Vytrhnuté z internetu
O kauze Železný a o histórii Televízie NOVA, ktorá sa onedlho v podobe TV JOJ zjaví na slovenských televíznych obrazovkách, sme už síce uverejnili obsiahly materiál, ale kto je zvedavý na ďalšie podrobnosti, nájde ich na adrese www.csoz.cz. Kto je zvedavý na internetovskú stránku TV JOJ, nájde ju na adrese www.joj.sk. JOJ sa prezentuje aj voľbou Miss Slovenskej republiky, o ktorej možno hlasovať na webovskej adrese www.missnextra.sk. Týždenník Čas uverejnil článok, kde upozorňuje na zastaralú a chyby obsahujúcu stránku nášho ministerstva hospodárstva - www.economy.gov.sk. Pochádza z roku 1999 a na jej inováciu chýbajú finančné prostriedky. Ak by náhodou na túto stránku zablúdil zahraničný turista, ktorý sa chystá navštíviť Slovensko, našiel by síce niekoľko údajov o našich atrakciách, ale ak by ho nalákali údaje o obci Pribylina, nenašiel by ju na mape, pretože autori textu v jej názve urobili dve „hrubky“ - uvádzajú ju ako Prybilina. Svojho času som mal diskusiu s Poliakmi, ktorému národu vlastne patrí Juraj Jánošík. Bol to Slovák alebo Poliak? Dnes je už zabudnutá tragikomická aférka zo začiatku 60. rokov, keď v Čachticiach skupinka podvodníkov predstierala, že nakrúca film o tamojšej „krvavej grófke“. Nik vtedy netušil, že rozprávanie o sadistickej šľachtičnej nakoniec upúta fantáziu západného sveta. Namiesto prakticky neexistujúcej slovenskej kinematografie sa našli iní, čo tento film nakrútili. Na adrese www.bloadsoaked.com sa môžeme dozvedieť, že Čachtice i Báthoryčka patria vlastne Maďarsku. Poliaci nám berú Jánošíka, Maďari zasa krvilačnú beštiu. Čo nám úbohým Slovákom vôbec ostane? V časoch, keď boli počítače veľké ako mohutné skrine, existovala zábavka, že sa fotografie alebo obrazy prevádzali do grafiky z jednotiek a núl. Napríklad v bratislavskej Univerzitnej knižnici mala služba v katalógoch pod sklom na stole portrét Alexandra Dubčeka. Kto by sa chcel pokochať spomienkou na staré časy, môže na adrese www.text-image.com previesť fotografiu či iný obrázok do podoby HTML dokumentu a vytlačiť si ho. Český časopis Reflex priniesol obsiahlu reportáž o modernom type peep-show. Na začiatku 90. rokov boli aj v Bratislave obhodíky, kde sa za plentou po vhodení päťkorunovej mince na niekoľko sekúnd zdvihla roleta a záujemca mohol vrhnúť pohľad na vyzlečenú slečnu. Dnes už takú vymoženosť nemáme, naše mince nemajú takú kúpnu silu. V Prahe však existujú moderné peep-show, ktoré umožňujú obdivovať nezahalené vnady prostredníctvom internetu. Podľa Reflexu sú tam okrem Češiek zamestnané Moravanky a Rusky, ale určite nespravím chybu, ak si budem myslieť, že aj Slovenky. Majitelia taja webové adresy. Čo ak by tam domáci uvideli niekoho, koho by nemali? Môžem preto iba poslúžiť adresou www.nahaci.cz.
