Reklama

Referendum s neistým koncom

Pre politický osud Švajčiarskej konfederácie sa 3. marca 2002 uskutoční veľmi významné referendum, v ktorom občania a kantóny Švajčiarska rozhodnú o tom, či sa krajina stane členom OSN alebo bude (okrem Vatikánu) aj naďalej jediným štátom sveta, ktorý nie je členom tejto univerzálnej svetovej organizácie
Počet zobrazení: 1824

Pre politický osud Švajčiarskej konfederácie sa 3. marca 2002 uskutoční veľmi významné referendum, v ktorom občania a kantóny Švajčiarska rozhodnú o tom, či sa krajina stane členom OSN alebo bude (okrem Vatikánu) aj naďalej jediným štátom sveta, ktorý nie je členom tejto univerzálnej svetovej organizácie. Pôjde už o druhé, opakované referendum o tejto otázke, lebo v prvom, ktoré sa uskutočnilo v roku 1986, sa 75,3 percenta občanov vyslovilo proti tomu, aby sa Švajčiarsko stalo členom OSN. Socialisti už vtedy deklarovali podporu vstupu do OSN a aj v tohtoročnom referende odporučili svojim členom a sympatizantom hlasovať za. Pre štart kampane malo preto veľký význam, aké stanovisko zaujmú najsilnejšie strany občianskeho bloku. Polarizácia spoločnosti Švajčiarska ľudová strana (SVP) na celoštátnej konferencii v novembri 2001 podľa očakávania vyzvala hlasovať proti vstupu Švajčiarska do OSN (389 hlasov proti 44). Už 12. januára sa uskutočnila celošvajčiarska konferencia liberálov (FDP), ktorá 155 hlasmi proti 5 vyzvala svojich voličov hlasovať za vstup Švajčiarska do OSN. Kresťanská ľudová strana (CVP), ktorá mala pri hlasovaní v roku 1986 skoro tretinu delegátov proti vstupu, na konferencii 19. januára tentoraz odporučila podporiť vstup do OSN (301 hlasov proti 1). Postoje liberálnej strany FDP, kresťanskej CVP a socialistov, ktorí sú jasne za, a pravicovej SVP, ktorá je zásadne proti, polarizujú nielen politickú scénu Švajčiarska, ale celú spoločnosť. S napätím sa očakávala konferencia SVP kantónu Bern, ktorá doteraz v mnohom zaujímala miernejšie stanovisko ako centrálne vedenie. Výsledok hlasovania 15. januára 2002 (251 hlasov za vstup do OSN a len 119 proti) prekvapil nielen stúpencov, ale aj odporcov vstupu. Očakáva sa, že okrem kantónu Bern podporia vstup aj konferencie SVP v kantónoch Graubünden, Schaffhausen a Vaadt. Toto hlasovanie signalizuje roztržku v radoch SVP, lebo niektorí, prekvapujúco najmä mladí členovia SVP, odmietajú výsledok hlasovania konferencie a začali v týchto kantónoch napriek stanovisku kantonálnej konferencie kampaň za odmietnutie vstupu. Skupina nerozhodnutých je v podstate za vstup Švajčiarska do OSN. Súhlasia s argumentáciou prívržencov vstupu, a ako presvedčivý akceptujú argument, že ako člen OSN sa môže Švajčiarsko aktívne podieľať na rozhodovaní jeho orgánov, obávajú sa však možného vtiahnutia krajiny do ozbrojených konfliktov pod zástavou OSN v cudzích krajinách. Argumenty za a proti Piaznivci vstupu do OSN dôvodia predovšetkým tým, že Švajčiarsko prestane byť len postranným pozorovateľom svetového diania, ale bude môcť v orgánoch OSN o ňom spolurozhodovať. Tento argument akceptuje 79 percent stúpencov, neprijímajú ho len tri percentá. Vstup do tejto univerzálnej svetovej organizácie je podľa stúpencov vo všeobecnosti v záujme Švajčiarska, ktoré nemôže ďalej stáť mimo. Toto tvrdenie pôsobí presvedčivo na 65 percent a nepresvedčivo len na štyri percentá. S názorom, že prípadné odmietnutie by poškodilo imidž a dôveryhodnosť krajiny najmä v ekonomickej oblasti, súhlasí 53 a nesúhlasí 18 percent obyvateľov Švajčiarska. Strach z vojnových konfliktov a organizovaného zločinu, ktoré môžu zasiahnuť aj Švajčiarsko, ako argument za vstup akceptuje podľa prieskumu 14 percent, no nepresvedčivý je až pre 58 percent občanov. Odporcovia vstupu do OSN volia iné argumenty. Podľa nich je Švajčiarsko bohatá a medzinárodne akceptovaná krajina, aj keď nie je členom OSN, takže nepotrebuje vstúpiť do tejto organizácie. S týmto tvrdením sa stotožňuje 74 a nesúhlasí s ním 6 percent občanov. Takisto až 65 percent občanov verí, že vstup do OSN bude pre Švajčiarsko drahý a zaťaží daňových poplatníkov, no 10 percent občanov tento argument odmieta. O tom, že Švajčiarsko ako člen OSN môže byť zatiahnuté do vojnových konfliktov v cudzích krajinách, ak ich schváli OSN, je presvedčených 63 a nepresvedčených 10 percent občanov. Za argument, že vstup do OSN bude znamenať koniec tradičnej švajčiarskej neutrality sa stavia 53 a odmieta ho 23 percent občanov. Pozoruhodné je, že kým v predchádzajúcich