Zlatá baňa pre tunelárov
Pre najslabšie sociálne skupiny je významnou pomocou príspevok na bývanie podľa zákona č. 300/2000 Z.z. Nariadením vlády č. 92 z 21. februára a s účinnosťou od 1. júla 2001 sa jeho výpočet upravil tak, že sa poskytuje fyzickým osobám ako rozdiel medzi úrovňou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu zaťaženosti príjmov spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním a príjmov, pričom výšku tohto koeficientu stanovil na 0,29. Minimálne výdavky na bývanie od 1. júla sa upravili na 1680 korún mesačne, ak ide o jednu fyzickú osobu, na 2070 pri dvoch, 2490 pri troch a 2900 Sk, ak ide o bývanie štyroch a viac fyzických osôb. Vo forme príspevku na bývanie poskytovaného zo štátneho rozpočtu sa nevydáva až tak málo prostriedkov. Vlani naň v štátnom rozpočte vyhradili 1,8 miliardy, teda 329 korún na jedného obyvateľa Slovenska. Niet peňazí ani na kompromis Pri súčasnom rastúcom tlaku na rast minimálnych výdavkov na bývanie takýto štátny príspevok sotva stačí. Len ak by sa zvýšila cena plynu podľa návrhu ministerstva hospodárstva o 19,3 percenta, nárok na príspevok na bývanie by sa zvýšil na 3,5 miliardy ročne! Čím menej a čím neskôr sa zvýši cena plynu, tým bude nižšia cena Slovenského plynárenského priemyslu v privatizácii, hoci na počudovanie tento podnik za prvý polrok 2001 i pri strate z distribúcie a predaja zemného plynu za 9,66 miliardy, odvode daní 1,98 mld. a osobitnom odvode do štátneho rozpočtu päť miliárd korún nebol stratový. Pravda, čistý zisk dosiahol len 60 miliónov Sk. To naozaj nestačí na rozšírenú reprodukciu SPP, menovite prepotrebné rozsiahle investície. Podobných rastúcich nárokov na zvyšovanie minimálnych výdavkov na bývanie je však viac. Existujú rozsiahle nároky na zvyšovanie cien elektrickej energie, rozpočítané na roky dopredu podobne ako ceny plynu. Málo sa hovorí aj o raste nákladov na poistné bytov a nákladov na správu bytového hospodárstva, pričom tieto náklady rastú veľmi rýchlo. Situáciu komplikuje zrejme nezvládnutý proces vlastníckej transformácie bytového hospodárstva, ktorý sa napríklad v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, ale i vo viacerých ďalších družstvách a bytových podnikoch stal doslova zlatou baňou pre „tunelárov“. Zatiaľ trestné orgány zostávajú v nečinnosti, či pre pomalosť súdneho riešenia alebo pre korupciu súdov, o ktorej sa iba hovorí. No minimálne výdavky na bývanie to výrazne zvyšuje. Aké riešenie sa ponúka? Pritom sú rozpracované rozsiahle projekty hromadnej výstavby bytov ako projekt Stavma, ktorý v priebehu 7,5 roka predpokladá výstavbu až stotisíc bytov, pričom by mal znížiť obstarávacie náklady tak, aby bolo nájomné alebo splátky vlastníkov bytov finančne dostupné. Ale nik nehovorí, že sa zmestia do minimálnych nákladov na bývanie. Naopak, už dnes sa dá povedať, že ich dva razy, možno aj oveľa viac, prekročia. Pritom by len pri zvýšení ceny plynu pre domácnosti o 19,3 percenta minimálne výdavky na bývanie sociálne najslabších rodín, ktoré by mali právo uplatniť si nárok na sociálny príspevok na bývanie, presiahli štvrtinu ich príjmov, o ďalšom zvyšovaní minimálnych nákladov, napríklad zvyšovaním ceny vody ani nehovoriac. Pri súčasných nízkych reálnych príjmoch na Slovensku, najmä sociálne najslabších domácností, uplatňujúcich si nárok na sociálny príspevok na bývanie, je možné nerešpektovať nároky na tento sociálny príspevok na bývanie. To by však bolo nielen asociálne, no i protizákonné. Druhou možnosťou je zabezpečiť, aby sa tieto nároky nezvyšovali. Najväčšie obavy pritom právom vychádzajú z privatizácie plynárenstva a elektroenergetiky, ktoré sú nielen národohospodársky, ale i sociálne kľúčovými odvetviami a takto sa do značnej miery vymknú z rozhodujúceho vplyvu štátu. Podobne sa to stalo v telekomunikáciách. Pritom najmä na vidieku si zárobkovo slabé vrstvy nárok na sociálny príspevok na bývanie ani neuplatňujú, prípadne ho nedokážu zdokumentovať. Lenže i vidiek sa bude postupne viac a viac hlásiť k nárokom na nediskriminačné moderné bývanie i s príspevkom na bývanie pre sociálne najslabšie domácnosti s nedostatočnými zdrojmi príjmov.
