Kandidátske lámanie chleba

Nielen v prenesenom zmysle, ale vzhľadom na podstatnú orientáciu daného rezortu aj doslova je otázka poľnohospodárskych dotácií skutočným lámaním chleba vo vzťahu únie k nádejným členským štátom, no tiež skúškou súdržnosti kandidátov
Počet zobrazení: 2619

Nielen v prenesenom zmysle, ale vzhľadom na podstatnú orientáciu daného rezortu aj doslova je otázka poľnohospodárskych dotácií skutočným lámaním chleba vo vzťahu únie k nádejným členským štátom, no tiež skúškou súdržnosti kandidátov. Prvé informácie o podstate návrhu na financovanie rozšírenia prepustila Európska komisia (EK) na skúšku medzi verejnosť prostredníctvom denníka Financial Times už niekoľko dní pred zverejnením svojho rozhodnutia. Ortieľ vyvolal podľa očakávania odmietavú reakciu nielen u kandidátov, ale aj u bohatej opozície v radoch Európskej únie financujúcej z podstatnej časti jej hospodárenie. Ohľad na voličov Poľnohospodárstvo, ktoré sa spolu s kapitolami týkajúcimi sa štruktúrnych fondov a rozpočtu (k tým sa vrátime inokedy) nachádza vo finančnom balíku predloženom predsedom EK Romanom Prodim s príslušnými komisármi koncom januára, je od počiatku v únii citlivou otázkou. Spoločná poľnohospodárska politika bola jadrom Európskeho spoločenstva a s ňou začala integrácia. Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung sa však stala nádorom, ktorý ochromuje organizmus a teraz hrozí zablokovaním rozšírenia EÚ. Aj Süddeutsche Zeitung tvrdí, že „medzi pätnástkou a uchádzačmi hrozí ťažký spor“, keďže doterajší členovia sa majú obsluhovať z plných pokladníc a noví sa majú cvičiť v trpezlivosti… Na rozdiel od nemeckej tlače sa oficiálny Berlín, ktorý je najväčším prispievateľom do spoločného rozpočtu EÚ, stavia k otázke financovania (vcelku pochopiteľne) ako strýko Držgroš. Jeho postoj podčiarkuje aj fakt, že nielen na Slovensku, v Česku či Maďarsku sú tohto roku voľby, ale rozhodovať sa bude aj o budúcej nemeckej vláde, takže hádzať si polená pod nohy akýmikoľvek ústupkami, by sa pre terajšiu koalíciu rovnalo trestuhodnému masochizmu. Voľby sú tohto roku aj vo Francúzsku, ktoré má najväčší príjem z poľnohospodárskych dotácií, takže tamojšia vláda sotva bude chcieť pridať financie kandidátskym štátom na úkor vlastných farmárov. Pripomeňme si, že v roku 1999 práve Francúzi zablokovali pokusy o reformu poľnohospodárstva v únii, aby Brusel neokresal príspevky pre ich krajinu. Spor o reformu Vzťah Berlína a Paríža k financovaniu kandidátov predstavuje dva rovnaké prístupy s odlišným pozadím. V únii sa totiž už vytvorila (napríklad v oblasti poľnohospodárstva) akási hranica medzi čistými platcami do rozpočtu, kam patrí Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, Švédsko, a tými, ktorí z rozpočtu čerpajú väčšie či menšie prostriedky. Sem možno zaradiť geograficky netypické Francúzsko (to sa však spolu s Talianskom snaží lavírovať podľa svojich konkrétnych záujmov), no predovšetkým južné štáty ako Grécko, Portugalsko či Španielsko. V spore o reformu ide o mnoho. Stačí si uvedomiť, že na poľnohospodárstvo dnes EÚ vynakladá takmer polovicu svojho rozpočtu. Rôzne dotácie tvoria podľa údajov OECD až 56 percent príjmov poľnohospodárov v únii, zatiaľ čo v USA je to len 45 percent príjmov… Možno, samozrejme, očakávať, že po prijatí nových kandidátov sa zoznam príjemcov dotácií poriadne rozšíri. Berlín s Parížom chcú minimalizovať náklady na rozšírenie a presadiť obrysy reformy ešte pred týmto aktom. V rámcovom rozpočte na roky 2007-13 by sa podľa nich mali výdavky na nové členské krajiny ohraničiť. V opačom prípade by Nemci museli svoj vklad (odhadovaný na 10 až 12 miliárd eur) zdvoj- ba i strojnásobiť. Francúzsko, chrániace príjmy svojich farmárov, sa ústami ministra poľnohospodárstva Jeana Glavanyho dôrazne vyslovilo proti automatickým priamym dotáciám kandidátskym štátom po ich vstupe do únie. Faktom je, že EÚ už dnes na svojich farmárov míňa ročne 40 miliónov eur (väčšinou ide o priame platby, ktoré farmári dostávajú v závislosti od rozsahu obrábanej pôdy a od výnosov z nej) a výplata plných poľnohospodárskych