Šok, sklamanie, emócie

Azda nič tak v poslednom čase nerozbúrilo hladinu verejného záujmu ako situácia okolo slovenských nebankových subjektov. Vyslovujú sa rôzne názory a stanoviská, odznelo nejedno silné slovo
Počet zobrazení: 1378

Azda nič tak v poslednom čase nerozbúrilo hladinu verejného záujmu ako situácia okolo slovenských nebankových subjektov. Vyslovujú sa rôzne názory a stanoviská, odznelo nejedno silné slovo. Už niekoľko dní sa slovenskí politici a ekonómovia sporia o tom, v čom je hlavná príčina súčasnej krízy. Kto zavinil, že po niektorých bankách sa ako domček z karát rúcajú aj spoločnosti, ktoré ešte prednedávnom sľubovali výrazný finančný profit? Kto môže za to, že pred bránami, tentoraz spoločnosti Horizont a BMG Invest, stoja rozčarovaní a utrápení vkladatelia? Ide v tomto poslednom prípade, tak ako vo väčšine predchádzajúcich o výsledok hazardných hier špekulantov, pre ktorých sa ,,pyramídové podnikanie“ stalo vstupenkou do raja bohatstva alebo perspektívne skôr poukazom na pobyt za mreže?! Platíme daň za vstup do sveta tvrdej konkurencie, kde má každý iba to, čo dokáže presadiť na trhu? Platíme za neprehľadosť, podozrenia z nedodržiavania zákonov? Obrovská popularita Keď pred časom krachovali podobné spoločnosti u našich západných susedov, iba sme si spokojne mädlili ruky, že na Slovensku je to všetko v poriadku a že jednoducho u nás skrachovať nemôžu. Realita dnešných dní nás však veľmi rýchlo vyviedla z omylu. A iba potvrdila dlhý čas opakované - varovania analytikov sme brali na veľmi ľahkú váhu. To, čo pre občanov SR bolo donedávna iba zlým snom, či literárnym alebo filmovým príbehom s reálnym základom, sa stalo skutočnosťou. Nelicencované subjekty, sľubujúce vysoký výnos, už obrali slovenských občanov o niekoľko miliárd korún. Napriek tomu sú však stále veľmi populárne. Podľa odhadov Asociácie správcovských spoločností (ASS) skrachované firmy, ktoré nevyplácali svoje záväzky, získali od občanov prostriedky v hodnote presahujúcej 3,7 miliardy Sk a v súčasnosti na Slovensku pôsobiace nelicencované subjekty disponujú minimálnymi vkladmi 7,6 miliardy Sk. Nechránené vklady Všetky tieto subjekty nemajú licenciu na prevádzkovanie finančných služieb, a preto nechránia vklady v prípade krachu. Doteraz skrachované spoločnosti svojím správaním zväčša pritiahli pozornosť vyšetrovateľov a ich zástupcovia nezriedka skončili pred súdom. Najznámejšie prípady krachov v uplynulých rokoch sa sústreďujú okolo spoločností Allegros, Sun, MCS a Nick. Spoločnosť BMG Invest je jednou z najväčších inštitúcií bez licencie. Podľa odhadu ASS získala od občanov približne 4,5 mld. korún. Je dcérskou spoločnosťou firmy Horizont. Tá v rokoch 1998 až 2000 „vyrobila“ stratu viac ako šesť miliárd. Predstavitelia spoločnosti už dávnejšie avizovali, že túto lavínu by mal zastaviť investor. Jeho meno hodlajú zverejniť až po vykonaní zmien v Obchodnom registri. Rozprávkový sen sa rozplynul. Dalo sa to čakať, veď mimoriadne lukratívne výnosy, ktoré spoločnosti Horizontu sľubovali, nemohli mať dlhú životnosť. Neúmerne vysoké úroky (v prípade BMG až 48-percentné) sa vyplácali z vkladov nových a nových vkladateľov. Tí samozrejme utešene pribúdali - sústredená agresívna reklama urobila svoje. Aj médiá dosť dlho cudne mlčali, veď na reklamných zákazkách dobre zarobili. Nebankové subjekty totiž patria k najlepším inzertným klientom. Mlčiace ministerstvo Ministerstvo financií sa k vzniknutej situácii okolo Horizontu nechcelo konkrétne vyjadrovať. Podľa jeho predstaviteľov však na činnosť niektorých nelicencovaných subjektov už podali trestné oznámenia. Predstavitelia MF SR tvrdia, že celú situáciu prešetruje Úrad pre finančný trh. Podľa hovorcu však legislatíva nedáva úradu dodatočné právomoci kontrolovať činnosť nelicencovaných nebankových subjektov vrátane BMG Invest a Horizontu Slovakia. Napriek tomu, že ministerstvo deklaruje, že sa situácia v kontrole nelicencovaných subjektov od januára novým zákonom zlepšila, podľa odborníkov je legislatíva nedostatočná a od MF SR i Národnej banky Slovenska by očakávali razantnejší postup. Predstavitelia Horizontu potvrdili, že americký investor zaradil do portfólia spoločnosti aj pohľadávku v hodnote 112 miliárd Sk. Tú chcú uplatniť voči Slovenským telekomunikáciám a z týchto peňazí potom vyplatiť klientov. Pohľadávka pôvodne patrila podnikateľovi J. Matušíkovi, v roku 1996 sa dostala do rúk Jozefa Majského. Ten sa jej zbavil v roku 1999, predal ju pražskej firme a tá následne Američanom. S touto pohľadávkou teraz investor z USA vstúpil do spoločnosti Horizont. Dušan Faktor z ministerstva dopravy uviedol, že štát ani ST nikdy neuznali platnosť tejto pohľadávky a podľa toho sa riadili aj v procese privatizácie. ST nikdy nevydali a v súčasnosti ani neevidujú nejaké vlastné zmenky, resp. pohľadávky. Dá sa predpokladať, že touto pohľadávkou bude chcieť nový majiteľ presunúť zodpovednosť na štát. Veľa otázok V kauze zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Napríklad aj to, čo doteraz robila finančná polícia a či vláda prijala dostatočné legislatívne opatrenia. Je pravda, že vláda mohla dôslednejšie dbať na vytvorenie kvalitnejšieho legislatívneho prostredia, ktoré by umožňovalo radikálnejší postup proti špekulantom. Pravda je i to, že niekoľkokrát varovala obyvateľov pred rizikom vkladov do nebankových firiem. Upozorňovala, že čím vyššie sú sľubované výnosy, tým väčšie je riziko. Márne. Tisícky vkladateľov sa nechali zlákať vidinou rýchleho zisku. Niektorí zainteresovaní tvrdia, že v prípade zomierajúcej spoločnosti išlo o vopred objednaný scenár, ako ju zlikvidovať. Možno až čas ukáže, do akej miery sa tieto chýry približovali k realite. Klientom to však už nepomôže.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984