Lietadlo prešpikované plošticami
Hovorí sa, že zlodejom nie je ten, kto kradne, ale ten, koho chytia. Niečo podobné sa dá povedať aj o špionáži. Všeobecne sa vie, že špionáž je v podstate jedna z bežných foriem zahraničnej politiky všetkých vlád, ale škandál prepukne až vtedy, keď príslušnú agentúru prichytia pri čine. Čínska vláda dala najnovšie tejto zásade nový rozmer. Noviny Washington Post a Financial Times uverejnili totiž správu, že v lietadle vyrobenom v USA a určenom čínskemu prezidentovi Ťiang Ce-minovi sa našlo 27 odpočúvacích zariadení napojených na satelit. Oficiálny Peking štyri dni nezaujal stanovisko k tejto správe, a keď hovorca ministerstva zahraničných vecí nakoniec pod tlakom médií predstúpil pred novinárov, povedal, že sa vlastne nič nestalo. Pátranie po majiteľoch Všetko sa to začalo v polovici roka 2000, keď spoločnosť Boeing v Seattli vyrobila lietadlo typu 767-300 pre aerolínie Delta Air, ktoré ho obratom predali Číne. Nezariadené lietadlo potom pristálo v texaskom San Antoniu, kde mu približne jeden rok zariaďovali luxusný interiér. Vlani na jeseň, počas skúšobných letov v Číne, hlásil pilot čudný zvuk v slúchadlách, čo nakoniec viedlo k odhaleniu 27 odpočúvacích zariadení zamontovaných do čalúnenia na rozličných miestach lietadla, počnúc toaletou a končiac záhlavím prezidentovej postele. Keď sa o odhalení dozvedel prezident, tak vraj zúril. Celý prípad má niekoľko nejasností. Zatiaľ sa nevie, kto ploštice namontoval, keďže po celý čas zariaďovania interiéru lietadlo neustále strážili príslušníci čínskej bezpečnosti. Preto v úsilí zistiť ich podiel na afére sa po prevalení škandálu ocitlo vo vyšetrovacej väzbe dvadsať členov štátnej bezpečnosti a dvaja zamestnanci čínskych aerolínií. Podľa kvality odpočúvacích zariadení možno predpokladať, že ich majiteľmi mohli byť iba špeciálne služby USA. Správa v tlači sa objavila krátko pred februárovou návštevou amerického prezidenta Georgea Busha v Číne. Z toho sa dá usudzovať úmysel načasovať únik dôvernej informácie tak, aby určitým spôsobom ovplyvnila samotnú návštevu alebo aspoň jej priebeh. K nejasnostiam treba ešte dodať, že noviny sa v správe odvolávajú na informácie „nemenovaných čínskych predstaviteľov“. Prekvapením však je, že oficiálne čínske miesta dlho mlčali. Keď hovorca čínskeho ministerstva nakoniec predstúpil pred novinárov, vyhlásil, že zverejnené informácie neovplyvnia plánovanú návštevu prezidenta Busha. „Počul som o tom, ale doteraz nemám žiadne vedomosti o prípade a nevidím nijaký vplyv tohto prípadu na ďalšie udalosti,“ vyhlásil Sun Jü-si. Mlčanie oboch strán Podobný nález by v minulosti vyvolal vlnu rozhorčenia a oficiálnych protestov. Pamätáme sa, akú kampaň spustili Spojené štáty v roku 1985, keď zistili, že ich nová budova veľvyslanectva v Moskve je doslova prešpikovaná odpočúvacími zariadeniami. Aj vlani v apríli vzťahy medzi USA a Čínou značne ochladli, keď americké špionážne lietadlo po kolízii s čínskou stíhačkou núdzovo pristálo na čínskom ostrove Chainan. Jeho posádka sa dostala domov až potom, keď sa Spojené štáty Číne ospravedlnili. Netreba dlho pátrať po dôvodoch náhlej zmeny prístupu k prípadom, po ktorých v minulosti nasledovala dlhá mediálna vojna a ochladenie vzťahov. Vlaňajšia prudká odozva Pekingu bola vlastne reakciou na vyhlásenia amerického prezidenta, že Čína je strategický konkurent USA, čo znamenalo výrazný posun vo vzájomných vzťahoch v porovnaní s koncepciou predchádzajúceho prezidenta Billa Clintona, ktorý označil túto krajinu za strategického spojenca. Po útokoch na New York a Washington 11. septembra 2001 musel George Bush, v úsilí vytvoriť protiteroristickú koalíciu, zmierniť svoj postoj k Číne. To napokon naznačil v spomínanom vystúpení aj čínsky hovorca Sun Jü-si, keď povedal, že po 11. septembri sa ich vzťahy výrazne zlepšili a obe krajiny dosiahli úzke kontakty v záležitostiach týkajúcich sa boja proti terorizmu. Zároveň však poukázal na fakt, že medzi zajatými teroristami v Afganistane sú aj čínski občania pochádzajúci z provincie Sin-ťiang. Čína tvrdí, že v táboroch Usámu bin Ládina prechádzalo výcvikom niekoľko sto fanatikov pochádzajúcich zo Sin-ťiangu, ktorí plánovali zriadiť v tejto provincii islamský nezávislý štát Východný Turkestan. Zmienka o dobrých vzťahoch s USA a o teroristoch zo Sin-ťiangu takmer v jednej vete naznačuje želanie Pekingu, ktorým smerom by sa mala uberať spolupráca oboch krajín v boji proti terorizmu. Ďalším prelomovým dátumom vo vzájomných vzťahoch je 1. január 2002, keď Čína ako nový člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dostala od USA trvalú obchodnú doložku. Prudký rozvoj čínskej ekonomiky trvajúci už vyše 20 rokov a predpoklady, že podobné tempo si zachová naďalej, robia z Číny lákavého obchodného partnera a výhodného investora. Takýto vývoj je teda v záujme oboch krajín. Peking si uvedomuje, že by nebolo vhodné, keby sľubne sa rozvíjajúci nový kurz vzájomných vzťahov naštrbila nejaká udalosť, hoci aj taká vážna ako objav odpočúvacích zariadení v prezidentovom lietadle. Bez ohľadu na to, či za únikom informácií treba vidieť konzervatívne sily v USA alebo v Číne.
