Od solidarity k elitárstvu

U vás vraj teraz sneží, tak sa trochu vrátim k Vianociam, ale k inakším ako bývajú na Slovensku. Okrem hinduistických sa tu slávia aj moslimské, ktoré sa nazývajú Eid ul-Fitir a konajú sa v prvý deň po skončení ramadánu. Vyhladovaní moslimovia sa vtedy tak radujú, že sa navštevujú, dávajú si darčeky… Ide o celkom pekný sviatok. Mimochodom, post počas ramadánu je skutočne poriadny. Dvanásť hodín nijaké jedlo, nič na pitie, žiadne klamstvo (!). Post má však aj iný význam ako sebatrýznenie. Počas ramadánu sa odovzdáva náboženská daň - zakkat. Nie mešite, či imámovi, ale priamo chudobným. Jednoducho si niekoho chudobného vyhliadnete a dáte mu desatinu toho, čo máte (netvrdím, že to robia všetci). A post počas ramadánu vám má pripomenúť, že sú ľudia, čo takto hladujú po celý rok a treba byť s nimi solidárni. Keď sme už pri solidarite, vráťme sa aj k boju proti terorizmu. Po útoku na parlament v Dillí sa novinár na tlačovke spýtal hovorcu Bieleho domu, či má India právo zaútočiť na výcvikové tábory teroristov, nachádzajúce sa na kašmírskom území obsadenom Pakistancami. (Útok na územie cudzieho štátu podporujúceho či tolerujúceho terorizmus je totiž podľa doktríny Georgea Busha použitej v Afganistane oprávnený.) Hovorca povedal, že americký prezident žiada obe strany, aby si vymieňali informácie, spolupracovali a nepristúpili k akcii, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť vojnu proti terorizmu. Ono je to svätá pravda, že len spoluprácou sa dá odstrániť extrémizmus, no keď si preložíme odpoveď z orwellovského do normálneho jazyka, tak pravdepodobne mala znieť: „Vidím chlapče, že buď sa robíš blbý, alebo si nič nepochopil. Súhlasili ste, že do toho idete s nami, a tak vašou úlohou nie je nasledovať Bushovu doktrínu, ale príkazy. Pardon, chcel som povedať dobre mienené rady.“ Všetci sú si rovní, no niektorí rovnejší. Takto sme sa dostali k indickému kastovnému systému. Manželstvá medzi príslušníkmi rozličných kást sú tu veľmi neobvyklé a väčšina z nich sa objavuje v najbohatších majetkových vrstvách. Nie vždy totiž musí výška majetku korešpondovať s postavením v kastovnom systéme, hoci pôvod výrazne ovplyvňuje ekonomické postavenie. V stredných vrstvách sú medzikastovné manželstvá naozaj vzácnou výnimkou. To je podľa mňa jedným z dôkazov toho, že koncepcia demokracie v Indii je v sociálnej rovine elitárska. Zatiaľ čo najbohatšie vrstvy dokázali prekonať niektoré predsudky sociálneho systému vďaka svojmu vzdelaniu (väčšina študuje aspoň istý čas v Európe, či USA) a majetok sa stáva dôležitejším ako kastovný pôvod, nie je to prípad stredných vrstiev. Zaujímavé je to preto, lebo podľa všetkého by práve tieto vrstvy mali byť nositeľom myšlienky rovnosti v demokratickej spoločnosti. Demokracia na indický spôsob sa napokon nikdy nechápala ako rovnostárska. Podľa hinduizmu (na rozdiel od kresťanstva, islamu, judaizmu) totiž ľudia neboli stvorení ako navzájom si rovní. Chápanie nerovnosti ako prirodzeného stavu sa prenieslo i do chápania demokracie. To platilo pre jej architektov Néhrúa, Gándhího a ostatných a platí to aj pre dnešné stredné vrstvy. Namiesto úsilia o rovnosť tu akceptujú hierarchickosť systému.