Reklama
Reklama

Pilier ekonomiky každého štátu

Rastúca nezamestnanosť a inflácia, klesajúca konkurencia, pokles výroby, skracovanie životného cyklu výrobku, chýbajúca stredná vrstva obyvateľov a mnohé iné fakty sú javy charakterizujúce nízky počet malých a stredných podnikov.
Počet zobrazení: 708

Rastúca nezamestnanosť a inflácia, klesajúca konkurencia, pokles výroby, skracovanie životného cyklu výrobku, chýbajúca stredná vrstva obyvateľov a mnohé iné fakty sú javy charakterizujúce nízky počet malých a stredných podnikov. Pritom ich zdravý vývoj je pilierom ekonomiky každého štátu. Na Slovensku existujú štyri základné typy inštitúcií zameraných na podporu malého a stredného podnikania: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, štát, finančné inštitúcie a rozličné občianske a verejné združenia. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vznikla spoločnou iniciatívou programu Európskej únie - Phare a vládou SR. Riadi ju správna rada. Medzi jej hlavné úlohy patrí: iniciovať rozvoj existujúcich a novozaložených malých a stredných podnikov, a tým prispieť k zamestnanosti a tvorbe nových pracovných miest, zabezpečiť vhodné konkurenčné prostredie medzi malými a strednými podnikmi a celkovo prispievať k rastu ekonomiky krajiny. Agentúra zabezpečuje koordináciu všetkých aktivít na ich podporu na medzinárodnej, národnej i lokálnej úrovni. Úlohy a ciele dosahuje prostredníctvom Podporného úverového programu (realizovaného vybranými bankami), Mikropôžičkového programu (RPIC, BIC, Seed Capital Company), Fondu štartovacieho kapitálu (Seed Capital Company ), Programu podpory medzinárodnej kooperácie a Programu poradenstva pre malé a stredné podniky. Podnikatelia definovaní zákonom môžu vďaka týmto programom získať finančné prostriedky za tzv. mäkkých podmienok. V zásade však platí, že jestvuje nedokonalá informovanosť podnikateľov o týchto možnostiach. Účasť limitovaná financiami Štát - Slovenská republika podporuje sektor malého a stredného podnikania cez jednotlivé ministerstvá. Každé má program zameraný na podporu týchto aktivít v určitej oblasti. Ministerstvo hospodárstva napríklad plní svoju podporu prostredníctvom odboru malého a stredného podnikania, pričom aktívne spolupracuje s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania a jej organizačnými štruktúrami. Medzi jeho najvýznamnejšie aktivity patrí štátna pomoc, ktorú poskytuje v zmysle zákona o štátnej pomoci formou Príspevkového programu ŠTART 2000 a Programu podpory exportu výrobkov. Oba sa zameriavajú na poskytnutie finančného príspevku na čiastočnú úhradu úrokov získaných komerčných úverov. Spomenuté programy sú dobré, ale veľmi ťažko aplikovateľné v podnikateľskom prostredí, pretože pre začínajúcich podnikateľov je veľmi ťažké získať finančné prostriedky z komerčného úveru. V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečujú politiku trhu práce uplatňovaním vhodných nástrojov hospodárskej a sociálnej politiky výkonné orgány Národného úradu práce - krajské a okresné úrady práce. Podnikatelia a potenciálni podnikatelia, ktorí spĺňajú svojím podnikateľským zameraním regionálne potreby, môžu požiadať o príspevok na rekvalifikáciu, o podporu v oblasti vytvárania nových pracovných miest, zamestnávania osobitných skupín občanov či udržanie pracovných miest. Väčšinu týchto programov takisto limitujú finančné prostriedky úradov práce. Ministerstvo financií významnou mierou pôsobí prostredníctvom daňových úradov na podporu malého a stredného podnikania. Prejavuje sa to najmä v možnostiach poskytovania určitých daňových úľav, respektíve oslobodenia od daní podľa viacerých právnych noriem - zákona o daniach z príjmov, zákona o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov, oslobodenia od dovozného cla podľa vyhlášky MF SR č. 191/2000 Z.z. alebo voľného pohybu tovaru a služieb podľa oznámenia MZV SR č. 199/1993 Z.z. Nezastupiteľná úloha bánk Na Slovensku existujú dve nosné finančné inštitúcie, ktoré obrovskou mierou prispievajú k podpore malého a stredného podnikania: Slovenská záručná a rozvojová banka a Eximbanka SR. Ich úlohou je podpornými mechanizmami stabilizovať ekonomiku štátu, pomáhať pri tvorbe trhového prostredia, a to predovšetkým podporou vzniku, rozvoja a stabilizácie súkromného podnikania. Navyše úlohou Eximbanky je financovanie vývozných a dovozných úverov, ich poisťovanie a zaisťovanie, poskytovanie záruk, vymáhanie pohľadávok, eskontovanie a reeskontovanie zmeniek, vydávanie dlhopisov, ako i poradenská činnosť. Okrem spomenutých inštitúcii jestvujú občianske a verejné združenia zamerané na podporu malého a stredného podnikania, ktoré vzdelávajú a učia podnikateľa, pomáhajú mu pri dôležitých rozhodnutiach. Môžeme spomenúť napríklad Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Združenie podnikateľov Slovenska, Actoris Systém či Inštitút zahraničného obchodu a vzdelávania. Človeka prekvapí, koľko podobných pracuje na Slovensku. Ako je potom možné, že súčasná situácia v podnikaní malého a stredného sektora vyzerá tak zle? Určite treba urobiť zmeny v administratíve, v daňovom systéme, v informovanosti a prihliadať aj na ďalšie faktory. Navrhované opatrenia V administratíve sa musia skrátiť prieťahy v konaní a čakacie lehoty. Ak chceme založiť firmu, vyžaduje si to priemerne dva mesiace. Ak potrebujeme doklad nevyhnutný pre chod firmy, úradník má na to 30 dní a v prípade, že chceme zrušiť firmu alebo ju transformovať, potrebujeme na to niekedy až tri roky. Spomínané daňové zákony sú dobré, ale nie sú pripravené na trhový mechanizmus v SR. Existujú prinajmenšom dve výhrady: Prečo jestvujú daňové oslobodenia pre zahraničné subjekty, ale pre domáce firmy nie? Výška dane pre právnické osoby 29 percent a následné pätnásťpercentné zdanenie sa mi zdá vysoké. Podnikateľ hľadá možnosti ako zvýšiť náklady svojej spoločnosti (cestovné príkazy, benzínové bločky, čierne faktúry atď.), aby si tým znížil daňový základ, čím štát v konečnom dôsledku získa menej prostriedkov na dani z príjmu. Devätnásť až 21-percentné daňové zaťaženie pre právnické osoby, ako aj odpustenie daňových preddavkov by bolo optimálne i pre štát, pretože podnikateľ by už nehľadal iné cesty ako znížiť daňový základ a štát by na dani z príjmu získal oveľa väčšie finančné prostriedky (Lafferova krivka). Informovanosť a propagácia inštitúcií i združení zameraných na podporu malého a stredného podnikania je dodnes na nízkej úrovni. Len veľmi málo podnikateľov vie o ich existencii. Preto treba zabezpečiť zmenu informačných kanálov a celkovo prispieť k zlepšeniu propagácie týchto inštitúcií. Musíme si tiež uvedomiť, že podnikateľ prináša a tvorí hodnotu v spoločnosti, rozvíja pracovné miesta, že bez neho si nemožno predstaviť fungovanie a chod ekonomiky SR. Preto ho treba brať ako veľaváženú osobu. Takéto postavenie by mu mal prideliť štát, ale aj samotná spoločnosť. Štát by mal dať najmä mladému ambicióznemu človeku v prvom rade nádej, bez ktorej nie je možná dynamika. Až potom sa bude ochotne podieľať na tvorbe podnikateľského prostredia s novou podnikovou a podnikateľskou kultúrou. Práca, ktorej rešerš uverejňujeme, vlani ohodnotili v súťaži strany Smer Skutočná šanca novým? tváram

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama