Reklama
Reklama

Kto zostaví novú vládu?

Vývoj volebných preferencií naznačuje, že po blížiacich sa voľbách nemožno vylúčiť takmer žiadnu podobu
Počet zobrazení: 1194

Vývoj volebných preferencií naznačuje, že po blížiacich sa voľbách nemožno vylúčiť takmer žiadnu podobu vládnej koalície. Na obyvateľov ČR sa znáša dážď výskumov volebných preferencií a volebných prognóz. Napríklad podľa posledných prepočtov a odhadov Centra strategických štúdií by súčasné parlamentné strany skončili nasledovne: ČSSD by podľa januárových prieskumov získala 57 mandátov a pri zachovaní doterajších tendencií by to v júnových voľbách mohlo byť 62 mandátov. ODS by podľa rovnakých podmienok klesla z 58 na 52 mandátov, koalícia takisto z januárových 56 na júnových 52 (36 KDU-ČSL a 16 US-DEU), no a KSČM by si zachovala rovnaký počet 29 mandátov. Most zľava doprava K podobným výsledkom dospeli aj iné agentúry a analytici. Hoci sa líšia v jednotlivých číslach, všeobecný záver je v zásade jednoduchý: z dostupných údajov sa nedá vypočítať podoba budúcej vlády. Najjednoduchšie varianty vyžadujú, aby vládu zostavili strany, ktoré budú mať dohromady nadpolovičný počet mandátov v Poslaneckej snemovni, teda 101. Z vyššie uvedenej prognózy vyplýva, že takúto väčšinu možno získať trojakým spôsobom. Vláda ČSSD plus ODS by mala podporu asi 119 poslancov. Tento variant sa tradične vníma ako „veľká koalícia“ – zodpovedá tomu nielen najväčší počet provládnych poslancov, ale aj most zľava doprava cez ideové spektrum. Podľa nedávnych výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) prekáža ODS 30 percentám voličov ČSSD, čo je väčší odpor ako ku ktorejkoľvek zo spomínaných strán. Naopak ČSSD prekáža 18 percentám voličov ODS – čo je menší odpor než ku KSČM a väčší ako k stranám Koalície. Ľudovci radšej s ČSSD Vláda ODS s Koalíciou by mala podporu približne 109 poslancov. Takúto koalíciu by bolo možné nazvať prirodzenou v tom zmysle, že by šlo o spojenie pravicových strán ODS a US-DEU spolu s KDU-ČSL, ktorá sa zatiaľ vo svojom celku stále predvádza ako strana stredo-pravá. Podľa zmieneného prieskumu CVVM prekáža KDU-ČSL a US-DEU ôsmim percentám voličov ODS, zatiaľ čo ODS 37 percentám voličov KDU-ČSL, čo je viac než KSČM (26 %). ODS prekáža 22 percentám voličov US-DEU. Prípadná vláda ČSSD a Koalície by mala podporu približne 114 poslancov. Je vnímaná ako logickejšia než spojenie ČSSD s ODS. To zodpovedá predstave stredového postavenia KDU-ČSL a úsiliu niektorých jej predstaviteľov položiť dôraz na kresťansko-sociálny aspekt programu ľudovcov. Na druhej strane je však pre ČSSD v mnohých ohľadoch US-DEU pravicovo radikálnejší a menej vypočitateľný partner ako ODS. Podľa prieskumu CVVM prekáža KDU-ČSL štyrom percentám a US-DEU 13 percentám voličov ČSSD, zatiaľ čo ČSSD prekáža 10 percentám voličov KDU-ČSL a 25 percentám voličov US-DEU. Menšinové vlády Varianty menšinových vlád sú oveľa pestrejšie. Ak vylúčime kombináciu s KSČM ako nepravdepodobnú, zostávajú štyri hlavné možnosti. Vláda samotnej ČSSD ako jednoduché predĺženie opozičnej zmluvy, teda s určitou podporou ODS, v situácii, keby ČSSD získala najväčšie množstvo mandátov. Koalícia ČSSD len s KDU-ČSL by bola možná v prípade predvolebného alebo povolebného rozpadu Koalície. Podľa citovanej prognózy by mala podporu približne 98 poslancov. Takáto vláda so stredo-ľavým programom by mohla byť stabilná, lebo v rozhodujúcich okamihoch, ako je schvaľovanie vládneho programu či rozpočtu, by s veľkou pravdepodobnosťou získala podporu poslancov KSČM. Vláda samostatnej ODS by bola naplnením článku 1. opozičnej zmluvy – šlo by o podporu zo strany ČSSD v situácii, keby ODS získala najväčšie množstvo mandátov. V prípade prepojenia ODS s US-DEU by sa dalo rátať so 73 poslancami. Vzhľadom na to, že takáto koalícia by ťažko získavala v kritických chvíľach spojencov, zdá sa najmenej pravdepodobná. Nematematický kalkul Z hľadiska názorov voličskej verejnosti možno podľa prieskumu CVVM zaznamenať jediný prípad, keď by prívrženci niektorej strany či Koalície dávali najavo nadpolovičný odpor voči niektorej z možných povolebných kombinácií – len nadpolovičnej väčšine voličov KSČM prekáža ODS. Ukazuje sa, že koaličný potenciál strán je viac obmedzený schopnosťami ich vodcov ako náladami ich voličov. Aj keď sa práve začína vzájomne nevraživá volebná kampaň, je nesporné, že vedenia strán dnes cítia voči sebe omnoho menej osobné nepriateľstvo než pred štyrmi rokmi. Odhady tendencií vývoja volebných preferencií naznačujú, že popri ostrakizovanej KSČM je na tom najhoršie US-DEU. Tá má v súčasnej chvíli cestu do vlády otvorenú len po boku KDU-ČSL. Naopak pri úspešne vedenej volebnej kampani a cielenom preferenčnom hlasovaní voličov KDU-ČSL na kandidátkach Koalície by sa koalícia ČSSD plus KDU-ČSL mohla zmeniť na väčšinovú. Otázkou zostáva, s akými strategickými zámermi pristúpia strany k zostavovaniu vlády. Možno si predstaviť, že s ohľadom na potreby jesenných senátnych volieb sa koalícia KDU-ČSL a US-DEU udrží aj po voľbách, čím sa zmenší množstvo variácií menšinovej vlády. Zároveň je možné, že pri úvahách o premiérovi väčšinovej i menšinovej vlády sa bude brať ohľad na to, ako zjednotiť hlasy v parlamente pre voľby prezidenta v budúcom roku. Samozrejme, pri povolebnom rokovaní bude treba zohľadniť aj veľa malicherných záujmov strán. V zásade sa zdá isté, že voľby nerozhodnú, kto bude vládnuť – len odovzdajú karty do rúk straníckym vodcom, ktorí budú musieť ukázať, ako s nimi dokážu ďalej hrať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama