Reklama
Reklama

Život hľadá lepší svet

Koľkokrát sme už počuli vysloviť slovo utópia? Koľkokrát sme ho sami použili? Koľkokrát nás samotných označili za utopistov? Za ľudí, ktorí sa utešujú vysnívanou nádejou na lepší svet - inokedy a niekde inde. Utópia v doslovnom preklade z gréčtiny znamená miesto, ktoré nejestvuje, vysnenú, neskutočnú krajinu, či skôr odvekú túžbu, sen o lepšom svete.
Počet zobrazení: 930
8-m.jpg

Koľkokrát sme už počuli vysloviť slovo utópia? Koľkokrát sme ho sami použili? Koľkokrát nás samotných označili za utopistov? Za ľudí, ktorí sa utešujú vysnívanou nádejou na lepší svet - inokedy a niekde inde. Utópia v doslovnom preklade z gréčtiny znamená miesto, ktoré nejestvuje, vysnenú, neskutočnú krajinu, či skôr odvekú túžbu, sen o lepšom svete. Pre konzumnú spoločnosť 21. storočia sa však klasické utopické predstavy renesancie - chápať rovnosť ako spravodlivosť - stávajú fádne a nudné. V každej utópii sa ukrýva túžba po stabilite a každá utopická spoločnosť predstavuje stav, v ktorom sa nepripúšťajú procesuálne zmeny. Oddávanie sa sneniu - to sú naše predstavy o splnení našich individuálnych plánov, možností a ideálov. Napriek tomu, že utópie poskytujú hodnoty, za ktoré treba bojovať, nemôžu zabezpečiť ich plné uplatnenie a rozvinutie. Každá utópia si síce nájde tých, ktorí ju budú chcieť uskutočniť, nie každá sa však dá aj hneď realizovať. Hádam čosi utopické malo v sebe i to obdobie 19. storočia, keď sa v dôsledku národných revolúcií začala po prvýkrát diskusia o strednej Európe. Stredná Európa je zombie, napísal Matthias Rüb. Dávno sú preč časy, keď naozaj žila. O jej existencii sa vie len z historických výkladov a nemenej ľudí sa domnieva, že nikdy neexistovala. Predsa sa však neustále vracia - vynára sa z dejín ako čosi, čo nemôže ani žiť, ani zomrieť. Raz vystupuje ako prízrak, inokedy ako utopistická veštba. Kde sa nachádza? Odpoveď na otázku by určite znela: v strede Európy, medzi jej západným a východným okrajom. Alebo medzi severom a juhom? Dnes i v minulosti sa však najčastejšie definovala vzťahom k východnej a západnej časti kontinentu. Nemenej často sa spomína aj ako akýsi most spájajúci tieto dve časti a ich kultúry. Dá sa však na moste bývať? O jeho šírke nehovoriac. Osové spektrum je neskutočne vágne. Rozhýbe sa vo chvíli hoci aj drobných dejinných kríz a následných zmien na ktoromkoľvek zo svojich pólov. A tak sa zdá, akoby sa doteraz pre akúkoľvek utópiu o strednej Európe nenašlo trvalé geografické miesto. Na druhej strane, načo sa usilovať o vytvorenie a zadefinovanie stredu, keď v posledných rokoch robíme aj tak všetko preto, aby sa Európa opäť zrástla - celá? Aká by mala byť? Má vôbec zmysel usilovať sa o nejaké zjednotenie? Sociológ a filozof Pierre Bourdieu o tom vedel svoje. Ak budeme jeden druhému naveky vlkom, nemá zmysel sa jednotiť. Spoločná Európa totiž nemôže byť budovaná ako miniatúrna podobizeň Ameriky - krajiny neskutočných ekonomických a technologických možností, ale i krajiny trpiacej zúfalou sociálnou zaostalosťou. Spoločná Európa má totiž zmysel len ako nová a vyššia forma solidarity. Kedy sa konečne odpútame od našich utópií a prejdeme aspoň k víziám? A od nich k reálnejším možnostiam. I keď, nebola by spoločnosť bez utópie iba spoločnosťou bez sociálnej nádeje, zmierenou s daným stavom? Hoci sa mnohé realizácie utopického snívania neskončili práve najšťastnejšie, nedokážeme sa ho vzdať. Neustále hľadáme hmotný koniec našej vidiny. Povedané slovami Carla Poppera náš „život hľadá lepší svet“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama