Reklama
Reklama

Najlepšia cesta do života

Na pôde parlamentu sa uplynulý týždeň zviedol rozhodujúci zápas nielen o podobu ďalšieho vysokoškolského vzdelávania, ale sa zároveň rozhodovalo o zachovaní základnej rovnosti príležitosti pri prístupe k vzdelaniu pre všetkých. Spoločnosť predsa musí garantovať širokým vrstvám občanov možnosť vzdelávať sa a získavať najvyššie vzdelanie bez ohľadu na to, z akej sociálnej, príjmovej, či etnickej skupiny pochádzajú
Počet zobrazení: 866

Na pôde parlamentu sa uplynulý týždeň zviedol rozhodujúci zápas nielen o podobu ďalšieho vysokoškolského vzdelávania, ale sa zároveň rozhodovalo o zachovaní základnej rovnosti príležitosti pri prístupe k vzdelaniu pre všetkých. Spoločnosť predsa musí garantovať širokým vrstvám občanov možnosť vzdelávať sa a získavať najvyššie vzdelanie bez ohľadu na to, z akej sociálnej, príjmovej, či etnickej skupiny pochádzajú. Ukazuje sa, že za tento základný princíp uznávaný v každej vyspelej spoločnosti, treba dnes na Slovensku veľmi tvrdo bojovať. V krajine, ktorú mnohí pravicoví politici súčasnej vládnej koalície označujú za modernú a demokratickú, pritom na druhej strane bez hanby podporujú návrhy zákonov, ktoré sú v rozpore s princípom rovnosti a krokom späť v rozvoji spoločnosti. Premiér Mikuláš Dzurinda, či podpredsedovia vlády Ivan Mikloš, Mária Kadlečíková a ďalší hlasovali v na rokovaní kabinetu v rozpore s Programovým vyhlásením vlastnej vlády a do nového vysokoškolského zákona chceli presadiť spoplatnenie externého štúdia. Dlhodobé tolerovanie podmieňovania takejto formy štúdia zaplatením finančnej čiastky bolo nelegitímne a neprijateľné. Považoval som preto za choré, aby sa takýto nežiaduci stav riešil tak, ako to chceli niektorí pravicoví politici - jeho legalizáciou. Vzdelanie nie je tovar Vzdelanie sa nedá vyjadriť jedným matematickým číslom. Celá spoločnosť musí mať záujem na tom, že bude mať čo najviac vzdelaných ľudí. Ak chce rovnocenne konkurovať iným, rozhodujúcim kritériom je možnosť štúdia na vysokej škole nie podľa toho, koľko má študent peňazí v peňaženke, no podľa schopností mladého človeka vzdelávať sa. V pléne NR SR kolega Milan Ištván podal pozmeňujúci návrh, ktorý by odstránil závažnú bariéru pri rovnom prístupe k vzdelaniu, ktorý zabráni novému deleniu spoločnosti na bohatých a chudobných. Tento návrh podporili vyše 70 tisícami podpisov mladí ľudia v akcii, ktorú organizovala Mladá demokratická ľavica. Ukazuje sa, že najlepšia cesta, ako dať mladému človeku šancu na vyštartovanie zo sociálne slabšej skupiny, je dať mu možnosť získať najvyššie vzdelanie, získať vedomosti v kvalitnej vzdelávacej inštitúcii. Externé štúdium je dnes pre viacerých jedinou šancou na to, aby mohli získať vysokoškolské vzdelanie. Mnohí z nich totiž musia pre zlú sociálnu situáciu svojej rodiny pracovať, aby si vôbec pokryli životné náklady. Externá forma štúdia je pre nich jediným prostriedkom, ako si zvýšiť kvalifikáciu, ako sa dovzdelať. Brzdou k dosiahnutiu vyššieho vzdelania prostredníctvom tejto formy štúdia je aj skutočnosť, že externí študenti nemajú zľavy na cestovnom, školy im neposkytujú ubytovanie, nemajú nárok na štipendiá, či pôžičky. Nezamestnaní externí študenti dokonca nemajú nárok ani na podporu v nezamestnanosti. Považujem za