Polemika ako korenie

,,Osobne som bol proti novele trestného zákona, ktorá sa zaoberá takzvanou osvienčimskou lžou,“ prekvapil v podnetnej diskusii na vedeckej konferencii Európa medzi identitou a integritou, ktorá sa konala minulý týždeň v Prešove, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. „Čo je to za právnu normu,“ vysvetľoval svoj postoj, „keď mesiac po jej schválení Národnou radou minister spravodlivosti Ján Čarnogurský a vedúci jeho úradu, podpredseda vládneho KDH Daniel Lipšic svorne vyhlásia, že s ňou nesúhlasia?!“ Živé reakcie odborného publika na podujatí, ktoré už piaty rok organizuje Katedra politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, tentoraz aj v spolupráci s partnerskou katedrou na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a s dvoma pracoviskami SAV - Ústavom politických vied v Bratislave a Spoločenskovedným ústavom v Košiciach, vyvolala Mešťanova prednáška o dezinterpretácii dejín židovskej otázky. Profesor pripomenul, že obraz údajne hlavného nepriateľa Slovákov Žida-krčmára nahradili mýty o svetovládnych cieľoch slobodomurárskych lóží v USA. U nás tieto lži rozširujú viacerí publicisti, historici a médiá otvorene, iné, dokonca i tie verejnoprávne, v skrytejšej forme - obhajobou vojnového štátu a jeho predstaviteľov. Najnovšie sme svedkami zámerov o blahorečenie Jána Vojtaššáka, keď sa hovorí iba o jeho väznení po druhej svetovej vojne, no zamlčujú sa jeho protižidovské výroky a opatrenia, o ktorých spolurozhodoval ako podpredseda Štátnej rady ľudáckeho režimu, či to, že jeho biskupský úrad arizoval napríklad kúpele Baldovce. Vlani na Slovensku vyšlo deväť antisemitských publikácií. Polemika býva korením každého obdobného podujatia. Aj tá, ktorá nasledovala po vystúpení amerického profesora Arthura H. Pitza, ktorý dlhší čas pôsobil v Jeruzaleme. Vo svojom referáte o vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi ani raz nepoužil termín spolužitie, vzájomné porozumenie či mier. S podnetnými myšlienkami vystúpil profesor na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave Rastislav Tóth. Podľa neho Slovensko leží v troch mocenských priestoroch - stredoeurópskom, v ktorom však po rozpade Rakúsko-Uhorska nik nemá veľmocenské ambície, v nábožensky a historicky veľmi rozdielnom slovanskom svete a na hranici atlantickej civilizácie, do ktorej je predurčené vstúpiť. Upozornil však, že pri vzniku samostatného štátu podstatná časť našej inteligencie, vedcov a umelcov ostala v pasivite, bremeno zodpovednosti prenechala politickej elite. To spôsobuje mnohé problémy pri hľadaní identity Slovenska v súčasných integračných procesoch na Starom kontinente. Zaujali aj príspevky prezidenta Inštitútu pre sociálnu spoločnosť Eduarda Chmelára, podpredsedu Ústavného súdu SR Eduarda Báránya, docenta Jána Liďáka z Ekonomickej univerzity v Bratislave, riaditeľa Ústavu politických vied SAV Miroslava Pekníka, odborníkov z Poľska, Česka a ďalších. Podujatie sprevádzali i neformálne debaty. Dvoch mladých odborných asistentov z Katowickej univerzity Mareka Migalského a Mareka Mazura milo prekvapil bezprostredný kontakt našich pedagógov so študentmi. Na poľských vysokých školách vládne skôr odstup nielen medzi nimi, ale aj medzi učiteľmi podľa stupňa vedecko-pedagogickej funkcie. Je nepochybne záslužné, že sa takéto konferencie s medzinárodnou účasťou a s prispením významných politológov z celej SR pravidelne uskutočňujú i mimo hlavného mesta. Ide to - najmä vďaka nadšenému prístupu usporiadateľov. Duša celého podujatia, docentka Marcela Gbúrová si po dvoch úspešných dňoch mohla uľahčene vydýchnuť. No ako sa priznala, už rozmýšľa nad témou 6. ročníka politologických dní. Týždenník SLOVO, ako ich mediálny partner, v najbližších týždňoch uverejní najzaujímavejšie príspevky, ktoré v Prešove odzneli.