referendách bola na prvom mieste obava zo straty tradičnej neutrality, v tohoročnej kampani ustúpila až na posledné miesto. Rozhodujúcim argumentom odporcov je - my vstup nepotrebujeme, nám je dobre - a druhým, nemenej závažným argumentom pre šetrných Švajčiarov je, koľko ich vstup do OSN bude stáť a ako sa to odrazí na ich daňovom zaťažení. Zápas o nerozhodnutých Na základe prieskumu verejnej mienky, ktorú si objednali noviny Tages Anzeiger a verejná rozhlasová stanica DRS, sa ukazuje, že v porovnaní s decembrom 2001 narástol počet rozhodnutých hlasovať za vstup zo 48 na 50 percent, ale rovnako sa zvýšil aj počet presvedčených odporcov z 35 na 37 percent. Podľa jazykových oblastí to vyzerá tak, že v nemecky hovoriacich kantónoch je za vstup do OSN 49 percent, proti 40 a nerozhodnutých je 11 percent, vo francúzsky hovoriacich kantónoch je 55 percent za, 25 proti a 20 percent je nerozhodnutých, v talianskom Ticino je za 44 percent, proti 38 a nerozhodnutých je 18 percent. Nerozhodnutí tvoria v celoštátnom meradle stále 13 percent a najmä o nich sa zvádza mediálny zápas. Odporcovia používajú aj také argumenty, že OSN nie je demokratickou organizáciou suverénnych štátov, ale je nástrojom amerického imperializmu na ovládnutie sveta. Tvrdia, že o svetovej politike sa nerozhoduje v orgánoch OSN v New Yorku, ale v Bielom dome a v Kongrese USA vo Washingtone (tvrdí to napríklad profesor dejepisu Christoph Mörgeli, poslanec Národnej rady za SVP). Zaujímavé je, že pre protagonistu SVP Ch. Blochera bol v roku 1986 hlavným argumentom proti vstupu Švajčiarska do OSN Sovietsky zväz a socialistický svet, ktorý podľa neho zneužíval OSN na šírenie komunizmu. Teraz, po páde komunizmu, si našiel ako protivníka Spojené štáty, ktoré podľa jeho výrokov zneužívajú OSN na presadzovanie svojich mocenských ambícií o svetovládu. Jeho rečnícke otázky: kto vyzbrojil Taliban proti Rusom, kto si robí vo svete, čo sa mu zapáči, kto bez rozpakov napadne ktorýkoľvek suverénny štát na svete pod zámienkou ochrany amerických záujmov – privádzajú publikum švajčiarskych kantónov k spontánnym ováciám a protiamerickým výkrikom. Blocher v ofenzíve Politickí reprezentanti prívržencov vstupu do OSN uznávajú za dôveryhodný jediný argument odporcov, a tým je spochybňovanie oprávnenosti pretrvávajúceho práva veľmocí v Bezpečnostnej rade OSN na vyslovenie veta, ktorým jedna veľmoc môže majorizovať názor ostatných štátov sveta. Poukazujú však na fakt, že viac ako 97 percent rozhodnutí OSN sa prijíma v iných orgánoch, ako je Bezpečnostná rada, kde platí mienka väčšiny alebo konsenzus všetkých štátov. Faktom však zostáva, že sály, v ktorých vystupujú odporcovia vstupu do OSN a v ktorých sa vecne neargumentuje, sú nabité poslucháčmi, zatiaľ čo najväčší zástanca vstupu do OSN, minister zahraničných vecí J. Deiss, ktorý je univerzitným profesorom a usiluje sa vecne argumentovať bez používania lacných populistických fráz, vystupuje len pred niekoľkými desiatkami poslucháčov. Spájať zotrvanie ministra zahraničných vecí vo vláde s výsledkami referenda je nelegitímne, lebo vstup do OSN podporuje jednomyseľne celá vláda vrátane ministra S. Schmidta, ktorý je členom SVP. Za požiadavkou sa jednoznačne skrýva dávnejšie úsilie vedenia SVP porušiť „čarovnú formulu“, podľa ktorej sedemčlenná vláda pozostáva z dvoch socialistov, dvoch liberálov, dvoch kresťanských demokratov a jedného člena ľudovej strany a docieliť prerozdelenie miest v prospech SVP na úkor CVP, alebo lepšie na úkor socialistov, ktorí sú však stále najsilnejšou parlamentnou stranou. Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky by sa zdalo, že rastie počet odporcov vstupu do OSN. Koncom roka 2000 by za vstup hlasovalo až 63 percent Švajčiarov, v polovici roka 2001 iba 55 a v októbri už len okolo 50 percent. Tento stav sa do istej miery stabilizoval. Do mediálnej vojny medzi stúpencami a odporcami vstupu sa investujú veľké peniaze. Používajú sa často až nemiestne útoky proti protivníkom. Najmä hlavný protagonista odporu proti vstupu Švajčiarska do OSN Ch. Blocher vyhlásil doslova ťaženie proti všetkému a všetkým, ktorí by radi videli svoju krajinu medzi členmi OSN. Referendum sa očakáva s veľkým napätím a aj istou nervozitou, najmä v radoch prívržencov vstupu, ktorí si uvedomujú hrozbu novodobého čínskeho múru pre krajinu. Situácia sa mení každým dňom a nikto sa neodváži predpovedať výsledok.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama