Čaj, Valentín, klasika

V Indii zavládla jar. Noci sú ešte pomerne chladné, no cez deň už začína byť dosť neznesiteľne. Vyše 30 stupňov. A dažde, čo tu trvali asi dva-tri týždne, si už nepamätajú ani kravy potulujúce sa po uliciach. A to je čo povedať. Tie toho pamätajú..
Počet zobrazení: 850

V Indii zavládla jar. Noci sú ešte pomerne chladné, no cez deň už začína byť dosť neznesiteľne. Vyše 30 stupňov. A dažde, čo tu trvali asi dva-tri týždne, si už nepamätajú ani kravy potulujúce sa po uliciach. A to je čo povedať. Tie toho pamätajú... Minule som dostal špecifickú požiadavku napísať niečo o indickom čaji. Takže, čaj sa tu dá dostať takmer všade. Na rohoch ulíc sú dhaby - čajové obchody. Takmer vždy sa pije čierny čaj s mliekom. Niekedy zelený čaj s mliekom. A niekedy neidentifikovateľný čaj s mliekom. (Hádajte, čo z toho mi už lezie hore krkom.) A aby som nezabudol, samozrejme je v ňom ešte i korenie. Škorica, a potom podľa možností. Čaj je tu fakt tradičný nápoj. Ak si idete von s niekým pokecať, tak nie na pivo či kofolu, ale na čaj. Veď vám to dookola opakujem: čudná krajina. Keď sme boli nedávno v zime v horách, šli sme do jednej takej dhaby na čaj. Pýtal som si čierny čaj. „To ako bez mlieka?“ pýtal sa majiteľ. A ja: „Tiik Hai.“. (akože áno). A bez korenia. A bez cukru. Na to on pokrútil hlavou: „To si mal rovno povedať, že chceš len teplú vodu...“ No pijú sa tu aj iné variácie. V Kašmíre je tradičná kahwa - zelený (väčšinou) čaj bez mlieka, ale so škoricou, klinčekmi, cukrom a mandľami. Poviem vám, chutí výborne. A ráno tam zvyknú piť slaný čaj s mliekom. Mne však nechutil. Slaný čaj sa pije aj v Himalájach - tam doň pridávajú maslo a mixujú a mixujú, až to vyzerá skutočne otrasne, a pijú. A ešte vám poviem, že najlepší čaj tu široko-ďaleko rastie v Assáme. A potom na juhu Indie a na Srí Lanke. A už dosť. K pitiu patrí i jedlo. V zásade sa dá ťažko povedať, ako chutí indické jedlo. Do všetkého nakydajú toľko korenia, že to má všetko rovnakú chuť - masala (typ korenia), karí, alebo chilli. A na juhu je to ešte horšie ako tu na severe. Ako by im nestačilo, že im praží slnko na hlavu, oni potrebujú ešte i zelené chilli ku všetkému, čo jedia. No rozum by vám zastal (a črevá sa riadne rozhýbali). Však ja niečo navarím, keď sa vrátim… Ozaj, nedávno bol aj tu Valentín. Ďakujem všetkým, čo poslali virtuálne pohľadnice. Inak, tá somarina, na ktorej zarábajú akurát tak firmy ako Archies, dorazila hromadne aj do Indie. A je z toho pomaly národná téma. Nacionalistické skupiny hromadne protestovali, v niektorých častiach dokonca bili páry, čo očividne nepochopili, že Valentín ide proti národným tradíciám a kultúre. Proste, kultúrny fašizmus ako protiváha kultúrneho imperializmu. Ešte niečo vám napíšem, ale mám podozrenie, že ste to už počuli. V Kérale, jednom z južných štátov Indie, boli základným zdrojom roľníckych príjmov kokosové orechy a korenie. Z kokosových orechov vyrábali olej a ten potom predávali. Pár nadnárodných spoločností, vlastniacich slnečnicové plantáže v severnej Indii, začalo pred desiatimi rokmi premyslenú kampaň, podľa ktorej je kokosový olej nezdravý a treba používať olej slnečnicový. Cena orechov klesla na polovicu. Niečo podobné sa stalo i s korením. Keďže je pod (kastovú) dôstojnosť skrachovaných farmárov zobrať aj inú prácu, možnosti zamestnania sú mizivé a mnohí to riešia samovraždami. Presnejšie, najprv pohlušia deti a manželku, a potom skoncujú i so sebou... (No to som teda vymyslel „pekný“ záver.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984