Realita so zľavou
Každé úsilie charakterizovať spoločnosť v jej globálnom rozmere naráža na nebezpečenstvo zjednodušenia a zovšeobecnenia až po hranicu nič nehovoriacej abstrakcie. A to najmä preto, že nič také, ako je globálna spoločnosť, neexistuje. Jednou z tendencií je vývoj smerujúci k stále väčšej merkantilizácii. Súkromné vlastníctvo vody by sa ešte nedávno považovalo za tému pre priemerný sci-fi román. Dnes medzinárodné korporácie privatizujú vodné zdroje a distribučné systémy rozvojových krajín. Neoliberálna dogma absolútnej efektivity súkromného vlastníctva je všeprestupujúca. Ďalšia z tendencií hovorí, že sa realita stáva hodnotovo jednorozmernou. Nejde len o konzervatívnu snahu plakať nad stratou morálky a relativizáciou absolútnych etických hodnôt. Naopak. Súčasnosť objavila to, o čo sa pokúšali celé generácie mysliteľov a prorokov – absolútnu hodnotu, jediný správny spôsob ako sa pozerať na svet. Je ním efektivita vyjadrená cenou. Ostatné možné charakteristiky sú neutralizované. Základné potraviny, lieky, voda, práca, vzdelanie - všetko sa stáva tovarom. Trh je konečne nájdeným kameňom mudrcov. Šedé olovo neistoty pojmov dobro - zlo, láska - nenávisť, solidarita - ignorancia sa premieňa na zlato žiarivú jednoduchosť protikladu efektívne - neefektívne. Každá vnútorná charakteristika je v konečnom dôsledku premeniteľná na cenu určenú presnou hodnotou. Nejde pri tom o to, ako sa cena určuje. Dôležité je, že sa stala jediným meradlom jedinej hodnoty – efektivity. Realita sama sa rozpadá na paralelne existujúce skutočnosti s minimálnymi vzájomnými väzbami. Tá istá vec môže mať špecifickú vnútornú morálnu hodnotu a zároveň môže byť „len“ tovarom. Záleží od uhla pohľadu. Príkladom môžu byť dve na prvý pohľad vzdialené veci - vysokoškolské vzdelanie a čokoláda. Mnohí by súhlasili, že detská práca je niečo negatívne a že spoločenské či ekonomické postavenie rodičov by nemalo mať vplyv na budúcnosť ich potomkov. To však neznamená, že by ako dobrá vyzerala myšlienka prestať jesť čokoládu a podporovať naozaj bezplatné vysokoškolské vzdelanie. Kde nájdeme súvislosť? Nuž... Približne 43 percent svetovej produkcie kakaových zŕn pochádza z Pobrežia Slonoviny. Na plantážach pracujú deti predané či unesené do otroctva. Niekoľko šťastnejších môže dúfať, že dostane obed či večeru z kukuričnej kaše a banánov. Ostatné sú bičované, aby zbierali zrná veľkosti mandlí, ktoré potom kameň mudrcov – Trh premení na čokoládu. Sladkú, horkú, bielu, čiernu, lacnú, drahú, no určite nie spojenú s utrpením, ktoré ju vytvorilo. O čom inom svedčila diskusia o zavedení poplatkov na slovenských vysokých školách ako o tom, že Trh má rozhodovať aj o budúcnosti človeka? Samozrejme, v hodnotovo neutrálnych pojmoch. Presnejšie, na základe jedinej charakteristiky – efektivity, ktorá je základným argumentom obhajcov zavedenia poplatkov. Protiargumentov je, samozrejme, mnoho. Ako zistíte, ktorá čokoláda je z ktorej plantáže? Bez práce by tie deti určite pomreli od hladu, sám aj tak nik nič nezmôže. Vysoké školy potrebujú peniaze... Trh je mocný alchymista. Postmoderná doba relativizovala teoreticky absolútnosť všetkých hodnôt, no skutočnosť sa kŕčovito drží poslednej ostávajúcej efektivity. Čo by ostalo po jej negácii? Kto bude vládnuť, keď zabijeme i posledného boha – Trh? Ako vraví Erich Fromm, najväčším strachom človeka je strach zo slobody. Preto sa človek radšej drží dogmy merkantilizácie, i keď tá od nás žiada kupovať si vlastnú realitu. Veď ju možno dostaneme so zľavou.
