Moderný, ale aj sporný

Zákon o vysokých školách, ktorý je v súčasnosti predložený v Národnej rade, už v prvom čítaní vyvolal ostré diskusie. Najviac sa debatovalo o zrušení právnej subjektivity fakúlt a spoplatnení externého štúdia. Podľa Ministerstva školstva SR práve predložená podoba zákona odštartuje reformu vysokých škôl, na ktorú sme tak dlho čakali. Ministerstvo navrhlo zrušiť právnu subjektivitu fakúlt a tvrdí, že to vytvorí univerzitné povedomie fakúlt. Dnešný stav je vraj nevyhovujúci, pretože fakulty sa nadmieru separujú. Ministerstvo tiež argumentuje, že veľa z právomocí sa z univerzity na fakulty bude môcť preniesť. Stratu právnej subjektivity fakúlt samozrejme podporujú rektori vysokých škôl, ktorým to prinesie posilnenie právomocí. No zástupcovia fakúlt združení v Rade vysokých škôl sa proti takémuto návrhu ostro ohradili. Univerzitný model nie je v Európe ničím výnimočným. Otázkou však ostáva, či sa dá v takejto podobe aplikovať na slovenské pomery. Takýto model sa viac hodí na menšie univerzity, kde sú si fakulty prirodzene bližšie. Ťažko bude fungovať napríklad na Univerzite Komenského, ktorá má dvanásť fakúlt rozdielneho zamerania s veľkým množstvom študentov a pracovníkov. Kompromisné riešenie, ktoré sa rodí, by malo umožniť univerzite delegovať právomoci na fakulty. To však chce dohodu fakúlt a vedenia univerzity. Či sa to podarí, je veľmi diskutabilné. Už diskusia o vysokoškolskom zákone totiž ukázala diametrálne odlišný postoj Slovenskej rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl. Bude spoplatnené externé štúdium? Pôvodný návrh ministerstva rátal s bezplatným denným aj externým štúdiom. Na návrh vicepremiéra Ivana Mikloša však vláda schválila poplatky pre externistov. Vrátiť zákon do pôvodnej podoby sa rozhodol poslanec NR SR Milan Ištván, ktorý v parlamentom výbore predložil pozmeňujúci návrh. Na jeho základe by mali mať novoprijatí študenti už v budúcom školskom roku bezplatné vzdelávanie. Vysoké školy ihneď zareagovali, že takýto návrh zlikviduje externé štúdium. Treba však povedať, že stav, ktorý tu existuje, je veľmi nezdravý. Nielenže sa nelegitímne vyberajú veľké sumy od študentov, ale navyše kvalita externého štúdia sa vôbec nedá porovnať s denným štúdiom. Napriek tomu sa externé štúdium stalo veľmi populárnym a na niektorých školách už počet jeho študentov prekročil počet denných. Ak bude takýto trend pokračovať, bude to viesť k postupnej likvidácii tradičnej formy štúdia. Suma 6 až 38 tisíc korún za rok, ktorú by legálne platili externí študenti, je natoľko vysoká, že je úplne jasné, kto si to bude môcť dovoliť. Ide o hazardovanie, navyše za okolností, keď pre týchto študentov neexistuje pôžičkový alebo štipendijný systém, ktorý by vyrovnával sociálne rozdiely. Nielen negatíva, ale i pozitíva Napriek tomu, že v zákone nájdete niekoľko sporných častí, prináša so sebou aj veľa moderných a pozitívnych zmien. Najviac očakávanou zmenou bude zmena financovania. Majetok štátu, ktorý majú vysoké školy len v správe, prejde do ich vlastníctva. Budú mať značne zjednodušené i viaczdrojové financovanie. Peniaze, ktoré získajú podnikateľskou činnosťou, si budú môcť nechať a rozhodovať o ich použití. Pozitívom bude aj plošné zavedenie kreditného systému na základe európskeho štandardu prenosu kreditov (tzv. ECTS). Tento systém umožní študentom podieľať sa na tvorbe svojho študijného programu, voliť si tempo a uľahčí aj mobilitu. Už dnes používa systém ECTS vyše 70 percent európskych univerzít. Navrhovatelia sa takisto definitívne rozhodli skončiť s podporou neakreditovaných študijných odborov, ktorých je v súčasnosti asi 150 a študuje na nich 6300 študentov. Po prijatí zákona budú môcť fakulty prijímať len na akreditované odbory. Zamedzí sa tak zneužívaniu stavu, ktorý bol častý v prípade univerzít zriadených za Mečiarovej vlády v roku 1997. Školy nabrali množstvo poslucháčov a vyvolávali tak tlak na ministerstvo, že ak neakredituje ich odbory, študenti nebudú mať kde študovať. Podľa návrhu zákona sa majú zúžiť možnosti prijímať na štúdium v rámci odvolacieho konania, čo by mohlo čiastočne obmedziť korupciu. Neraz je totiž odvolacie konanie také netransparentné, že práve v ňom sa sústreďuje najväčšia miera korupcie. Faktom však ostáva, že pokiaľ bude stále taký obrovský rozdiel medzi počtom uchádzačov a prijatých študentov, korupcia určite nevymizne. Reforma si vyžaduje peniaze Akokoľvek dobre mienená reforma vysokého školstva sa nezaobíde bez finančných zdrojov. Iste, v súčasnom, už aj tak dosť napätom rozpočte, sa veľmi ťažko hľadajú zdroje na financovanie školstva. Investície do tohto rezortu sú však dlhodobé a hoci sa neprejavia hneď, majú pozitívny vplyv na ekonomický rast, zvyšovanie kvalifikovanej pracovnej sily a zvyšovanie zamestnanosti. Pomôcť by malo navrhované viaczdrojové financovanie, bez dostatočných verejných zdrojov sa to však nezaobíde. Ak nezastavíme pokles kvality vysokého školstva, trend odchodu študentov na zahraničné vysoké školy bude len narastať. Na škodu Slovenska a jeho budúcnosti.