Smer chce byť stranou tretej cesty

Takmer pravidelne sa na adresu politickej orientácie strany Smer publikujú kritické poznámky o jej údajne nečitateľnom ideologickom ukotvení a programovej neujasnenosti. Zväčša tak uvažujú už stranícky zaradení politológovia a aj viacerí tzv. mienkotvorní novinári
Počet zobrazení: 1752

Takmer pravidelne sa na adresu politickej orientácie strany Smer publikujú kritické poznámky o jej údajne nečitateľnom ideologickom ukotvení a programovej neujasnenosti. Zväčša tak uvažujú už stranícky zaradení politológovia a aj viacerí tzv. mienkotvorní novinári. Sú však aj takí autori, ktorí svoj „odborný kredit“ boli schopní znížiť doslovne povrchným hodnotením, vyhľadávaním prejavov vytrhnutých z kontextu v politickom pôsobení Smeru a ich účelovým spájaním s nacionalizmom a rasizmom, v úvahách známej sociologičky (v týždenníku Domino fórum) dokonca s tzv. haiderizmom. Zmeska politických subjektov Do uvedeného neprofesionálneho uvažovania zapadli aj posledné reakcie na obsah nedávno prijatého dokumentu Smer - strana tretej cesty. Poznámky o „hlučne predávanej hmle“, „neuveriteľnej zlátanine liberalizmu, konzervativizmu a sociálneho demokratizmu“, „plávania sprava doľava a späť“, „ani ryba, ani rak“ sledujú jediný cieľ: vytvoriť u občanov predstavu o bezbrehej, účelovej a populistickej politickej orientácii strany, o jej neštandardných štruktúrach, povrchnosti cieľov a najmä neschopnosti riešiť bolestivé problémy našej spoločnosti. Nielen na Slovensku sme si zvykli, že politická strana sa musí od svojho vzniku učebnicovo hodnotovo prihlásiť k ľavici, pravici či k stredu - k sociáldemokratizmu (socializmu), konzervativizmu alebo liberalizmu. Najlepšie, ak tak urobí už prostredníctvom svojho názvu, prijatím etikety a jednoznačným prihlásením sa – ako čakateľ – k politickým medzinárodným združeniam. Vraví sa tomu konanie bez premyslenej prípravy, t. j. najprv forma a až potom uvažovanie o obsahu. Dôležité je, že takýmto povrchným spôsobom sú tieto politické subjekty čitateľné pre teoretikov. Nuž a práve preto máme na Slovensku neuveriteľnú zmesku strán, ktoré formálne vyznávajú ideológie, predkladajú vyhranené ideologické programy, ktoré neskôr nadobúdajú charakter clony pre nekvalifikovanú a nereálnu politiku, vzdialenú od záujmov nielen občanov, ale aj ich voličov. Poctivá politická práca, profesionálne metódy a spôsoby riešenia problémov, konkrétne skutky pre občanov sa tak nachádzajú v postavení mimo hry. Upiera sa potrebný čas na vyprofilovanie politického subjektu, pokiaľ nevznikol doslovne účelovo, niekoľko mesiacov pred voľbami. Časom preverené hodnoty Nové politické myslenie by sa malo opierať o časom preverené hodnoty, pričom zákonite musí prísť k vzájomnému zbližovaniu pozitívnych skúseností z uplatňovania rozličných hodnotových politických modelov, ideových prúdov v mnohorozmernom a pulzujúcom laboratóriu spoločnosti. Vo vedeckom prostredí sa tak deje prostredníctvom multi-, inter- a transdisciplinárnych prístupov a postupov, ktoré zväčša stoja pri zrode nových vedných disciplín. Dnes už nik nenástojí na existencii len klasických vedných odborov, „čistej“ matematiky, fyziky, chémie a biológie. Podobným procesom vývoja prechádza aj moderné politické myslenie, klasické ideológie ustupujú a čoraz viac sa stiera väčšina starých, prežitých straníckych bariér. Nastal vek vzájomného komunikovania, zbližovania ideológií a v záujme nachádzania pragmatických a racionálnych riešení v prospech každodenného života občanov. Kto to dokáže konečne pochopiť, bude v politike úspešnejší a svojím ideovým smerovaním i praktickými krokmi osloví značnú časť súvekej populácie. Kto nie, zostane uzavretý v dogmatickom prostredí straníckeho života, verný len prežitým antikvárskym ideám a ideologickej nenávisti (KSS, KDH, OKS) či poplatný etnickej obmedzenosti a zaslepenosti (SNS, SMK, PSNS). Je nesporné, že práve v demokratickom a pluralitnom prostredí založené politické strany by mali vznikať pre občanov a nie pre do seba uzavreté stranícke centrály a štruktúry. Žiaľ, posledné desaťročie potvrdzuje, že strany sa zakladali pre nomenklatúru, pre verných straníkov. Zaoberali sa prevažne „zvládnutím“ vlastných, vnútorných problémov, hašterením a nie riešením každodenných problémov občanov. Pre teoretikov a novinárov bolo – od ich vzniku - prvým, rozhodujúcim kritériom – čitateľne definovaná ľavá, pravá alebo stredová orientácia zakladateľov a vypracovaných programov. Takýto prístup vedie až k smiešnym vyhláseniam nových straníckych lídrov. Napríklad, naša strana je orientovaná mierne či len trochu od stredu doprava alebo doľava. Vznik Smeru bol reakciou práve na takýto pretrvávajúci stav našej politickej scény. Samozrejme v spojitosti s tým aj na prítomnú hospodársku, spoločenskú a kultúrnu situáciu, na neschopnosť stranícky a ideologicky vyhranených politikov počúvať návrhy riešení od odborníkov – nestraníkov z oblasti teórie i praxe, na systematicky sa prehlbujúcu krízu v našej spoločnosti, pauperizáciu prevažnej väčšiny našich občanov a napokon na pokračujúce – aj po roku 1998 – rabovanie verejného majetku, podľa všetkého z rozprávkovo bohatej Kňažkovej „čiernej diery“, vytvorenej pred rokom 1989. Nesporne bol i reakciou na neschopnosť politických garnitúr vytvoriť podmienky pre ekonomicky silnú strednú vrstvu, na predchádzajúce mátoženie, že Slovensko potrebuje len silnú vrstvu bohatých, ktorí vytvoria nové Švajčiarsko, sprevádzané boxovaním a bicyklovaním na slovenskom politickom nebi. Východisko z ideologického pralesa Jednou z ciest, ako sa dá daný stav v slovenskom politickom a ideologickom pralese, v netransparentnom prostredí riešiť, a to bez tradičného straníckeho harašenia a rozdeľovania spoločnosti, je presadiť hodnoty poriadku a spravodlivosti do spravovania a riešenia vecí verejných. Takýmto spôsobom upevňovať demokraciu a vytvoriť východisko k hospodárskej, spoločenskej a politickej stabilite. Uvedomovali sme si, že cesta k stanovenému a zrejme i lákavému cieľu bude veľmi náročná. Predovšetkým si bude vyžadovať systematické vysvetľovanie, a nie ligotavé sľuby, že bude znamenať pre jej nositeľov ako aj aktérov „pot a slzy“. Odmietli sme čierno-biele videnie minulosti a ružové vnímanie prítomnosti. Stanovené ciele sa Smer rozhodol uskutočňovať prostredníctvom pragmatických, najmä však racionálnych riešení, ktoré naši „politológovia“ či politickí oponenti často označovali a označujú len za populizmus. Ponechajme na historikov, či táto cesta bola v daných podmienkach správna. Verím, že áno. Historik slovenskej politiky posledných rokov nemôže poprieť fakt, koľko vládou a koaličnou väčšinou v parlamente zamietnutých návrhov zákonov Roberta Fica bolo opäť, ale v modifikovanej podobe predložených a schválených práve prostredníctvom jeho súvekých, vyhranene ideologických oponentov. Východiská pre riešenie upadajúceho hospodárstva SR a prehlbujúcu sa apatiu väčšiny spoločnosti sme zhrnuli do štyroch strategických štátno-politických, dlhodobých priorít: podpory výroby a podnikateľského prostredia, poľnohospodárstva, vzdelanosti a informačných technológií a boju s kriminalitou a korupciou s cieľom znížiť nezamestnanosť a zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Spracovaná štátna doktrína bola ďalším krokom, konkrétnym príspevkom do diskusie o dlhodobom smerovaní nášho štátu a jeho ukotvení v európskom demokratickom spoločenstve štátov. Budúcnosť Slovenska vo vzťahu k európskej integrácii a svetovej globalizácii nevidíme v akejsi obranárskej, zakonzervovanej kultúrno-etickej zvrchovanosti, ale vo vzájomnej, otvorenej komunikácii, v dialógu hodnôt, ktoré môže ponúknuť Slovensko Európe i svetu a naopak. Vytváranie múrov v tomto storočí vedie k izolacionizmu a následnému regresu. Dokazujú to mnohé príklady z našich i svetových dejín. Nebojíme sa poukázať na historický fakt, že sme tu - kultúrno-historicky - v minulosti boli a naďalej chceme byť v európskom integrujúcom priestore demokratických štátov. Budúcnosť Slovenska Odmietame sa uzavierať do seba a podporujeme otvorený a úprimný dialóg. Multikultúrnosť a multietnickosť sme pochopili aj ako európsky fenomén so zachovaním kultúrnej identity, humanity, tolerancie, s nesporným udržaním pozitívneho, ale nie dogmatického, kresťanského rozmeru. Budúcnosť Slovenska chápeme nie v nadradenosti či v podradenosti, ale v rovnosti potrebného dialógu kultúr, etník, národov, štátov a občanov. Napriek mnohým neprajníkom sme svojimi konkrétnymi skutkami dokázali, že označovanie našej strany ako nacionalistickej s rasistickými tendenciami bolo účelové a je nepravdivé. Naše odporúčania a návrhy, legislatívne iniciatívy, neboli namierené proti Rómom a Maďarom. Naopak, mali občiansku dimenziu a usilovali sa pomôcť riešiť najmä sociálne, vzdelanostné a kultúrne postavenie Rómov ako občanov SR so svojimi právami i povinnosťami a zrovnoprávniť postavenie Maďarov a Slovákov na slovenskom juhu. Odmietame nadštandardnosť, najmä metódy politikárčenia a hrania s etnickou kartou. Otvorene hovoríme, že v demokratickej, novej, integrujúcej sa Európe nemajú budúcnosť politické strany, ktoré vznikli na etnickom princípe. Zavrhujeme rasovú neznášanlivosť. Robert Fico bol jediným poslancom, ktorý v roku 2000 predložil do NR SR návrh zákona, aby sa 9. september stal Pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Pravidelne organizujeme odborné semináre na uvedenú tému a prednášky pre študentov stredných a vysokých škôl. Počas minulého roka sme postupne dobudovali stranícke štruktúry, uskutočňujeme vyváženú zahraničnú politiku a angažujeme sa za vstup SR do EÚ a NATO. Odmietame však kolenačkovú politiku a prosbopisy v duchu 19. storočia. Veď máme svoj štát a preto podporujeme všetky kroky, ktoré vytvoria predpoklady pre partnerskú, rovnoprávnu spoluprácu. Vznikom tieňového kabinetu pravidelne monitorujeme, hodnotíme materiály na programe vlády, dôsledne analyzujeme plnenie Programového vyhlásenia vlády a pripravujeme volebný a vládny program. Všetky fakty svedčia o tom, že Smer sa krok za krokom formuje v slovenskom politickom spektre ako štandardná strana. Ekonomika a sociálna spravodlivosť Predchádzajúce kroky, politické ciele Smeru mohli tak zodpovedne vyústiť do prijatého dokumentu, definovania sa ako strany tretej cesty. V zásadných bodoch je takmer zhodný s programovým úsilím politikov a strán v EÚ (najmä Labour Party – New Labour vo Veľkej Británii, SPD v Nemecku či niektorých predstaviteľov talianskych Ľavicových demokratov). Samozrejme má však svoje špecifiká, najmä vzhľadom na transformujúcu sa spoločnosť v SR a takmer polstoročný demokratický deficit - z obdobia totalitných režimov v rokoch 1939-1945 a 1948-1989. Dvojročné úsilie Smeru pri presadzovaní hodnôt poriadku, spravodlivosti a stability, pragmatických a racionálnych riešení dokazuje, že k rozhodnutiu vydať sa treťou cestou sme nedospeli náhodou, bez akejkoľvek prípravy, analýzy a vnútorného presvedčenia. Uvedomujeme si, že v súčasnom svete nie je možné zaručiť slobodu a ľudskú dôstojnosť bez sociálnych záruk štátu, že sa vývojové trendy nedajú dosiahnuť bez rovnováhy medzi dynamikou hospodárstva a sociálnou spravodlivosťou. Zhodujeme sa v tom, že bude narastať význam a úloha právneho a sociálneho štátu. Veď štát musí zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní podmienok pre každého občana a jeho individuálneho potenciálu, ako aj pri zamedzovaní zneužívania sociálnej podpory. Prioritu musia mať investície do ľudského a sociálneho kapitálu. Cieľ dosiahnuť slušný život pre slušných ľudí, znamená zo strany štátu presadzovať rovnaké práva pre všetkých, zabezpečenie rovnosti príležitostí ku vzdelaniu, uplatneniu sa v práci, vo svojej profesii, zodpovedajúci prístup ku kultúre, športu, k žiaducemu spoločenskému oddychu. Na druhej strane občiansku zodpovednosť či zodpovednosť občanov k rodine, štátu, európskemu a svetovému spoločenstvu – civilizácii 3. tisícročia. Nielen práva, ale aj povinnosti, to znamená dodržiavanie mravných hodnôt bez rozdielu a výnimiek pred platnými zákonmi. V našej prítomnosti sa nedá dosiahnuť spravodlivosť bez poriadku a poriadok bez spravodlivosti s väzbami na kreovanie prostredia slobody a demokracie. Uvedené ciele sú obsiahnuté v našich dokumentoch. Rozhľadený a súdny analytik to nemôže poprieť a na základe kvalitnej analýzy bude vedieť rozpoznať aj smerovanie našej strany. Bez invektív a straníckej zaslepenosti pochopí, že naša cesta nevedie doprava súčasného politického spektra, ba dokonca ani do prítomného natlačeného slovenského kečupového stredu. Predovšetkým verím, že práve prostredníctvom našich konkrétnych skutkov to pochopí najmä v minulosti oklamaný občan. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984