Môžeme byť krajinou jasnejších tieňov

Nové storočie sa môže stať pre nás výzvou hľadať úplne nové riešenia problémov, ktoré prežívame. Môžeme sa pokúsiť vytvoriť na Slovensku spoločnosť, aká tu ešte nebola. Štát, ktorý má silnú ekonomiku využívajúcu ľudský intelekt, politickú kultúru, preferujúcu spoluprácu a porozumenie, ktorý dáva sociálne istoty občanom, investuje do vzdelania, vedy a kultúry, je priateľský k životnému prostrediu. Čiže môžeme mať krajinu jasnejších odtieňov. Tieto vyjadrenia môžeme chápať aj ako obraz budúcnosti. Aká by mala byť politika zajtrajška pre Slovensko, načo by sa mala sústrediť a ako ju uskutočniť? S nástupom Tonyho Blaira do funkcie premiéra Veľkej Británie sa objavila diskusia o tretej ceste. Britský ministerský predseda občanom svojej krajiny sľúbil iba to, čo môže splniť. Tretia cesta sa dá chápať ako tzv. nový stred alebo nová ľavica. Politika tretej cesty Politika tretej cesty nie je ani striktne pravicová, ani ľavicová. Je to niečo „medzi“. Podľa významného britského sociológa Antonnyho Giddensa sa dá tretia cesta označiť ako nový liberalizmus - cesta medzi konzervativizmom a liberalizmom. Podrobne tento princíp rozoberá vo svojej práci Tretia cesta, ktorá vyšla vlani v českom preklade. V praxi to znamená, že kde sa musia uplatniť pravicové riešenia, treba ich uplatniť, no mal by sa brať na vedomie aj sociálny aspekt, typický pre ľavicu. Na Slovensku prebehla v roku 1999 diskusia o tretej ceste najmä na stránkach týždenníka SLOVO. Žiaľ, nenašla odozvu v programoch politických subjektov. Iba Smer sa označil za stranu tretej cesty. Túto politiku okrem Blaira prezentuje aj nezávislý britský inštitút DEMOS v Londýne, ktorý sa považuje za radikálny a spája odbornú verejnosť na diskusiách o tretej ceste. DEMOS definoval pre vládu šesť strategických priorít, ktoré som upravila na podmienky Slovenska: 1. Prechod na ekonomiku vedomostí, stratégia rozvoja ekonomiky využívajúca inovácie a najnovšie vedecko-technické poznatky. 2. Podpora vedy, výskumu, vzdelanosti, transfer technológií, etické otázky najnovších objavov (klonovanie ľudských bytostí, nanotechnológie). 3. Sociálna politika, nové vnímanie úlohy štátu v reformnom procese a uvedomenie si sociálnych dopadov prebiehajúcich opatrení. 4. Ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj ekonomiky, podpora ekologických výrob. 5. Globalizácia, integrácia, bezpečnosť, ochrana národných záujmov a zachovanie identity v globalizujúcom a integrujúcom sa svete. Nové chápanie pojmu bezpečnosť. 6. Zabránenie prehlbovania nerovností medzi rozličnými sociálnymi skupinami spoločnosti a regiónmi. Manifest T. Blaira a G. Schrödera Okrem DEMOS-u sú zaujímavé priority prezentované v spoločnom manifeste labouristu Tonyho Blaira a nemeckého sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera. Podľa nich nové technológie zmenia povahu práce a budú internacionalizovať organizáciu výroby. Najdôležitejšou úlohou bude investovanie do ľudských zdrojov: prispôsobenie jednotlivca a podnikov budúcej ekonomike založenej na vedomostiach. Ďalším problémom je ochrana a tvorba životného prostredia a uchovanie zdravého životného prostredia pre budúce generácie. Podľa autorov si to bude vyžadovať moderný prístup k vláde: Štát by nemal veslovať, ale riadiť a kormidlovať. Vláda rieši problémy tam, kde ich možno riešiť najlepšie. Tieto priority z manifestu považujem za základné na zabezpečenie budúcej prosperity Slovenska a ako možný vstup do diskusie. Budú si vyžadovať rozpracovanie do polohy konkrétnych projektov a programov za účasti všetkých zainteresovaných, popredných vedcov, odborných pracovníkov v regiónoch, podnikateľov, zástupcov tretieho sektora, ktorí sú špičkoví vo svojom odbore a zohľadnia záujmy SR. Dopustíme ohrozenie suverenity? Existujú viaceré scenáre budúceho vývoja Slovenska. Ak bude pokračovať dnešný trend, presadí sa neoliberálna koncepcia reforiem spojená s liberálnou globalizáciou, ktorá nezohľadňuje potreby štátu a presadzuje záujmy úzkych nadnárodných skupín. Tým sa môže ohroziť suverenita nášho štátu. Už dnes treba začať integrovať inteligenciu v prospech Slovenska. Mnoho mladých ľudí má záujem mu pomôcť. Treba ich aktivizovať, poučiť sa z chýb v minulosti a využiť čas na prípravu konkrétnych programov a projektov pre jednotlivé oblasti, chystať ľudí, ktorí ich budú realizovať. Musíme sa pripraviť na zakladanie nových podnikov, získať dôveru slovenských podnikateľov, obnoviť záujem verejnosti o veci verejné, obnoviť národnú identitu a zvrchovanosť, ktorá môže byť ohrozená, ak sa uplatnia požiadavky strán reprezentujúcich maďarskú menšinu v plnom rozsahu. Občanom bude treba začať hovoriť pravdu, vysvetľovať, aká je skutočná situácia na Slovensku, a usilovať sa ich presvedčiť, že pre našu krajinu existuje alternatíva, ktorá môže byť prezentovaná politikou tretej cesty.