Kľukatý paragraf číslo 15

V roku 1989 sa celková hodnota majetku vtedajšieho Socialistického zväzu mládeže na Slovensku odhadovala na dobrú miliardu korún - československých. Na základe postrevolučného zákona sa mal „vrátiť“ ľudu ČSFR s tým, že bude slúžiť mladej generácii, ktorá sa zaslúžila o pád predchádzajúceho režimu. Od začiatku sa však nad týmto ohromným majetkom, rozloženým relatívne rovnomerne po celom štáte, začali zbiehať mraky. Mnohí sa na ňom chceli priživiť, odkrojiť si z cudzieho koláča, čo sa dá. Aby sa zastavil proces charakteristický tým, že pred očami spoločnosti doslova chátral a vytrácal sa mládežnícky majetok, vznikol v roku 1993 Fond detí a mládeže Slovenska (FDMS). Ten ho mal spravovať tak, aby naozaj slúžil tomu, komu má, respektíve aby zisky z jeho užívania išli na podporu aktivít detských a mládežníckych organizácií. Fond sa však zrejme dostal do nepravých rúk. Neúprosný boj o hotely Vydavateľstvo Smena a ďalšia akciová spoločnosť Denník Smena (už neexistujúci) čoskoro dospeli k nulovej hodnote. Lukratívna časť majetku v hodnote približne pol miliardy už slovenských korún sa zoskupila v akciovke Hotely mládeže Slovakia. Mnohé z nich sa nachádzajú v najatraktívnejších turistických lokalitách, preto nečudo, že sa o ne začal boj. Navonok nezávislý, parlamentom kontrolovaný orgán - Rada FDMS - sa však čoskoro dostal pod kuratelu ministerstva školstva a konkrétne vtedajšieho štátneho tajomníka, dnes novopečeného predsedu VÚC Žilina Jozefa Tarčáka. Počas niekoľkých mesiacov bývalé mládežnícke hotely a ubytovne prenajali za mimoriadne nevýhodných podmienok pre štát (smiešne nízke nájomné na premrštenú dobu, bez možností kontroly orgánov FDMS, ktorý však naďalej platil za opravy týchto zariadení, znášal daň z nehnuteľností, nájomca mohol - a zväčša tak aj vzápätí urobil - majetok odovzdať inému do podnájmu za niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako sám platil fondu atď.). Samozrejme, pôvodná myšlienka, aby majetok slúžil predovšetkým mladým ľuďom, bola celkom potlačená. Po voľbách na jeseň 1998 sa karta mala obrátiť. Nové vedenie fondu prostredníctvom poslancov za vládnu koalíciu iniciovalo dve novely zákona o FDMS, od ktorých sa očakávala prietrž takémuto bačovaniu. Vzápätí 31 poslancov za HZDS a SNS, teda tých strán, ktoré sa v čase svojho vládnutia tak macošsky správali k zverenému majetku, no o to boli ústretovejšie k tým jediným, „správnym“ podnikateľom, podalo na Ústavný súd SR návrh na „zosúladenie ustanovení viacerých paragrafov tohto zákona s ústavou“. S podobným podnetom vyšiel aj generálny prokurátor Milan Hanzel. Nie nadarmo má však Spravodlivosť s váhami v rukách cez oči previazaný šál. Niekedy musí dať čiastočne za pravdu aj skrivodlivým... Verdikt sklamal, no opozícia sa neteší ÚS sťažnostiam čiastočne vyhovel. Na svojom plenárnom zasadaní 17. januára 2002 vyhlásil rozhodnutie o tom, že tri ustanovenia 15. paragrafu z druhej novely zákona o FDMS nie sú v súlade s prvým článkom a v spojení i s ďalšími článkami základného zákona nášho štátu. Podľa neho sú tieto ustanovenia retroaktívne a odporujú princípom právnej istoty, pretože zasiahli do uzavretých právnych vzťahov. Zákonodarná moc tým zasiahla do činnosti súdnej moci. Podľa spomínaného paragrafu sa mali do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto novely - 21. júla 2000 - uviesť nájomné zmluvy do súladu s novými zákonnými podmienkami. V prípade zániku zmluvy však FDMS bol povinný nahradiť nájomcovi sumu zodpovedajúcu nákladom na zhodnotenie či opravu prenajatého majetku. S väčšinou nájomcov sa fond dohodol, ale tí, ktorí spravovali práve ten najlukratívnejší majetok (bratislavskú YMCU, Sureco v Horskom parku, hotel Jasná a ďalšie) sa zaťali. „Obhajoval som novelu zákona z roku 2000, v ktorej sme stanovili nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv, teda že mohli byť maximálne uzavreté na päť rokov,“ povedal pre SLOVO poslanec za SDĽ Ľubomír Andrassy, ktorý v Košiciach v tejto kauze zastupoval Národnú radu SR. „Ak by bola zmluva uzavretá nad túto dobu, tak by nájomca musel získať súhlas ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Zmluvy musia jasne stanovovať konkrétny účel na využitie majetku - na prospech detí, detských a mládežníckych organizácií. Zmluvy, ktoré boli nevýhodné, uzavreté dlhodobo i nad 20 - 30 rokov, tak sa mali prehodnotiť.“ „Čo to bude pre nás znamenať?“ opakuje našu otázku predseda Rady FDMS Martin Kugla. „Nič, pretože rozhodnutia Ústavného súdu pôsobia do budúcnosti. Teda pol roka po vyjdení v Zbierke zákonov ustanovenia 15. paragrafu prestanú platiť, ale právne následky, ktoré nastali počas ich platnosti - zrušenie zmlúv - ostávajú nedotknuté.“ Advokát žalujúcej strany Tibor Šafárik, niekdajší sudca Najvyššieho súdu SR, vyhlásil, že pôvodné zmluvy ostávajú v platnosti. Podľa iných odborníkov je tento jeho výrok absolútne nesprávny. O sporných otázkach budú teraz rozhodovať všeobecné súdy, čím sa môžu jednotlivé kauzy ešte predlžovať a mládežnícke peniaze budú naďalej pretekať niektorým podnikateľom pomedzi prsty. S nálezom ÚS na fonde nie sú veľmi spokojní. Žiaľ, tzv. nepravá retroaktivita, ktorú bežne uznávajú súdy v krajinách Európskej únie, sa u nás chápe inak. „Ja ústavný súd rešpektujem,“ zdôraznil mladý poslanec Andrassy, „ale na druhej strane si myslím, že ranu pod pás dostal najmä verejný záujem - záujem tisícok členov detských a mládežníckych organizácií a vôbec celej mladej generácie, keď sa jej majetok mnohokrát zneužíva na čisto podnikateľské účely.“