Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 28.

Nórsko
Počet zobrazení: 499

Nórsko Z 4,481 milióna obyvateľov v júli 2000 96,3 % patrilo k Nórom. 86 % obyvateľstva sa hlási k nórskej luteránskej cirkvi, ktorej hlavou je kráľ Harald V. Strana H (Pravica) presadzuje moderný konzervativizmus, privatizáciu, odbúravanie štátnej kontroly v poloverejnom sektore, zníženie daní a vstup do EÚ. SP (Strana stredu) reprezentuje vidieckych konzervatívcov. Presadzuje decentralizáciu politickej moci, rozšírenie samosprávy, dôslednejšie ekologické kroky. KrFP (Kresťansko-ľudová strana) presadzuje kresťanskú morálku, odmieta legalizáciu potratov. Venstre (Ľavica) je ľavoliberálnou stranou oslovujúcou aj ekologistov. DNA (Nórska robotnícka strana) predstavuje klasický severský sociálnodemokratický subjekt a pravidelne vyhráva všetky voľby. Najviac voličov má medzi robotníkmi, drobnými úradníkmi, rybármi a maloroľníkmi a časťou inteligencie. Stranu vedie premiér Jens Stoltenberg. SV (Socialistická ľavicová strana) vznikla v marci 1975 zlúčením dvoch strán. Prvou bola SFP (Socialistická ľudová strana), založená z bývalej frakcie Orienterieng, vylúčenej z DNA pre protest proti vstupu krajiny do NATO. Druhú, nazývanú DS (Demokratickí socialisti) založili ľaví socialisti a ďalšie menšie ľavicové skupiny. SV sa hlási k decentralizácii moci, spoluúčasti a kontrole pracujúcich a k riešeniu ekologických problémov. Nacionalistov združuje FP (Pokroková strana), ktorá sa pôvodne volala podľa zakladateľa advokáta a obchodníka Andersa Langsa ALP - Anders Langes Parti. Od roku 1977 nesie dnešné meno. Parlament (Storting) sa skladá zo 165 poslancov, ktorých volia pomerným spôsobom raz za štyri roky. 157 z nich získava mandát po prerozdeľovaní v rámci určených samosprávnych celkov. Zvolený parlament sa rozdeľuje na 41-členný Lagting a 124-členný Oldelsting. Nik ho nemôže rozpustiť. Nóri nepoznajú mimoriadne voľby. V predposlednom zákonodarnom zbore 36,4 % členov tvorili ženy. V súčasnosti vládne menšinová koalícia pravého stredu kresťanských ľudovcov, centristov a strany Venstre. Rozdelenie mandátov po voľbách z 10. 9. 2001 je nasledujúce: DNA 43, H 38, FP (ALP) 26, SFP 23, KrFP 22 a SP 10. Poľsko V Poľsku žije 38,66 milióna obyvateľov, z toho 98,7 % tvoria Poliaci. 90,5 % obyvateľov sa hlási k rímskym katolíkom, 2,5 % k pravoslávnym. Po roku 1989, keď v Poľsku predstavitelia opozičnej Solidarity vyhrali „polodemokratické“ voľby, sa v krajine rýchlo vytvoril tradičný pravo-ľavý stranícky systém. V posledných voľbách sa narušila rovnováha. Klasická pravica stratila rovnocenné postavenie a jej priestor čiastočne zaujali radikálno-populistické strany. V súčasnosti v Poľsku vládne ľavicový prezident a ľavicová vláda. Poľský prezident, ktorým je od 23. 12. 1995 Aleksander Kwaśniewski, má podstatne viacej právomocí ako iné hlavy štátu v strednej Európe. Zákony, ktorý odmietne podpísať, musí parlament schváliť kvalifikovanou väčšinou. Medzi stranami ľavého spektra dominuje SLD (Zväz demokratickej ľavice), ktorý vznikol ako zväzok 28 ľavicových strán pod vedením Sociálnodemokratickej strany Poľska, založenej členmi rozpustenej komunistickej PZRS. Jej súčasným predsedom je premiér Leszek Miller. V posledných voľbách kandidovala spolu s postsolidaritnou UP (Úniou práce). PSL (Poľská ľudová strana) predstavuje ľavo-stredovú stranu s vidieckym a roľníckym volebným zázemím. AWS (Volebná akcia Solidarita) nie je klasickou pravicovou stranou. V otázkach cirkvi a rodiny zastáva výrazné konzervatívne stanovisko, no presadzuje zásahy štátu podobne ako sociálna demokracia. UW (Zväz slobody) je centristická liberálna strana, z ktorej sa pred poslednými parlamentnými voľbami odčlenila skupina vedená Andrzejom Olechowským a založila Občiansku platformu (PO) presadzujúcu centristickú liberálnu politiku. Populistická SL (Sebaobrana) združuje samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorých vedie Andrzej Lepper. PiS (Právo a Spravodlivosť) vzniklo zlúčením konzervatívnych skupín a politikov. LPR (Liga poľských rodín) reprezentuje radikálno-konzervatívne katolícke kruhy. Po voľbách z 23. 9. 2001 má v Sejme SLD-UP 313 mandátov, PO 65, S 53, PiS 47, PSL 42, LPR 34 a nemecká menšina 2 mandáty. V Senáte je zastúpenie takéto: SLD 68, Pravicový blok 16, PSL 7, S 3, LPR 2 a nezávislí 4 mandáty.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama