Reklama
Reklama

Facky a frčky do nosa

Hlasovanie o vysokoškolskom zákone bolo fakticky posledným závažným bodom februárovej schôdze Národnej rady SR, na ktorom ostalo zákonodarné osadenstvo uznášaniaschopné.
Počet zobrazení: 1150

Hlasovanie o vysokoškolskom zákone bolo fakticky posledným závažným bodom februárovej schôdze Národnej rady SR, na ktorom ostalo zákonodarné osadenstvo uznášaniaschopné. Bolo totiž dôležité, lebo propagandistická kampaň okolo dôsledkov tejto novej právnej normy sa zaratúva do celkového predvolebného skóre jednotlivých politických strán. Po tomto bode programu už predsedajúci iba naháňal, či skôr na kolenách prosil poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby vôbec mohol dať o čomsi hlasovať. Niežeby sa v tom čase jeho kolegovia nenachádzali v sídle parlamentu, ale jednoducho v tom lepšom prípade neprejavovali hlbší záujem o plynulý chod práce našej jedinej zákonodarnej snemovne, v tom horšom - a to už nielen z radov opozície - normálnu činnosť parlamentu systematicky znemožňovali. A to máme, prosím pekne, sotva pol roka pred voľbami. Ako to asi bude vyzerať o dva-tri mesiace, keď volebná kampaň - oveľa skôr, ako to ukladá zákon - už bude v plnom prúde? Mŕtvi chrobáci sa budia Boj o voliča už začali dokonca aj také strany a hnutia, ktoré od októbra 1998 de facto vôbec nevyvíjali aktivity alebo sa sústredili na svoje partikulárne záujmy, radšej behali do transatlantických centrál a občanov obchádzali na sto honov. A to len začíname byť svedkami zakladania nových politických subjektov a zliepania rozličných koalícií bez toho, aby sa objavili aj tak vzývané nové tváre. O tom, na čej strane stojí 90 percent slovenských médií, dokazuje o.i. vysvetľovanie spomínaného vysokoškolského zákona. Napriek ,,dobrozdaniu“ väčšiny koaličných partnerov neprešiel vládny návrh na spoplatnenie externej formy štúdia. Jednoznačne sa presadila požiadavka SDĽ a osobne jej ministra školstva Milana Ftáčnika, zakotvená vo volebnom programe strany, že všetci schopní mladí ľudia majú dostať rovnakú príležitosť na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania bez ohľadu na svoju sociálnu situáciu. Pri logickom uvažovaní mali ľavicoví demokrati za tento svoj úspech bodovať. Veď s ich názorom budú spokojné všetky vrstvy spoločnosti, akurát ,,horným“ desaťtisícom by to mohlo byť fuk. Ale nie, celá propagandistická mašinéria spustila krik. Namiesto tlaku na vládu, aby išlo do školstva a na platy pedagógov také percento hrubého domáceho produktu, ktoré by sa aspoň priblížilo štátnym dotáciám v iných vyspelých krajinách, sa argumentuje tým, že pre tvrdohlavosť SDĽ univerzity samy zlikvidujú externé štúdium. Po telekomunikáciách plyn Obdobný, na hlavu postavený postup sa zopakoval pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ľavicoví politici kritizovali - hoci s určitým oneskorením - postup pri privatizácii tejto poslednej, zato najefektívnejšej kvočky, ktorá pre našu ekonomiku znáša zlaté vajíčka. Minulý týždeň sa ukázalo, že kuvici z SDĽ mali, žiaľ, pravdu. Traja najväčší záujemcovia - nemecký Ruhrgas, Gaz de France a ruský Gazprom - vytvorili konzorcium, čím ostatných konkurentov demotivovali a stanovili si monopolnú, pochopiteľne nízku cenu. Namiesto očakávaných vyše 200 miliárd korún príde na účet Národnej banky Slovenska iba okolo 135 miliárd. Z koho tak asi bude teraz český privatizačný poradca vyberať a za čo vezme tučné provízie? Aj v tendri o kúpu Slovenských telekomunikácií zostal iba jeden záujemca a podľa toho sa to i skončilo. Pripomeňme, že za súčasnej vládnej koalície. Predseda Smeru Robert Fico, jediný zástupca opozície v privatizačnej komisii, nabral napriek zákazom odvahu a oznámil, že SPP sa zrejme predá hlboko pod 200 miliárd. Túto cenu označil za škandalózne nízku. Podľa viacerých komentárov je za to vinný práve Fico, lebo si dovolil celú túto záležitosť vykričať. To sa vraj v slušnej spoločnosti robí, poučujú nás, až keď tender prebehne. Ale prečo potom plakať nad rozliatym mliekom? Opozícia si môže opäť hladkať bruško. Líder HZDS-ĽS Vladimír Mečiar lakonicky konštatoval, že vláda predáva tak, ako to vyhovuje nadnárodným spoločnostiam. Šéfka SNS Anna Malíková dokonca označila Dzurindov kabinet za bandu zlodejov. No keď sa to všetko zráta, zase je na tom najhoršie SDĽ, bitá z oboch strán. Za nižšiu cenu predaja SPP práve ona nesie zodpovednosť, lebo si SDĽ vraj celú transakciu dovolila dopredu spochybniť... O čom sa už nepíše V predčasnom volebnom boji sa dá využiť, či skôr zneužiť všetko - aj nešťastie iných, hoci si ho zapríčinili viac-menej sami. Mám na mysli dominový efekt pri krachu nebankových finančných inštitúcií. Mimochodom, neudrel sčista-jasna, ale sa dlhšie očakával. Podľa niektorých funkcionárov SDĽ bol jedným z dôvodov, prečo táto strana v zlej predtuche iniciovala odvolanie svojej ministerky Schmögnerovej. Pravdupovediac, keby zostala na svojom poste, tak by sa jej meno v tejto blamáži spomínalo najčastejšie. Napriek tomu, že tí, čo majú dobrú pamäť, iste nezabudli, ako opakovane niekoľko rokov varovala občanov, aby slepo nedôverovali vysokým úrokom v nelicenčných peňažných ústavoch. Za tieto slová sa jej vyhrážal súdnou dohrou i majiteľ Drukosu František Mojžiš, ktorého si za tretieho Mečiarovho pontifikátu pod svoje ochranné krídla vzal biskupský úrad katolíckej cirkvi v Banskej Bystrici. O tom sa dnes však už nepíše. Bolo by logické, keby tí, čo napriek opakovaným upozorneniam naleteli mohutnej reklamnej kampani nebankových subjektov a niekoľko rokov poberali 30- až 50-percentné úroky za finančné vklady, niesli aj svoj diel rizika. Len konateľom B.M.G. Invest a Horizont Slovakia na lep sadlo 170 000 klientov, za čo zinkasovali 16,8 miliardy korún. Keď dvoch z nich – Vladimíra Fruniho a Mariána Šebščáka zatkla uplynulý týždeň v Splite chorvátska polícia, zhabala im i dve jachty. Tí, ktorí im na ne ,,požičali“, svoj hnev neobracajú proti podvodníkom, ale proti vláde. Dajako sme si zvykli, že tá za nás všetko vyrieši. Pravda, len keď nám horí strecha nad hlavou. Prečo by mali byť teraz vyplácaní z daní tých, čo si peniaze ukladali do serióznych bánk? No keď ide o volebné hlasy, všetka logika padá. Najmä od opozície sme si mohli za uplynulé týždne vypočuť celú sériu názorov na to, ako by mala vláda vyplácať tých, čo doplatili na svoju naivitu, či na doslovný hazard. V ,,pragmatickej“ zmene stanovísk k tejto kauze vynikal Smer. Dvojnásobné faux pas Keď sme sa už zahryzli do bývalej ministerky financií, minulý piatok oficiálne pribudol v registri rezortu vnútra nový politický subjekt - Sociálnodemokratická alternatíva, čím ,,obohatila“ paletu už aj tak nadmieru rozdrobenej a rozhádanej ľavicovej rodiny na Slovensku. Takmer súčasne zaznela v éteri informácia, že Brigita Schmögnerová odchádza do Ženevy, kde bude zastávať funkciu výkonnej riaditeľky Európskej hospodárskej komisie OSN. Ide o vôbec najvyšší post v medzinárodnej organizácii, na akom sa ocitol občan SR. Už len preto držíme bývalej ministerke palce. Obe ľavicové strany, za ktoré vystupovala, si však dali frčku do vlastného nosa. SDĽ tým, že nepočkala mesiac na už dlhšie avizovaný odchod Schmögnerovej do zahraničia, čím by sa vyhla nepopulárnemu rozhodnutiu o jej odvolaní a hádam i následnému straníckemu rozkolu. SDA Petra Weissa zase teraz musí vysvetľovať, prečo jej spoluzakladateľka ešte pred rozhodujúcou bitkou uteká z bitevného poľa a ,,odbornú konzultantku“ bude novej strane robiť od modrého Ženevského jazera. Nuž, aj to je súčasť predvolebného zápasu, za ktorý nesie každý aktívny politik svoj diel zodpovednosti, nech sú mu médiá tak či onak naklonené.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama