Barcelona: bojisko ideológií

Európska únia sa vonkoncom nemôže sťažovať na nudu. Rozbehnuté diskusie a práce na reforme jej vlastnej podstaty a podoby doplňuje ďalšia ambícia - reforma ekonomického a sociálneho modelu
Počet zobrazení: 1210

Európska únia sa vonkoncom nemôže sťažovať na nudu. Rozbehnuté diskusie a práce na reforme jej vlastnej podstaty a podoby doplňuje ďalšia ambícia - reforma ekonomického a sociálneho modelu. Ako sme sa už v našom týždenníku zmienili (SLOVO 4/2002) barcelonský summit bude aj o liberalizácii nových sfér hospodárstva. Blížiace sa voľby v niektorých členských krajinách EÚ však môžu zamotať nejeden výsledok. Tohtoročná Európska rada zapadá do série hospodársko-sociálnych summitov, ktoré si Európska únia organizuje spravidla na jar. V roku 1997 v Luxemburgu EÚ definovala ambicióznu stratégiu v boji proti nezamestnanosti a o dva roky lisabonský summit zasa doplnil tento cieľ o potrebu čo najväčšej konkurencieschopnosti celého kontinentu. Pokračovať od Luxemburgu Európska únia si prostredníctvom svojich lídrov stanovila cieľ urobiť z európskeho priestoru najdynamickejšiu ekonomiku, orientovanú na vzdelanostnú a technologickú vyspelosť. Vtedy sa však začala aj určitá ideologická vojna, ktorá môže už koncom týždňa vyústiť do otvoreného boja medzi tzv. pragmatikmi a „obhajcami tradičných prístupov“. Takéto pomenovania pochádzajú z dielne architektov tretej cesty a konkrétne britského premiéra Blaira. Tento politik si na lisabonskom stretnutí získal obrovskú publicitu, keď v spolupráci so španielskym kolegom Aznarom vtlačili podujatiu naoko veľmi progresívny a moderný charakter. Mnohí kritici však upozorňujú, že ak sa má budovať trvalo udržateľný model rastu, treba v Barcelone pokračovať od Luxemburgu a nie od Lisabonu, ktorý sa podľa nich vzdialil od ambície zachovať európsky sociálny model a založil skôr predpoklady pre sociálny či ekologický dumping. V tejto veci sú aktívne najmä odbory, ktoré sa obávajú, že cieľ väčšej konkurencieschopnosti a efektívnosti sa bude dosahovať na úkor už nadobudnutých práv zamestnancov. Nie je náhoda, že práve predstavitelia tzv. modernistov typu Blaira a Aznara odmietajú priznať nedávno prijatej Charte základných práv jej právnu záväznosť. A to predovšetkým v tých častiach, kde sa operuje sociálnymi právami zamestnancov. Ako liberalizovať energiu Barcelonské stretnutie sa bude zaoberať dvoma kategóriami hospodársko-sociálneho charakteru. Na stole bude horúca téma liberalizácie trhu z elektrinou a plynom. Na minulom summite v Štokholme sa na túto tému európski aktéri nedohodli, a to najmä pre blokovanie zo strany Francúzska a za výraznej podpory Nemcov, ktorí naopak vyhandlovali podporu Francúzov pre ich iniciatívu ohľadom obmedzenia voľného pohybu pracovných síl pre kandidátske krajiny. Na predvolebné Francúzsko padá tieň podozrenia, že blokovaním liberalizácie chráni svojich výrobcov Electricité de France a Gaz de France, ktorí však zároveň ťažia z čiastočnej otvorenosti trhov a úspešne expandujú na iné trhy. Dnes sa situácia trochu zmenila a nastal malý kompromis, v ktorom Francúzi pristúpili na otvorenie trhov pre poskytovanie plynu a elektriny firmám od roku 2005. U bežných spotrebiteľov konsenzus nebol možný. Naopak, Jospinova vláda žiada silný sociálny akcent na nastavajúcom barcelonskom summite, a to najmä v sociálnej a daňovej politike. Aubryová: Harmonizujme dane Na minulotýždňovom stretnutí, organizovanom parlamentnou frakciou Strany európskych socialistov, sa bývalá francúzska ministerka práce a solidarity a nádejná kandidátka na premiérku Martine Aubryová dožadovala väčšej harmonizácie daňovej politiky. „V období, keď dvanásť krajín EÚ disponuje spoločnou menou, teda aj monetárnou politikou, neexistuje žiadny dôvod neharmonizovať daňovú politiku.“ Veľké rozdiely v daňových sadzbách medzi členskými štátmi EÚ totiž hrozia tým, že si medzi sebou budú robiť nekalú konkurenciu v priťahovaní investorov práve lepšími daňovými podmienkami. Krajiny, ktoré venujú veľa finančných prostriedkov na verejné výdavky (a teda aj na kvalitný verejný sektor), by z dôvodu nižších daňových príjmov museli tieto verejné služby obmedzovať. Podľa Aubryovej je však práve verejný sektor pre Francúzsko výhodou. Argumentuje britským časopisom The Economist, ktorý sa pýtal 400 podnikateľov, prečo považujú Francúzsko za atraktívne. Odpoveďou boli práve kvalitné verejné služby. Podľa nej je dôležité, aby štáty urobili to isté pre nezamestnaných i podnikateľov. Najmä v poskytovaní informácií a pomoci pri vytváraní pracovných miest. Podľa nej je to úlohou štátu, ktorý má za to právo brať dane. Mobilita je jasnou prioritou Spory sa predpokladajú aj v diskusii o väčšej flexibilite a mobilite pracovných síl v európskom priestore. Tak Európska komisia, ako i niektorí poprední predstavitelia volajú po väčšej mobilite pracovných síl, ktorá by podľa nich zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a znížila aj nezamestnanosť. Lenže názory na presadenie väčšej mobility sa líšia. Podľa posledných údajov v EÚ zmenilo v období jedného roka (2000) zamestnávateľa len 16 percent pracujúcich, čo je o polovicu menej ako v USA, kde to predstavuje okolo 30 percent. V tom istom roku sa iba desatina percenta obyvateľstva presťahovala za prácou do inej členskej krajiny a 1,2 percenta sa presťahovalo do iného regiónu v rámci krajiny. Tieto údaje poukazujú na skutočne nízku mobilitu pracujúcich v rámci Európskej únie napriek tomu, že mobilita je jedným z poslaní tejto hospodárskej a dnes už i menovej zóny. Komisia navrhla viacero spôsobov ako lepšie odstraňovať štrukturálne prekážky mobility, akými sú vzdelanie, kvalifikácia, zdaňovanie, sociálne zabezpečenie či využívanie cudzích jazykov. Odstraňovanie týchto bariér by malo umožniť dosiahnuť lisabonský cieľ – 70-percentnú zamestnanosť do roku 2010. Blairov taliansky podraz Mnohí od barcelonského summitu očakávajú zásadný zlom v hospodárskej politike EÚ. Na jednej strane odbory, zelení a najmä socialisti veria, že po dokončení menovej únie vznikne konečne priestor pre sociálnu nadstavbu Európskej únie, sprevádzanú harmonizáciou daňového systému, väčšou ochranou práv zamestnancov, ako aj jasnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Na druhej strane bojujú zamestnávatelia, rôzne priemyselné a obchodnícke loby a, samozrejme, prominentní pravicoví lídri. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby druhý front neviedol pôvodne sociálny demokrat Tony Blair. Britský premiér tvrdí svorne so zamestnávateľmi, že cieľ vybudovať z Európy najvýkonnejší hospodársky priestor sa dá dosiahnuť len väčšou flexibilitou v zamestnávaní, a teda znížením ochrany zamestnancov. Veľká časť z týchto iniciatív smeruje proti zámerom socialistov, ktorí sa na spoločnom postupe, pokiaľ sa to dá, zvyknú pred summitmi dohodnúť. No Blair pravdepodobne zažije ťažké chvíle vo vlastnom politickom tábore. Jeho návštevu v Taliansku a dohodu s Berlusconim na niektorých spoločných prioritách pre nadchádzajúci summit veľmi obratne využil mediálny magnát na zvýšenie svojho kreditu. Na záverečnej tlačovej konferencii Blaira častoval prívlastkami ako „my friend“ (priateľ môj) a prezentoval zámery dvoch lídrov na summite. Talianska opozícia zúrila, keďže Blair takouto šou legitimizoval toho, proti komu posledné mesiace v uliciach protestujú státisíce občanov a stovky politikov. Podobný kúsok pripravil šéf britských labouristov aj španielskym socialistom, keďže každý si všimol, že vzťahy Aznara a Blaira sú intenzívnejšie ako len obyčajné vzťahy medzi štátnikmi, ktorí prehlbujú vzťahy svojich krajín. Európski socialisti dnes svorne tvrdia, že nech sa Blair stretáva s ich úhlavnými nepriateľmi koľko chce, ale nech sa s nimi aspoň nedohoduje na opačných zámeroch, s ktorými idú takmer koordinovaní ľavičiari na summit. Barcelona sa stane bojiskom pre hospodárske koncepcie, ako aj bojiskom pre ideológie, a to i vo vnútri vlastných táborov. Je zvláštne, ako sa história opakuje. Barcelona už dávnejšie zažila bratovražedný boj ľavičiarov. Výsledok: vyhral Franco.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984