dotácií novým členským štátom by rozpočet položila na lopatky. V tejto situácii sa objavujú návrhy buď na úplné zrušenie dotácií starým i novým členom, alebo na prevedenie časti podpory poľnohospodárstva na národnú úroveň. Znamenalo by to, že každá krajina by sa starala o svojich farmárov a únia by dohliadala len na hospodársku súťaž. Pre menej vyspelé a vplyvné štáty (vrátane nás) by to však bola prehra. Rozdelení kandidáti Francúzsky Le Monde nedávno v redakčnom komentári podotkol, že „pre Západoeurópanov je rozšírenie na východ zároveň morálnou povinnosťou a strategickou nevyhnutnosťou“ a pripomenul, že „únia nie je morálne pripravená uplatňovať princíp solidarity v prípade nových členov“. Podľa tohto vplyvného francúzskeho denníka si treba uvedomiť, že nová Európa bude proste chudobnejšia, keďže HDP na obyvateľa v desiatich nových členských krajinách väčšinou nedosahuje ani polovicu priemeru dnešnej EÚ. Práve preto bude podľa Le Monde musieť Európa oprášiť princíp solidarity, ak sa únia nemá redukovať len na zónu voľného obchodu, kde bohatí zostanú bohatými a chudobní chudobnými. Na druhej strane však denník pripomína, že aj kandidáti musia pochopiť, že nemôžu dostať všetko a hneď… Medzi kandidátmi sa už vytvorili skupiny rozdelené podľa prístupu k návrhu Európskej komisie na financovanie rozšírenia. Najsilnejší odpor zaznel z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska (teda krajín V 4), umiernenejšie výhrady bolo počuť z pobaltských krajín a Slovinska a žiadne z Cypru a Malty. Väčšina z týchto štátov sa snaží koordinovať svoje prístupy a hovorí o solidárnom postoji v rámci svojich možností. Práve tie sú však viac či menej determinované jednak ohľadom na voličstvo a fenoménom „vzorného žiaka“, ktorý nevyvádza neprístojnosti a môže očakávať azda i čosi viac ako pochvalu. Zástupcovia šiestich krajín (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus) združených v tzv. Luxemburskej skupinu sa pred oznámením rozhodnutia Európskej komisie stretli v Karlových Varoch, kde sa dohodli na užšej spolupráci v posledných fázach prístupových rokovaní so spoločným cieľom - dosiahnuť dobrú dohodu pre svojich farmárov. K žiadnemu komuniké však týchto 6 krajín nedospelo, čo generálny riaditeľ pre rozšírenie v EK Eneko Landaburu ironicky komentoval, že šestka buď mala medzi sebou dokonalú zhodu, alebo bolo pre veľké rozpory chúlostivé púšťať sa do komuniké. Tichý tlak Bruselu Landaburu patrí k tým, ktorí neveria v silnejší jednotný front kandidátskych krajín. Významný predstaviteľ EK, samozrejme, vie svoje - kandidátske štáty sa často pokúšali koordinovať svoju odpoveď na požiadavky EÚ, no národné záujmy a túžba urobiť dojem spoločný postoj viackrát narušili. Skeptické názory podporujú aj tvrdenia pozorovateľov, ktorí hovoria, že kandidáti tak či tak nemajú veľmi na výber a budú musieť prijať návrh Európskej komisie. Na krku im totiž leží nôž v podobe viac či menej zastretých vyhrážok na ďalšie odloženie rozširovania únie. José Maria Aznar, premiér Španielska, ktoré je v tomto období lídrom únie vyhlásil, že by bolo vhodné, aby rozhodnutie o rozšírení padlo do konca tohto roka. Nebolo by to však vraj možné, ak by sa začali veľké diskusie o financiách na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. Tým vlastne povedal všetko. Krajiny združené vo V 4 (vrátane Slovenska) si tieto postoje plne uvedomujú, no napriek tomu sa rozhodli „nepredať svoju kožu lacno“. Veď, ako sme už spomenuli, okrem Poľska, majúceho však na krku silnú roľnícku loby vo svojej krajine, sa v každej z nich tohto roku konajú voľby. Česko však v podstate (podľa dobre informovaných diplomatov) nie je ochotné ísť do priameho konfliktu s úniou a pre Dzurindovu vládu je pokrok vo vstupných rozhovoroch jedným z mála úspechov, s ktorými môže pred voľbami vyrukovať, takže si ťažko môže dovoliť roztržku s Bruselom. Otázka koordinácie a solidarity teda opäť ustúpi parciálnym záujmom a politikárčeniu, na úkor postavenia krajiny a jej ekonomiky v zjednocujúcej sa Európe.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984