Málo informácií a rúško netransparentnosti

Zmena privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) znamenala ďalšiu hrozbu pre dnešnú koalíciu. Vlastne, po odvolávaní Ivana Mikloša druhú najväčšiu. Po minulotýždňových rokovaniach je však aj táto zažehnaná. Hovorí sa, že každý vzťah je vecou kompromisu. Pevnosť koalície je ale celá postavená len na kompromisoch. Rovnako ako pri rokovaní o SPP. Dobrý návrh, zlé načasovanie Návrh SDĽ na zmenu privatizácie plynárenského koncernu nebol a priori zlý. Ibaže, prišiel v nesprávnom čase. Dokonca aj podpredseda tejto strany Ladislav Orosz pripustil, že návrh ľavičiarov prišiel päť minút po dvanástej. Zároveň v relácii SITO ešte pred mimoriadnym rokovaním vlády uviedol, že ak na spomínanej schôdzi neuspejú, budú sa usilovať dostať túto problematiku na rokovanie parlamentu. Návrh privatizovať len 24 percent akcií a zvyšných 25 percent previesť na Sociálnu poisťovňu síce neprešiel, no SDĽ nielenže ostáva vo vláde, ale sa zároveň uspokojila s konečným riešením kabinetu. Výnos z predaja 25-percentného balíka akcií sa použije na dôchodkovú reformu. Doteraz sa síce predpokladalo, že na tieto účely sa vyčlení 55 miliárd korún, takto to však môže byť aj viac. O menšom výnose totiž zatiaľ nik nehovorí. Peniaze z predaja zvyšných 24 percent zase zmenšia zadĺženosť Slovenska. Zrodil sa teda kompromis, ktorý na čas, zdá sa, koalíciu dal opäť dokopy. Po dvoch hrozbách rozpadu vládneho zoskupenia sa teda situácia podľa všetkého stabilizovala. Dvakrát však bola strašiakom SDĽ. Posledné udalosti ukazujú, že aj táto strana má chuť dovládnuť. „Vystúpenie z koalície by znamenalo oddialenie vstupu Slovenska do Európskej únie, prerušenie celého prístupového procesu, a to nie je cieľom SDĽ,“ uzavrel všetky pochybnosti minulý týždeň šéf ľavičiarov Pavel Koncoš. Pozvaného nepozvali Napriek tomu, že privatizácia SPP nakoniec prebehne podľa pôvodného scenára, celá problematika je naďalej predmetom viacerých diskusií. Nedávno v priamom prenose relácie O päť minút dvanásť na verejnoprávnej STV totiž premiér Mikuláš Dzurinda ponúkol predsedovi Smeru Robertovi Ficovi znovu účasť v pracovnej komisii privatizácie, ktorú vedie podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Zdá sa však, že premiér má na svojho vládneho i straníckeho podriadeného asi malé páky. Vedúci komisie totiž nielenže nepozval už pozvaného lídra Smeru, ale ani nikoho z opozície. Podľa Ficových vyjadrení to vraj odôvodňoval slovami, že by predseda Smeru informoval verejnosť o tom, čo sa v tejto komisii dialo. A to sa zrejme nesmie. Ibaže, takýto postup sa potom stáva zdrojom mnohých špekulácií a dáva na celú privatizáciu jedného z najväčších strategických podnikov na Slovensku rúško netransparentnosti. Paradoxne, Mikloš je zodpovedným aj za Národný program boja proti korupcii. A rečiam o korupcii sa predsa len dá najviac zabrániť dostatkom informácií. Ale to podpredseda vlády zrejme vie. Ideme predávať 49 percent akcií SPP. Napriek tomu, že na začiatku privatizačného procesu bol záujem aj o minoritné balíky. O taký sa zaujímala napríklad spoločnosť EBIB, ktorá nemala požiadavky na zmenu stanov alebo odovzdanie manažérskej kontroly. Po schválení väčšieho balíka predaja sa však svojho zámeru vzdala. Slovenská republika teda zrejme predá jeden z najväčších štátnych podnikov. Paradoxne, o jeho kúpu prejavili záujem zahraničné štátne podniky - Gaz de France, nemecký Ruhrgas či taliansky Snam. Štátne sa možno predá štátnemu. Ale ako je možné, že v zahraničí sa plynárenských koncernov vláda nevzdáva a nedáva ich do rúk zahraničným investorom? Výnosy z doterajšej privatizácie Kupónová privatizácia - sprivatizovaných približne 500 podnikov v bilančnej hodnote cca 87 mld Sk Druhá vlna kupónovej privatizácie - sprivatizovaných približne 610 podnikov v bilančnej hodnote cca 136 mld Sk