zväzu Kosova – až tri razy po sebe neuspel v parlamentnom hlasovaní, keďže ho ďalšie dve albánske strany odmietli podporiť. Zložité bolo najmä rokovanie s radikálnou Demokratickou stranou (DS), ktorá má kádrovo a názorovo mimoriadne blízko k oficiálne rozpustenej Oslobodzovacej armáde Kosova. Až keď sa do celej veci výrazne zaangažoval nový šéf misie OSN (UNMIK) Nemec M. Steiner, veci sa pohli dopredu. DS, ktorá v Kosove zrejme disponuje oveľa väčším potenciálom, ako by sa dalo očakávať na základe počtu získaných hlasov vo voľbách, dostala nakoniec za podporu Rugovu premiérske kreslo. Zasadol doňho chirurg Bajram Rexhepi. Spôsob, akým prebehla voľba prezidenta, na druhej strane do veľkej miery napovedá, ako bude fungovať formujúca sa kosovská samospráva. „Nie je celkom správne tvrdiť, že parlament zvolil nositeľov výkonnej moci. Úlohou poslancov bolo len bez diskusie verifikovať politickú dohodu medzinárodného protektora M. Steinera a lídrov troch najsilnejších albánskych strán o rozdelení funkcií,“ napísal belehradský denník Danas. Pritom z kuloárov prenikli správy, že dohoda sa nerodila ľahko. Steiner údajne odmietol až piatich kandidátov na premiéra pre ich nie celkom bezúhonnú minulosť. Deň po Rexhepiho nástupe do funkcie belehradská tlač, ale aj niektorí politici priniesli informácie, že nový kosovský premiér vo vojne pôsobil nielen ako lekár, ale podieľal sa i na vraždách srbských policajtov. Okrajová úloha Srbov V každom prípade je jasné, že pri obsadzovaní funkcií zohral Steiner mimoriadne významnú rolu. A podobne sa dá očakávať, že medzinárodné spoločenstvo bude ešte dosť dlho rozhodujúcim hráčom v Kosove. Na jednej strane UNMIK má právo vetovať všetky významnejšie rozhodnutia kosovských orgánov, na strane druhej misia OSN bude vystupovať ako rozhodca v zrejme dosť častých sporoch medzi albánskymi politickými stranami. Zostáva ešte zodpovedať otázku, akú úlohu budú v najbližšej budúcnosti Kosova zohrávať tamojší Srbi a Belehrad. Aj v tomto prípade sa stačí pozrieť na povolebný vývoj a záver je dosť jednoznačný: celkom okrajovú. Hoci vo voľbách ich koalícia Povratak (Návrat) skončila na treťom mieste, spomínaná dohoda medzi Steinerom a albánskymi stranami im prisúdila len ministerstvo poľnohospodárstva. Možnosť voľby, ktorú tak dostali, je dosť obmedzená. Môžu buď odmietnuť ponúknuté a prísť o akúkoľvek príležitosť ovplyvňovať prácu vlády, alebo obsadiť kreslo a tváriť sa, že tvarujú život v provincii. Srbský vicepremiér Nebojša Čovič sa v takejto situácii na stretnutí so Steinerom pokúsil tlmočiť požiadavky kosovských Srbov, aby dostali zatiaľ neexistujúce kreslo ministra pre návrat utečencov. Dostal jednoznačnú odpoveď, že nemá čo zasahovať do vývoja v Prištine. Jedinou útechou pre Belehrad môže byť ubezpečenie, že v najbližšom čase nedôjde k definitívnemu vyriešeniu statusu Kosova, čiže nedôjde ani k formálnemu medzinárodnému uznaniu nezávislosti provincie. Aj napriek Rugovovým výzvam.
