Reklama
Reklama

Nemci v českých novinách

V Českej republike, na rozdiel od Poľska či Slovinska, si novinový trh rozparcelovali zahraniční vlastníci, predovšetkým nemeckí. V súvislosti s tým sa emotívne hovorí, že ak Čechov nedokázal násilím asimilovať Goebbels, tak sa to v slobodných pomeroch darí v tejto citlivej oblasti nemeckému kapitálu. Ako teda dnes vyzerajú české celoštátne a regionálne denníky? Máme sa čoho obávať?
Počet zobrazení: 891

V Českej republike, na rozdiel od Poľska či Slovinska, si novinový trh rozparcelovali zahraniční vlastníci, predovšetkým nemeckí. V súvislosti s tým sa emotívne hovorí, že ak Čechov nedokázal násilím asimilovať Goebbels, tak sa to v slobodných pomeroch darí v tejto citlivej oblasti nemeckému kapitálu. Ako teda dnes vyzerajú české celoštátne a regionálne denníky? Máme sa čoho obávať? Denná tlač v Českej republike prešla od začiatku 90. rokov búrlivým vývojom. Po páde komunizmu nastalo ako vo všetkých tranzitívnych krajinách odideologizovanie hlavných novín (Rudé právo, Mladá fronta) a vznikli nové denníky (Moravskoslezský den, Prostor, Český deník, Metropolitan, Telegraf atď.). Jednotlivé tituly sa zlučujú, zanikajú, menia koncepcie, vizáž, rubriky, formát či šéfredaktorov. Jednoducho ustaľovanie a budovanie pevnej línie a tradície je veľmi ťažké a svojím spôsobom sa uskutočňuje doteraz. V každom prípade prvotný hlad po informáciách zostal v mnohých smeroch nevyužitý, veď počiatočný náklad Lidových novin dosahoval okolo 300 tisíc kusov, vysoký kredit mali po novembri 1989 aj dva tradičné české denníky späté s Československou socialistickou stranou a Československou stranou lidovou: Svobodné slovo a Lidová demokracie. Vinou tejto straníckej spätosti a zlým vydavateľským zámerom však oba denníky zanikli. Hľadanie nezávislosti Zvláštnou etapou na tejto ceste je hľadanie nezávislosti a serióznosti. Veľa denníkov si za svoj podtitul zvolilo práve označenie „nezávislý list“, čo im malo dodať kredit objektivity a zaslúženého renomé. V rokoch 1992 až 1997 však niektoré noviny, respektíve niektorí komentátori, pestovali nekritický obdiv k Václavovi Klausovi, jeho strane a spôsobu politiky. Až v čase jeho zlej vládnej politiky, ktorá sa prejavila zhoršením hospodárskej situácie krajiny (kabinet nakoniec prijal tzv. ekonomické úsporné balíčky, devalvovala koruna), a v čase finančných škandálov ODS musel V. Klaus na jeseň roku 1997 podať demisiu. A situácia sa znormálnila. Novinári pochopili, že v politike neexistuje iba jedna jediná cesta a že nikto nie je nekritizovateľný. Médiá sú rozhodne objektívnejšie ako pred piatimi či šiestimi rokmi a hádam aj preto Klaus o práci novinárov hovorí s dešpektom. Bulvarizácia Je prirodzené, že z každého novinového titulu sa jeho vydavateľ usiluje urobiť komerčne úspešnú záležitosť. Majitelia a šéfredaktori sú však presvedčení, že záujem čitateľov sa dá zvýšiť predovšetkým odľahčeným spravodajstvom a určitou formou bulvarizácie. Donedávna bol tento štýl typický iba pre čisto bulvárnu tlač, dnes sa však týka aj ostatných „serióznych“ denníkov, azda s výnimkou Hospodárských novin. Ako by jediná cesta, ktorá dokáže zvýšiť odbyt novín, viedla cez bulvárny štýl. Nezáleží pritom, či ide o noviny, ktoré vlastnia zahraničné spoločnosti alebo české. V tomto smere nie je rozdiel medzi Právom (akciová spoločnosť, väčšinu vlastní šéfredaktor novín) či Lidovými novinami. Koniec českej tlače? Noviny v poslednom čase vzbudzujú záujem aj v inom smere, a to vďaka kumulácii jednotlivých titulov do vlastníctva niekoľkých spoločností. Bulvárny denník Blesk a Sport vlastní Ringier-Grüner & Jahr, Mladá fronta Dnes a Lidové noviny spadajú pod