Traja, ktorým držím palce

Dnes vám rozpoviem príbehy troch ľudí, čo som tu postretal na rôznych miestach. Mená nie sú dôležité (nakoniec, ani si ich nepamätám). V reštaurácii na istom turisticky nie veľmi známom, zato prekrásnom mieste pracoval chalan. Mal osemnásť a bol čerstvo ženatý.
Počet zobrazení: 863

Dnes vám rozpoviem príbehy troch ľudí, čo som tu postretal na rôznych miestach. Mená nie sú dôležité (nakoniec, ani si ich nepamätám). V reštaurácii na istom turisticky nie veľmi známom, zato prekrásnom mieste pracoval chalan. Mal osemnásť a bol čerstvo ženatý. Samozrejme, dohodnutá svadba, ale vyzeral spokojný s výberom rodičov (veď vravím, že bol čerstvo ženatý). Pracoval od desiatich rokov. Mal osem súrodencov (okrem tých, čo pomreli), takže na školu nemohol ani pomyslieť. Hovoril pomerne dobrou angličtinou. Nie že by ju niekedy študoval, no bol veľmi šikovný a veľmi sa chcel učiť, tak pochytal anglické slovíčka od turistov, čo do reštaurácie zablúdili. Nebol to práve najlepší podnik, takže tých cudzincov až tak veľa zase nebolo. Jeho snom je otvoriť si vlastnú reštauráciu vo svojom meste, aby nemusel za prácou cestovať a mohol viac času tráviť s rodinou. A ešte mal jeden plán - mať len dve deti, aby ich mohol obe poslať do školy. Nepýtali sme sa ho na to, či vie niečo o antikoncepcii a tak. Možno sa chce spoliehať na pomoc božiu (hinduizmus ich má okolo 10 miliónov, takže je koho prosiť). Veď i jeho rodičia to tak robili... Druhý chlapík robí odkazovača. Nuž, presnejšie, ak zavoláte na internát, on beží s odkazom na príslušnú izbu. Robí to už sedem rokov a popritom diaľkovo študuje. Práve končí obdobu nášho gymnázia. Uchádzal sa o miesto v armáde, no mal podváhu. Ddeti ulice totiž nepatria medzi tých dobre živených. Armáda by bola preňho istotou a spásou. Nuž... Tak to ešte skúsi s vysokou školou. Podľa mňa nemá šancu. Nie preto, že je málo inteligentný, no jednoducho nemá dostatočný „background“. Ale to mu radšej nepoviem. A ticho mu držím palce. Tak ich držte so mnou. No a tretí chlapík pojedol najviac vtipnej kaše zo všetkých. Robí na našom intráku dhobiho (to ako perie veci). Keď sa vrátim, tak vám rozpoviem, prečo je toto zamestnanie považované za jedno z najnečistejších a prečo je dhobi na jednom z najnižších miest v kastovnom systéme. No, ako hovorím, je to veselý chlapík. Vždy, keď tam prídem, tak sa so mnou skúša rozprávať. Komunikujeme teda zlátaninou hindustánčiny a angličtiny. Má ženu a jedného syna, na ktorého je patrične hrdý. Aj ten bude dhobi. Zdedí „family bussines“. Teda, ak sem dovtedy nedorazia hromadne práčky. Potom bude žobrákom, lebo mu asi nič iné nezostane. A ak chytí nejakú škaredo vyzerajúcu chorobu, tým lepšie preňho. Viac zarobí. Ale mu držím tiež palce, aby tento katastrofický scenár nevyšiel.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984