zavádzajúce tvrdenia, že presadenie bezplatného externého štúdia zabráni približne 35 tisícom ľudí ukončiť vysokú školu. Každý zákon môže platiť len do budúcnosti, teda ani táto zmena v zákone sa nebude dotýkať tých externistov, ktorí už majú uzavreté zmluvy, ale tých, čo budú nastupovať v septembri 2002 do prvého ročníka. Vysokým školám sa pritom budú náklady spojené s prijatím nových študentov na externé štúdium kompenzovať prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte. V tohtoročnom sa na návrh poslaneckého klubu SDĽ vyčlenilo 50 miliónov korún na krytie nákladov spojených s novoprijatými študentmi do externej formy štúdia. Viaczdrojové financovanie Vysoké školy sú výrazne podkapitalizované z hlavného zdroja, z verejných financií. Slovensko vynakladá len 0,7 percenta z HDP na podporu vysokého školstva, avšak v Európskej únii je priemer na úrovni 1,3 a v USA až 2,2 percenta. Napriek tomu pozitívne hodnotím to, že sa plní verejný prísľub ministra školstva Milana Ftáčnika a v tomto roku je nárast verejných zdrojov pre vysoké školy na úrovni 0,11 percenta z HDP. To znamená, že vysoké školy dostanú o takmer 1,2 miliardy korún viac ako vlani. Nové možnosti pre ich viaczdrojové financovanie prináša nový zákon v tom, že vysoká škola bude verejno-právnou inštitúciou hospodáriacou s vlastným majetkom. Pripravené sú nové programy pre domáce a zahraničné granty a podnikateľské aktivity škôl sa oslobodia od platenia dane z príjmu. Z celospoločenského hľadiska treba výraznejšie zvýšiť finančné ohodnotenie práce vysokoškolských pedagógov, ktorí by sa mali preradiť do zdravotníckej tabuľky. Týmto krokom sa zvýši reálny príjem učiteľa vysokej školy o 7000 korún na mesiac. Ako je to v Európskej únii V Maďarsku museli pred štyrmi rokmi pod tlakom masových demonštrácií zrušiť poplatky za štúdium, v Českej republike síce zákon umožňuje vysokej škole vyberať poplatky, ale dodnes žiadna škola túto možnosť nevyužíva. Z 15 členských štátov EÚ sa v desiatich za vysokoškolské vzdelanie neplatí. Svoju stratégiu zvyšovania konkurencieschopnosti spoločnosti, stratégiu hospodárskeho rozvoja postavili na podpore výchovy a vzdelávania mladej generácie. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne celej spoločnosti malo výrazný vplyv na posilnenie konkurencieschopnosti jednotlivých krajín na európskom trhu práce. Napríklad Fínsko sa z 25. miesta dostalo na piate, Írsko z 10. na druhé, Holandsko zo 14. na siedme. Reálna prax a skúsenosť iných štátov potvrdili, že investícia do vzdelania, do ľudského kapitálu je najlepšie vynaložená investícia z hľadiska súčasnosti a najmä budúcnosti. Aj na Slovensku méme skúsenosť s tým, že najlepšie uplatnenie na trhu práce majú absolventi vysokých škôl. Dnes len necelé štyri percentá z vyše polmiliónovej armády nezamestnaných sú vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia. Dosiahnuté vyššie vzdelanie vedie k zlepšeniu životnej úrovne, k zlepšeniu mobility pracovnej sily. Určite nik z nás nechce budovať spoločný Európsky dom len lopatou a čakanom, no chceme k tomu prispieť najmä vedomosťami a umom našich ľudí. Rovnosť šancí je dnes rozhodujúcim princípom EÚ a rovnosť šancí sa začína práve v rovnosti k prístupu k vzdelaniu. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama