Plyn v hlavách politikov dosyčal
Verejná súťaž vypísaná vládou na predaj podielu v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) sa tento týždeň skončí. Vláda má dve možnosti. Buď predaj schváli, alebo nie. O predaji prirodzených monopolov sa diskutuje posledné volebné obdobie. O predaji podielu v Slovenskom plynárenskom priemysle možno o niečo menej, ale o to intenzívnejšie. Prvá etapa diskusie sa skončila tým, že vláda sa rozhodla predať 49 percent akcií záujemcovi, ktorý vyhrá verejnú súťaž. Výhrady politikov sa týkali veľkosti predávaného balíka, poradcu, množstva uchádzačov a ceny. Tí, čo neboli spokojní s cenou, neprišli s konkrétnym číslom. Veď aj načo. Pre ovečky v niektorých volebných košiaroch stačí, keď sa nadáva. Najlepšie bez argumentov, ale na všetkých a všetko. Silné slová a emócie Nikto z politikov nevytiahol zo šuplíka jednu z metód ocenenia akcií - bilančnú, sustančnú, alebo metódu budúcich možných výnosov. Potom by mohol zamávať číslom. Namiesto toho sa mávalo silnými prívlastkami a emóciami. Ukazuje sa, že vlastne niet ani o čom diskutovať. Menšinový podiel štátu v SPP sa predá. Sú na to ekonomické predpoklady. Na predaj sú nastavené verejné financie. Ráta s nimi spustenie dôchodkovej reformy. Všetky predchádzajúce vlády a aj súčasná hospodárili s viacerými deficitmi - štátneho rozpočtu, verejnoprávnych fondov a systému dôchodkového zabezpečnia. Ani zdravotníctvo a školstvo nemajú stále dosť. (Ne)záujem jednej spoločnosti? Čo by sa stalo, keby slovenská vláda nepredala SPP? Predala by namiesto tohto podniku iný. Zostávajú len Slovenské elektrárne, traja distribútori elektrickej energie a vodárne a kanalizácie. Ani jeden z nich nie je v takom stave, aby sa dal predať hneď zajtra. To, čo môžeme predať hneď zajtra, je niekoľko schátraných „salašov“. Pri predaji SPP sa hovorí aj o tom, že jeden záujemca neznamená záujem. Slovenský podnik je však závislý od toho, ako sa dohodne Gazprom s európskymi odberateľmi. Ak by sme im SPP nepredali, mohli by si postaviť plynovod na dne Baltického mora. Namiesto toho si na Slovensku stále ktosi namýšľa, že budeme niekomu určovať, čo má robiť. Korporácie väčšinou robia to, čo je pre ne najvýhodnejšie. Vlády by však mali robiť to, čo je najvýhodnejšie pre obyvateľov. Obyvatelia bez akcií Niekdajší podpredseda vlády pre ekonomiku Jozef Kučerák presadzoval tézu, podľa ktorej by mala byť privatizácia kompenzáciou za prácu pre štát pred rokom 1989. Hoci sa v súčasnosti nedá presadzovať, mohla ju nahradiť téza o tom, aby sa obyvatelia dostali k zlomku domácej ekonomiky. Na jej presadenie stačí politická vôľa a dobré legislatívne prostredie, ktoré umožňuje bez rizika premeniť úspory na akcie. Funguje to v Maďarsku a Poľsku. Prečo to nefunguje na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá: Nik nemá o to záujem. Tak ako v prípade Slovenských telekomunikácií a iných podnikov sa vláda rozhodla, že pôjde cestou vytvárania súkromných spoločností, ktorých akcie nebudú verejne obchodované. Aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že obyvatelia by sa mali dostať k akciám veľkých podnikov. K ich akciám sa občania nedostanú preto, lebo osoby, ktoré o tom rozhodujú, nechcú. Za pozornosť stojí jeden príklad z politického budoára súčasnej vlády. Podľa názoru niektorých ekonómov sa mali na verejný trh dostať aj akcie Slovenskej sporiteľne. O tomto probléme sa diskutovalo na rokovaní vlády, na ktoré bol pozvaný jeden z vtedajších vysokých manažérov tejto banky. Keď sa hovorilo o možnostiach predaja akcií, povedal, že prečo by sa mali akcie Slovenskej sporiteľne dostať do rúk vekslákov. Akcie majú jednu zaručenú vlastnosť – buď klesajú, alebo stúpajú. Ak by časť akcií, teda aspoň 10 percent, dostali priamo obyvatelia Slovenskej republiky za peniaze, určite by po čase neschudobneli. Umiestnenie akcií na verejný trh, ktorý dobre funguje, znamená aj to, že tento trh najlepšie vygeneruje cenu. Pre štát a majiteľa akcií to môže znamenať nejedno prekvapenie. Pre politikov z toho vyplýva jedno poučenie. Plynom sa otrávite len vtedy, ak uniká. Pri SPP mnohým unikla pravá podstata, teda získanie peňazí na vykrytie deficitov.
