Reklama
Reklama

Začiatok veľkého dobrodružstva

Pred týždňom v Bruseli začal svoju prácu Konvent o budúcnosti Európskej únie. Myšlienka vznikla ešte počas rokovania o Zmluve z Nice, keď bolo jasné, že ani posledná medzivládna konferencia nič prevratné neprinesie. Preto sa krajiny zhodli na tom, že treba vymyslieť iný mechanizmus ako posunúť európsky projekt ďalej, ak to nejde tradičnou metódou summitov
Počet zobrazení: 1214

Pred týždňom v Bruseli začal svoju prácu Konvent o budúcnosti Európskej únie. Myšlienka vznikla ešte počas rokovania o Zmluve z Nice, keď bolo jasné, že ani posledná medzivládna konferencia nič prevratné neprinesie. Preto sa krajiny zhodli na tom, že treba vymyslieť iný mechanizmus ako posunúť európsky projekt ďalej, ak to nejde tradičnou metódou summitov. Dlhší čas je totiž jasné, že Európska únia, ktorá má už dnes problémy fungovať s 15 členskými štátmi, by bola po rozšírení na 27 a viac krajín bez potrebnej reformy paralyzovaná. Na poslednom summite sa predstavitelia členských štátov zhodli na tom, že ustanovia Konvent, ktorý premyslí budúce usporiadanie EÚ a konečne vyrieši nakopené rozpory medzi federalistami a suverenistami, či veľkými a malými štátmi. Mnohí hľadajú paralely medzi týmto procesom a Konventom z roku 1787 z Filadelfie, kde si Američania podobné problémy vyriešili prepísaním svojej ústavy, ktorá po jedenástich rokoch nespĺňala očakávania otcov-zakladateľov. Otcovia EÚ už nežijú, a preto sa starý kontinent trápi s ich odkazom, ako aj s novými výzvami, ktoré pred Európou stoja. Cieľom terajšieho Konventu je teda reformovať inštitúcie, priblížiť úniu bližšie k občanom a vypracovať návrh európskej ústavy. Priestor kompromisov Konvent sa skladá zo 105 členov, ktorých nominovali všetky možné európske a národné orgány. Má predsedu, dvoch podpredsedov, 15 predstaviteľov vlád členských štátov, 30 predstaviteľov národných parlamentov z členských štátov, z každej krajiny po dvoch, ďalej 16 poslancov Európskeho parlamentu a dvoch členov Európskej komisie. Týchto 66 členov konventu tvorí jadro, ktoré má právo hlasovať, resp. povinnosť dosiahnuť konsenzus. Ďalších 39 členov konventu pochádza z kandidátskych krajín, ktoré posielajú jedného zástupcu vlády a dvoch poslancov parlamentov. Slovensko bude v Konvente reprezentovať Ján Figeľ za vládu a Pavol Hamžík s Irenou Belohorskou za NR SR. Je síce pravda, že je to prvýkrát, čo sa zástupcovia kandidátskych krajín môžu intenzívne zapojiť do práce takéhoto fóra významne ovplyvňujúceho budúcnosť Európy, ale v prípade konsenzu zástupcov členských štátov nebudú môcť blokovať rozhodnutia. Na jednej strane je to logické. Krajiny ešte nie sú členmi a teda nemajú dostatočnú legitimitu a zodpovednosť. Avšak na druhej strane sa diskutuje o tom, čo bude, keď tam už vstúpia, a to sa ich bezprostredne týka. EÚ je však priestorom kompromisov a i tu sa to potvrdilo. Zásluhy aj tiene Na čelo Konventu si predsedovia vlád a hlavy štátov EÚ v Laekene nominovali bývalého francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda d’Estaing, ktorý pred svojou prezidentskou volebnou prehrou s Francoisom Mitterrandom v roku 1981 strávil mnoho času budovaním inštitúcií na medzinárodnom poli. So svojím vtedajším partnerom Helmutom Schmidtom založili Európsky menový systém, predchodcu dnešného eura. Giscard prišiel aj s iniciatívou na konanie summitov krajín G 7 a takisto presadil myšlienku Európskej rady, ktorá dala budúcej Európskej únii minimálne dvakrát do roka politickú tvár. Tento 76-ročný politik má však i svoje tienisté stránky. Ukázali sa už po jeho nominácii, keď si zažiadal neúmerne vysoký plat (240 000 euro ročne, čo je okolo 10 miliónov Sk). Vyčítajú mu aj to, že nie je typickým reprezentantom politickej elity, ktorá má viac počúvať ako rozprávať, keďže jedným zo základných atribútov Konventu má byť interaktivita s občianskou spoločnosťou. Giscard takéto výhrady však operatívne vyriešil a poveril bývalého predsedu belgickej vlády a dnes podpredsedu Konventu Jeana-Luca Dehaena, intenzívnou komunikáciou s občianskou spoločnosťou. Výhrady od počiatku Úvodné zasadnutie sa nezaobišlo bez pompéznosti a prejavov španielskeho premiéra José Mariu Aznara, šéfa Európskeho parlamentu Pata Coxa, predsedu Európskej komisie Romana Prodiho a predsedu Konventu Giscarda d’Estainga. Ten charakterizoval zasadnutie ako začiatok veľkého dobrodružstva. Zdôraznil, že integračný projekt a jeho protagonisti sa od konferencie v Messine z roku 1955 nezaoberali dôkladným hodnotením a projektovaním fungovania európskych štruktúr. Hneď na začiatku členovia Konventu odmietli návrh úradu predsedníctva na stanovenie rokovacieho poriadku a ohradili sa tak voči predpokladanej Giscardovej autoritatívnosti. Rakúsky zelený poslanec Voggennhuber si neodpustil poznámku, ktorou ukončil svoj príspevok o legitimite Konventu a jeho predstaviteľov, keď povedal: „Dúfam, že počas práce už nebudete predsedom, ktorého nám nanútili, ale predsedom zvoleným Konventom.“ Prvé zasadnutie však nebolo miestom pre konkrétne príspevky. Malo poslúžiť na vydiskutovanie si obsahových a organizačných predpokladov pre budúcu prácu. Žiada sa vízia Mnohí očakávajú, že toto zhromaždenie, ktoré má na zasadanie takmer rok a pol, dospeje k návrhu, ktorý neskôr vyústi do európskej ústavy. Giscard vo svojom prejave, za búrlivého potlesku zdôraznil, že len tak bude Konvent úspešný. Avšak nato, aby bola ústava, musí existovať vízia. Tú majú na Západe zatiaľ len jednotlivci, a preto si krajiny organizujú vlastné debaty, ktorými by si ujasnili svoje postoje. Východoeurópski politici sú na tom už horšie. Až na hysterický výstrelok Václava Klausa, či nedávny prejav poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho sa tento priestor nezmohol na zásadnejší príspevok. Napriek tomu, že si Slovenská republika už vlani na jar odštartovala vlastnú diskusiu o budúcnosti EÚ v podobe Národného konventu, nezdá sa, že by diskusia rezonovala aj niekde inde ako na tomto fóre. Politici využili podujatie na všeobecné frázy a okrem návrhu SDĽ a Inštitútu pre solidárnu spoločnosť tam iné príspevky v písomnej, teda použiteľnej podobe neprezentovali. Pred mesiacom si NR SR zvolila svojich dvoch zástupcov v Konvente. Zvolila poslancov, ktorí dovtedy nijako do diskusie nezasiahli a očividne nekandidovali na tento post s víziou, ale len s podporou na základe parlamentných kompromisných dohôd. Je otázne, či sa takáto nominácia ukáže správna, keďže títo poslanci zrejme nemajú dosiaľ jasno (resp. to ešte nepredstavili) s čím nás chcú na významnom fóre zastupovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama