Sociológ súmraku globalizácie

Pierre Bourdieu zomrel 23. januára v Paríži vo veku 71 rokov. Súčasný najvýznamnejší francúzsky ľavicový intelektuál nepatril medzi vyznávačov prísne teoretických opisov.
Počet zobrazení: 1036

Pierre Bourdieu zomrel 23. januára v Paríži vo veku 71 rokov. Súčasný najvýznamnejší francúzsky ľavicový intelektuál nepatril medzi vyznávačov prísne teoretických opisov. Svoju prácu chápal ako „praxológiu“ - vedenie, v ktorom je analytika zospoločenšteného človeka cestou skúmania lepších možností konania. Svoju sociologickú vzdelanosť využil najprv na analýzy teórie moci prostredníctvom vzťahov individuality a kolektívnych vzorcov správania. Inšpirovaný Heideggerom a Hansom Blumenbergom odkrýval v samozrejmých každodenných rituáloch správania „zabudnutosť“ toho, že náš svet je ,,sociálne konštruovaný vzťah“. Väzba na jeho „zmysel“ dostáva svoju podobu tým, že umožňuje konkurenciu rozličných obrazov sveta, v ktorom nemôžu existovať navždy zadané „privilégiá“ a hierachie. Ak je to tak, potom neexistujú ani spoľahlivé vzory správania a chápania, na ktoré sa dá bezmyšlienkovite spoľahnúť. Aj preto boli jeho empiricky doložené výskumy o „bojoch o symboly“ vo Francúzsku na konci 20. storočia spomínané jedným dychom s dielom slávnejšieho súčasníka Michela Foucolta, od ktorého sa Bourdieu neskôr dištancoval. Z jeho tieňa vystúpil definitívne koncom 80. rokov, keď objavil svoju veľkú tému priamo na ulici: „Dejiny malých dejín“ sú podkladom pre tisícstránkové dielo Bieda sveta, ktoré skoncipoval podľa vlastného želania so skupinou spoluautorov. Všade tam, kde sa urbanizácia stala osudom človeka, sa pomocou obrovského množstva interview podarilo namaľovať sociologicky neštandardný obraz človeka. Nie výška príjmov, zaradenie do sociálnej skupiny, ale otázka utrpenia „občana moderného štátu“ sa stala témou hermeneuticky ladenej výpovede. Podľa tvorcu zámeru mala z rozhovorov vzniknutá kniha vrátiť ľudom to, čo do nej sami už dali - správu o biede Francúzov, ktorá meraná svojimi dôvodmi odráža v sebe biedu celého sveta. Audite sapere - odvážte sa myslieť znamenalo tentoraz postaviť sa na stranu hlavného výdobytku osvietenstva, sociálneho štátu a domyslieť globalizáciu v jej deštrukčných dôsledkoch. V jednom zo svojich posledných interview prirovnal Bourdieu súčasnosť k reformácii. Protestanti sklamaní veľkou cirkvou pripomínajú dnešných ľudí, ktorí sa nevedia dočkať návratu politiky ako prostriedku morálnej obrody. Pre Bourdieuho nebola takto pochopená politika iba vecou praktickej organizovanosti, ale európskou záležitosťou par exellance. Ako pripomenul český sociológ Jan Keller, Bourdieu výrazne prispel k odmytologizovaniu európskej integrácie. Tým, že sa vyhol dileme v zmysle tézy „ste za alebo proti Európe“, posunul horizont uvažovania do realistickejšej dimenzie: V akej európskej tradícii chceme uvidieť svoju budúcnosť? Má to byť Európa renesancie militantných režimov s neprekonateľnou a represívnou nedôverou k vlastným občanom? Chceme mať Európu bohatú na bohatých a ešte bohatšiu na chudobných a preto aj neplnoprávnych občanov? Ale aj umiernenejšia Európa podnikateľov a podnikov, polície a policajtov, v ktorej dokonca nechýba Európska odborová federácia, je pre Parížana Pierra Bourdieuho „v skutočnosti veľmi málo európska“. K európskej Európe patrí návrat k politike účasti rozhodujúcej väčšiny občanov. Pre nich sa sociálny darvinizmus prirodzeného výberu stáva primárnym zdrojom ohrozenia demokracie – spravodlivej distribúcie životných šancí. Politika profesionálnych politikov zlyháva práve v tomto bode. Nevie ukázať ani vytvoriť alternatívu ku globalizácii a s ňou prepojeným monopolným postavením nikým nevolených inštitúcii, akou je Medzinárodný menový fond. Jedným z dôvodov tejto neschopnosti je skutočnosť, že sa profesionálna politika opiera o neoliberálnu predstavu globalizácie ako ekonomicky neutrálnej a „objektívne“ - nezávisle na vedomých ľudských aktivitách - fungujúcej sily. Poukázať na zdroje ohrozenia demokratickej účasti väčšiny na spravovaní spoločného osudu znamená predovšetkým definovať politický rozmer globalizácie. Aby sa rozumná myšlienka stala činom, bolo treba vrátiť vykonané činy tzv. mediálnych intelektuálov na úroveň politického myslenia. Bourdieu inšpiroval rozhodujúcim spôsobom vznik ATTAC-u, jednej z najvplyvnejších celosvetových mimovládnych organizácií, ktorá sa významne spolupodieľala na organizácii Svetového sociálneho fóra v Porto Alegre. Táto organizáciu dnes združuje 30 tisíc členov. Pričinením ATTAC-u sa ním sformulovaný slogan TINA (There Is No Alternative) stal výzvou k politickému konaniu. ATTAC sa svojím kritickým postojom k neoliberálnej globalizácii usiluje od samého začiatku vrátiť politike jej občiansky charakter, o ktorý prišla v dôsledku straty možnosti ,,racionálnej voľby“. Táto téma rámcuje aj príspevok bývalého nemeckého ministra financií a sociálneho demokrata Oskara Lafontaina. ktorý sa tentoraz vyjadruje k dielu sociológa súmraku globalizácie, Pierra Bourdieuho, prostredníctvom rešpektu k „jeho“ organizácii, ATTAC-u.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984