koncern Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft a spoločnosť Vltava-Labe-Press (patrí skupine Passauer Neue Presse) ovláda väčšinu regionálnych denníkov v Čechách i na Morave. Okrem toho, zahraničný kapitál je zastúpený aj v päťkrát do týždňa vychádzajúcom titule Hospodářské noviny (Dow Jones-Handelsblatt). Táto situácia viedla historika Bořivoja Čelovského k napísaniu brožúry Konec českého tisku?. Upozorňuje v nej predovšetkým na to, že novinový trh ovládajú Nemci, a tak môže dochádzať k cenzúre napríklad pri písaní o sudetských Nemcoch, Benešových dekrétoch atď. Čelovský dokonca uvádza niekoľko príkladov „tichej cenzúry“, ale ide skôr o novinárske zlyhanie ako o cenzúru. Brožúra je však diskvalifikovaná tým, že autor ako zdroje využíva trochu obskúrne pramene: Klub českého pohraničí (komunisti, republikáni bojujúci proti Nemcom), komunistický denník Haló noviny alebo neseriózny a xenofóbny Špígl. Monopolizácia tlače, predovšetkým regionálnej, pričom rôzne tituly majú rovnakú grafickú úpravu i totožný obsah, však nemusí viesť nevyhnutne k obavám zo straty slobody slova či názorovej plurality. Celkom isto však ochudobňuje rozmanitosť a konkurenciu v tejto oblasti. Všetko sa podriaďuje iba reklamnej stratégii a na ostatné podstatné veci sa veľmi neberie ohľad. Regionálne noviny patriace spoločnosti Vltava-Labe-Press (VLP) sú väčšinou graficky málo príťažlivé, obsahovo nesúrodé a chýba im investigatívna žurnalistika. Novinári majú menšie platy než ich kolegovia v regionálnych redakciách celoštátnych denníkov a nemajú možnosť sa viac odborne vzdelávať, takže sa ľahko stane, že v jednom článku sa neustále píše o Rade Európy ako o Európskej rade, pričom ide o dve rôzne inštitúcie. Olomoucký príklad Na začiatku deväťdesiatych rokov sa objavil na Olomoucku nový titul, Hanácké noviny. Po čase splynul so svojím konkurentom Moravskoslezským dnem, neskôr premenovaným na Hanácký a Středomoravský den, nakoniec na Olomoucký den. Ten menil vlastníka niekoľkokrát. Najprv to bol Ringier, potom Mittelrhein Verlag Koblenz a dnes patrí do skupiny VLP. Pred vyše rokom začal vychádzať v stredomoravskej metropole Olomoucký týden, asi ako spomienka na „zlaté časy“ Hanáckých novin. Niekoľko mesiacov trvalo, než si našiel svoju tvár, čitateľov a než začal byť rentabilný. Nato majitelia (zo susedného Prostějova, kde vydávajú Prostějovský týden) týždenník predali, hovorí sa o sume zhruba osem miliónov korún, opäť skupine VLP. Tá v priebehu niekoľkých dní (!) vydávanie zastavila a týždenník nenahradila novým či nejako pozmeneným produktom. Len pre to, aby sa netrieštil reklamný koláč v meste a priľahlom regióne, sa osem miliónov, ktoré v podstate vyleteli komínom, vyplatilo. Nie však čitateľovi. O čom svedčí táto príhoda? Rozhodne sa nemusíme báť straty českej identity ani nemeckého vplyvu na interpretáciu českých dejín. Jediným, respektíve hlavným záujmom vydavateľov je totiž maximalizácia zisku. Nepríťažlivosť uniformity Situácia v mediálnej oblasti, kde si rozdelilo trh zopár vydavateľov, skrýva, samozrejme, isté nebezpečenstvo, skôr latentné ako aktuálne. Ľudia môžu získavať informácie z niekoľkých zdrojov: internetu, televízie, rozhlasu či novín. Existuje niekoľko celoštátnych denníkov, ktoré sa predsa len od seba líšia svojím zameraním, takže máte ráno v trafike z čoho vyberať. Oveľa vážnejšia situácia je v oblasti regionálnej tlače, práve pre monopol VLP. Ich periodická tlač nemá dobrú úroveň, pretože stratila konkurenciu. Tá je motorom pre neustále zdokonaľovanie sa. Ak sa máme čohosi obávať, tak to určite nie je nemecký kapitál, ale priemernosť, ktorá sa prejavuje v tejto sterilnej uniformite.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama