Právna subjektivita a školné externistov

Po troch rokoch práce sa v novembri dostal do Národnej rady vládny návrh zákona o vysokých školách. Prešiel rozsiahlou diskusiou v akademickej obci, vláde i gestorskom výbore parlamentu. Napriek tomu už vo výboroch počas druhého čítania poslanci predložili stovky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Počet zobrazení: 2275

Po troch rokoch práce sa v novembri dostal do Národnej rady vládny návrh zákona o vysokých školách. Prešiel rozsiahlou diskusiou v akademickej obci, vláde i gestorskom výbore parlamentu. Napriek tomu už vo výboroch počas druhého čítania poslanci predložili stovky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Najväčším rozporom pre akademickú obec sa stala právna subjektivita. Otázka, či ju udeliť univerzitám alebo fakultám, rozdelila rektorov a dekanov slovenských vysokých škôl. Zdá sa, že parlament nakoniec schváli kompromisné riešenie, podľa ktorého rozmer právnej subjektivity pre fakulty určí štatút školy. Tým budú rešpektované značné rozdiely vo veľkosti našich vysokých škôl. V každom prípade vznik verejných vysokých škôl ako verejnoprávnych inštitúcií a nové pravidlá hospodárenia s ich majetkom a podnikateľskej činnosti budú radikálnym zásahom do doterajšieho chodu VŠ. Pre trh práce by mohol mať veľký význam kreditný systém, ktorý zväčší mobilitu vysokoškolských študentov. Absentujúce účinné sociálne nástroje Pre verejnosť bola najzaujímavejšia otázka, či sa za štúdium na vysokej škole bude platiť školné alebo nie. Vláda nakoniec rozhodla spoplatniť iba externé štúdium. Týmto návrhom sa však môže zaviesť nerovnoprávnosť medzi slovenskými vysokoškolákmi. Vládne zdôvodnenie, že ide o legalizáciu súčasného stavu, keď sa vyberajú poplatky bez zmocnenia v zákone, neobstojí. Legalizuje sa totiž prax, ktorá nie je dobrá. Na externom štúdiu, ktorého rozsah za posledných päť rokov na vysokých školách mimoriadne vzrástol, neštudujú v prvom rade tí, ktorým bolo určené (aby fungovalo ako štúdium popri zamestnaní), ale aj absolventi stredných škôl, ktorí sa nedostanú na dennú formu štúdia pre nedostatok miesta a škola pre nich vytvorí priestor práve na externom platenom štúdiu. Dôležitým momentom je, že podľa Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR zaznamenávame v chudobných okresoch Slovenska klesajúci počet absolventov vysokých škôl. Súčasná sociálna situácia študentov a ich rodičov neumožňuje zavedenie školného, pretože chýbajú účinné sociálne nástroje pomoci tým, pre ktorých sú privysoké už súčasné výdavky na štúdium (spojené so stravovaním, ubytovaním a cestovaním do školy). Na rokovanie Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport bol preto predložený pozmeňovací návrh na zrušenie školného na externom štúdiu. Jeho prijatie bude v praxi znamenať, že všetci novoprijatí študenti od školského roka 2002/2003 už nebudú platiť za externé štúdium, pretože sa nebude môcť od nich vyberať poplatok a ani takýmto spôsobom podmieňovať prijatie na štúdium. Študenti, ktorí majú uzatvorené zmluvy s fakultami, vysokými školami alebo ďalšími inštitúciami, budú musieť dodržať svoje záväzky a podľa nich doštudovať. Náklady na novoprijatých študentov sa uhradia zo štátneho rozpočtu, na čo poslanecký klub SDĽ navrhol vyčleniť pri schvaľovaní štátneho rozpočtu 50 mil. Sk. Tento návrh bol schválený a táto suma je účelovo viazaná na zabezpečenie externého štúdia. Najnižšie financovanie Súčasná situácia nebola dobrá aj preto, že vyberaním školného (či rôznych poplatkov podľa odhadov vo výške od 320 do 400 mil. Sk) si vysoké školy „nadivoko“ kompenzovali nižšie zabezpečenie ich fungovania z verejných zdrojov. Faktom je, že toto financovanie je na Slovensku najnižšie zo všetkých krajín OECD. V Slovenskej republike dáva v roku 2002 štát 0,7 percenta HDP, kým vo vyspelých krajinách je to 1 až 1,3 percenta HDP. Pritom investície do vzdelania predstavujú jednu z najdôležitejších foriem zabezpečenia prosperity krajiny, ale aj riešenia nášho najväčšieho problému - nezamestnanosti. Väčší počet študentov musíme dosiahnuť nie zavádzaním platených foriem štúdia, no navyšovaním finančných prostriedkov na vysoké školy z verejných zdrojov, čo sa prejavilo už po dva roky zvýšením rozpočtov vysokých škôl o 0,1 percenta HDP. Dôležité bude aj získavanie ďalších zdrojov v rámci viaczdrojového financovania a posilnenia ekonomickej autonómie vysokých škôl, čo sa navrhuje v predloženom návrhu zákona. Aký bude nový zákon? Všetci sa v diskusiách zhodli na tom, že zákon má byť pre študentov a o študentoch, ktorých je na Slovensku približne 130 tisíc. Rektori žiadali, aby nedošlo k fragmentácii vysokých škôl. Dekani propagovali Hayekove „malé je pekné“. Minister školstva Milan Ftáčnik apeloval, aby poslanci neschválili vznik sto malých vysokých škôl. Odborníci z Akreditačnej komisie upozorňovali na konflikt masového a špičkového vzdelávania, pripomenuli, že externé štúdium je dnes u nás neakreditované (a podľa nich nelegálne). Dodali, že máme zlú štruktúru vysokých škôl, keď máme najviac univerzít na stotisíc obyvateľov. Nový zákon o vysokých školách by mal platiť od 1. apríla 2002, podobne ako zákon o verejnej službe. Fyzicky sa týmto dátumom odštartuje reforma nášho vysokého školstva, ktorej výsledky posúdi až ďalšia generácia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984