Reklama
Reklama

Otváranie trinástych komnát

Členom našej detskej uličnej partie bol aj, nazvem ho Marek, ktorý sa na svoju smolu a naše neúprimné poľutovanie narodil 29. februára. V pravidelných trojročných intervaloch sme sa mu posmievali, na štvrtý rok však neskutočne závideli. V našich detských predstavách totiž nestarol.
Počet zobrazení: 790

Členom našej detskej uličnej partie bol aj, nazvem ho Marek, ktorý sa na svoju smolu a naše neúprimné poľutovanie narodil 29. februára. V pravidelných trojročných intervaloch sme sa mu posmievali, na štvrtý rok však neskutočne závideli. V našich detských predstavách totiž nestarol. Tento rok by teda dorástol, podľa našich vtedajších výpočtov, do veku siedmich rokov. „Nešťastie“ v tento deň narodených ľudí mi prišlo na um, keď som si letmým pohľadom do kalendára uvedomila, že je koniec februára a deň s číslom 29 tento mesiac tohto roku opäť v kalendári chýba. Pri tejto príležitosti som si však spomenula, že koncom februára sa slávilo i veľké februárové víťazstvo pracujúceho ľudu. Len som si zrazu nebola istá, či 25. alebo 28. februára. Obťažovala som s touto otázkou i zopár svojich známych, ktorí zostali v rozpakoch rovnako ako ja. Dvadsiateho piateho alebo dvadsiateho ôsmeho? Postupne sme sa však dopracovali, že dvadsaťosmička sa predsa spája s októbrom a so vznikom Československej republiky v roku 1918 a zostávajúca dvadsaťpäťka s víťazným februárom. S dňom, v ktorom možno mnohí videli svoje víťazstvo, ale aj s dňom, ktorý znamenal začiatok násilnej likvidácie solídnej strednej vrstvy, ktorá na Slovensku do roku 1948 existovala a potom sa po nej náhle zľahla zem. Od spomínaného februára je len na skok ku kruto-paradoxným 50. rokom minulého storočia. Paradoxným preto, lebo krivky hospodárskej efektívnosti a industrializácie na Slovensku po 2. svetovej vojne vzrástli v nebývalej miere, krutým z dôvodu, že tento ekonomický rast pokračoval v rokoch politickej neslobody, rokoch plných dnes nám už nepredstaviteľných represií. Je zvláštne a na druhej strane úžasné, ako si po desaťročí nevieme spomenúť na cirkus, ktorý onen koniec februára sprevádzal. Našťastie. Nanešťastie veľmi rýchlo zabúdame. Najmä na udalosti, z ktorých by, ak nič iné, stálo za to sa v našej novodobej histórii aspoň poučiť. Ale ako sa zdá, zabudnuté veci sa nemajú zbytočne otvárať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama