Politický zemepis časť 29.
Taliansko V krajine žije 57,56 milióna obyvateľov, z toho 94 % Talianov, 2,7 % Sardínčanov a 1,3 % Rétorománov (Ladinov a Friulov). 83,2 % z nich sú rímski katolíci. Pravicu v Taliansku predstavujú: LN (Liga severu), ktorá vznikla v roku 1991 zlúčením šiestich autonomistických hnutí ako LV (Benátska liga), UP (Piemontský zväz) a LL (Lombardská liga), z ktorej vyšiel predseda LN Umberto Bossi. Strana po zlúčení nadobudla širšiu než klasickú regionálnu pôsobnosť. FI (Vpred, Taliansko) je hlavnou pravicovou stranou. Vznikla v roku 1994 z iniciatívy súčasného predsedu, mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho, ktorý využil uvoľnený priestor na pravom strede po rozpustení kresťanských demokratov. Strana má silné populistické tendencie. AN (Národná aliancia) bola založená v roku 1994 z modernejšieho krídla neofašistického MSI-DN (Sociálne hnutie Talianska - Národná pravica). Na jej čele stojí Gianfranco Fini. CCD (Kresťanskodemokratický stred) bol založený v roku 1994 pravicovým krídlom bývalej Kresťanskodemokratickej strany (DC). V roku 1994 bol súčasťou Berlusconiho pravicovej kandidátskej listiny Forza Italia. Ľavicu v Taliansku predstavujú: PDS (Demokratická strana ľavice), postkomunistická strana vznikla v roku 1991. Vedie ju Massimo d´Alema. V roku 1998 sa premenovala na DS (Demokratická ľavica). RC (Komunistická strana obnovy) bola založená v roku 1991 členmi bývalej komunistickej PCI, ktorí nesúhlasili so sociálnodemokratickou transformáciou strany. Pri poslednej vládnej kríze sa strana rozštiepila. Jej reformné krídlo vstúpilo do vlády d´Alemu a založilo Stranu talianskych komunistov, ktorú vedie Armando Cossutha. AD (Demokratická aliancia) vznikla v roku 1993 z iniciatívy ľavých liberálov. SI (Talianski socialisti) predstavuje obnovenú socialistickú stranu (v 1994). FV (Federácia zelených) vznikla v roku 1987 zlúčením viacerých ekologických organizácií. V ich strede bola strana Verdi, založená v roku 1982. La Rete (Sieť-Demokratické hnutie) založili v roku 1991 aktívni odporcovia mafie. Program hnutia hovorí o boji proti korupcii, rovnoprávnosti a sociálnej spravodlivosti. Oponenti jeho členov označujú za katolíckych komunistov. Súčasná ľavicová koalícia sa nazýva L´Ulivi (Olivovník). Svoje strany majú aj jednotlivé regióny. Najsilnejšia z nich je v Južnom Tirolsku. SVP (Juhotirolská ľudová strana) vznikla ako nenacisticky orientovaná strana nemecky hovoriacej menšiny v danom regióne. V povojnovom období začala presadzovať autonómny štatút oblasti a dosiahla uznanie samosprávy kraja Tridentsko - Horná Adidža. Ako umiernená konzervatívna katolícka strana spolupracovala dlho s kresťanskými demokratmi. V roku 1996 sa však stala súčasťou ľavo-stredového Olivovníka. Vo svojom regióne získava okolo 40 percent hlasov. Taliansky parlament má dve komory. Voľby sa uskutočňujú každé štyri roky. Poslanecká snemovňa (Camera dei Deputati) sa skladá zo 650 poslancov, ktorí sa 50 rokov volili na pomernom princípe. Taliansko nepoznalo povinné percentá, a tak v zákonodarnom orgáne sedeli poslanci aj za strany, čo dosiahli menej ako percento hlasov. Na Apeninách mali najpestrejší parlament Európy. Po politickej reforme sa poslanci volia každé štyri roky. 75 % z nich na väčšinovom, 25 % na pomernom princípe (s hranicou vstupu 4 %). Referendum v roku 1999 o prechode na úplne väčšinový systém nebolo úspešné. Senát (Senatto della Republica) sa skladá z 315 senátorov, volených kombinovaným systémom a jedenástich doživotných členov. Jeho súčasťou sú všetci bývalí prezidenti. Po voľbách z mája 2001 je rozloženie mandátov v Senáte takéto: pravicová koalícia Cassa delle Liberta 177 (z toho FI 82, AN 46, CCD-CDU 21, LN 17, CDU 8 a dve straničky po 1), ľavicová kandidátka Olivovník získala 128 (z toho DS 62, PPI, DP, DUE, SVP, RI spolu 42, Verdi a soc. demokrati spolu 3), radikálni komunisti 3 a ostatné mandáty straničky a nezávislí. V Snemovni je rozloženie mandátov takéto: FI 62, DS 31, PPI, DP, DUE, SVP, RI spolu 27, AN 24, RC 11, atď.
