Slovenské političky si nezachovali ženské prednosti
Monika Beňová, podpredsedníčka Smeru
Zvýšia podľa vás kvóty počet žien v slovenskej politike? - Netvrdím, že do politiky by nemalo prísť viac žien. Nečakajme však, že teraz pre ne vytvoríme priestor a ony sa nám tam pohrnú. Aj v regionálnych voľbách kandidovalo málo žien. A to boli voľby do zastupiteľstiev, kde by im stačilo ísť si sadnúť raz za mesiac na rokovanie. Ale v prípade zvolenia do parlamentu by sa presťahovali do Bratislavy? Alebo ako tam budú chodiť? Zase to bude tak, že tam poriadne chodiť nebudú? Ako hodnotíte fakt, že ani na post predsedu VÚC nekandidovala žiadna žena, ktorá by už doteraz v politike nepôsobila? - Presne tak. Do týchto volieb nik nový nešiel. Ani sa do politiky nikto nový nechystá. Ktorá politická strana predstavila nejaké nové ženy v politike? Ani jedna. HZDS-ĽS, ktoré teraz vykrikuje, že bude mať na kandidátke 50 percent žien, nemá ženu ani na poste podpredsedníčky. Zdá sa, že sú to len gestá pred voľbami. Lenže oni iba klamú ľudí a na kandidátku nakoniec toľko žien ani nedajú. Predsa len, na Slovensku máme viac žien ako mužov. Ako to, že v politike je nás menej? - Môže to mať dva dôvody. Prvý je ten, že tu ešte pretrváva istý tradicionalizmus. Nikdy nás neviedli k tomu, aby sme sa nejako extra angažovali a aby sme mali takéto ambície. Druhý dôvod môže byť ten, že ženy nevidia v politike poslanie. Žena, ak sa už chce nejakým spôsobom viac angažovať, tak skôr na odbornej ako na politickej úrovni. Okrem toho, za tých dvanásť rokov, čo sa u nás robí politika, tak ich ani ničím neláka. Veď politika je úžasným spôsobom zdiskreditovaná. Zoberme si, ako sa len k tým pár ženám, ktoré už v politike sú, ich mužskí kolegovia správajú. To sú veci, ktoré prirodzene ženy odrádzajú. Myslíte si, že politika by prijala niečo zo ženskosti? - Určite by absorbovala niečo zo ženskej časti politického spektra. Možno viac diplomacie či racionálnejšie riešenia. Vidím to aj u nás v strane. Keď je napríklad zasadanie predsedníctva, tak chlapi tam rozprávajú tri – štyri hodiny, pritom tie veci sa dajú riešiť za päť – desať minút. Ide o to, či to chcem riešiť hneď alebo som sa prišiel porozprávať. Takže, toto by boli tie pozitívne prvky, ktoré by určite ženy do politiky priniesli. Slovenské političky však veľmi rýchlo preberajú mužské správanie. Ony už aj vyzerajú ako chlapi. Žiadna z nich si nezachovala šarm, vlastnosti, ktorými by obohatila mužský kolektív. Spolupráca ženy a muža je vynikajúca. Ak je to dobré partnerstvo. No keď žena začne preberať mužskú rolu na seba, tak sa z toho všetkého stráca ženský fenomén. Slovenské poslankyne mi už pripadajú ako chlapi. Hádajú sa v parlamente rovnako, nezachovali si svoje ženské prednosti a sú strašne ufrflané. Donútili ich k tomu mužskí kolegovia alebo sa samy postavili do tejto pozície? - Musím povedať, že aj ja som prešla takou etapou. Bolo to asi rok pred mojím vstupom do Smeru. Tým, že sa pohybujete stále medzi mužmi, tak ste v procese resocializácie ovplyvnená prostredím a musíte sa obrniť imunitou. Na druhej strane máte pocit, že muži sú svojím správaním úspešní, tak sa myslíte, že ak ich budete v tomto smere nasledovať, tak dosiahnete úspech aj vy. Našťastie som sa rýchlo spamätala, keď som zistila, že už som ako chlap. Vtedy som si musela povedať stop. Niekedy je dobré si urobiť vlastnú reflexiu a nechať si aj poradiť od priateľov. Ako je to so ženami v Smere? - Musím sa trochu pochváliť. Ako jediná strana máme na úrovni krajských predsedov tri ženy. My tie kvóty teda napĺňame prirodzenou cestou. Sú to ženy s profesionálnymi skúsenosťami a majú už odrastené deti. Toto je ďalšia vec, na ktorú by som chcela upozorniť. Neviem si totiž predstaviť, ako sa dá robiť politika s malým dieťaťom. Táto oblasť vás totiž celú absorbuje. Ale mať doma troj- či štvorročné dieťa a pustiť sa do politiky – jedno z toho vám určite nevyjde. Buď vám to začne robiť problémy v rodine, alebo nebudete môcť robiť politiku tak aktívne. Toto je veľmi dôležité. Je teda možné zvýšiť počet žien v politike aj prirodzenou cestou, bez kvót? - Je. Napríklad aj na kandidátke vo voľbách do bratislavského VÚC sme mali 30 percent žien bez toho, aby sme tam museli robiť nejaké zásahy. Ide tu samozrejme aj o to, aby si žena, ktorá má v strane vyššie postavenie, okolo seba vytvárala ženskú sieť, aby pomáhala ostatným. Pretože chlapi im nepomôžu. Nie, že by nechceli, ale im to ani nenapadne. Muži majú totiž pocit, že keď ide žena do politiky, tak sa vyrovnávajú šance a začnú ju brať ako partnera. To je na jednej strane dobré, no na druhej strane žena nie je až natoľko asertívna, aby to dokázala. Aké je postavenie žien napríklad v susednom Rakúsku? - Stretla som sa tam s pánom, ktorý je na čele akéhosi zväzu obcí. Hovoril, že na komunálnej úrovni je to veľmi nízke percento. A v parlamente, z vyše 180 členov majú okolo 52 žien. Ani tam to nie je 30 percent, ale stále je to viac ako u nás. My máme zo 150 poslancov iba 29 žien. To je veľmi nízke číslo. Predsa len, v Rakúsku sú ženy aj viac samostatné. Slovensky sú veľmi utiahnuté, málo sebavedomé, vôbec si nedôverujú. A potom, pustiť sa do politiky, to vyžaduje aj veľa odvahy, pretože zrazu sa stávate mediálne známym človekom, musíte odpovedať na otázky, o ktorých ste predtým možno nič netušili, oslovujú vás ľudia na ulici. Myslím, že nasledujúca generácia žien je už viac rozhľadená, vie jazyky, je samostatná. Povedzme, keď som ja mala dvadsať rokov, väčšina z mojich rovesníčok už bola vydatá. Dnes má žena čas do tridsiatky, čím sa predlžuje vek, keď sa môže dovzdelávať, či ísť do zahraničia a nabrúsiť si tam ostrohy.
S hosťom SLOVA sa zhovárala Jana Matúšová
