Zlodejský film
Iba tri mesiace po slovenskej premiére filmu Traffic: aféry bezmocných prichádza do našich kín najnovší film slávneho hollywoodskeho režiséra Stevena Soderbergha Ocean`s Eleven. Dannyho jedenástka. Režisér opúšťa spoločensky závažné témy svojich predchádzajúcich filmov. Prichádza s titulom oddychovým, zábavným, precízne vymedzeným v rámci jediného žánru a v neposlednej miere plným amerických hereckých hviezd. Je otázne, aký cieľ sledovali distribútori pri nasadzovaní dvoch filmov toho istého režiséra tak krátko po sebe. Možno dohasínajúci ohlas a popularita jedného mali zaručiť predbežnú reklamu druhému... A hoci zvolená téma, žáner i miera vážnosti vyznenia jednotlivých filmov sa úplne líšia, v oboch prípadoch badať istý tvorivý, prinajmenšom režijný rukopis. Bolo by teda ťažké vyhnúť sa aspoň vzdialenému porovnávaniu. Film bez zbytočného moralizovania Vo svojich skorších filmoch, ktoré boli nominované aj na Oscara (Erin Brockovich a Traffic: aféry bezmocných), sa Soderbergh usiluje preniknúť do štruktúr americkej spoločnosti a podať pritom jej sociálny obraz. V najnovšej snímke, a to je vari jej najväčšie pozitívum, nebadať nijaký náznak režisérovho moralizovania. Divák uvíta, že Soderbergh sa prestal cítiť povolaný komentovať celospoločenské problémy. Vo filme Ocean`s Eleven. Dannyho jedenástka ide o celkom nezáväzné potešenie z akcie. Samozrejme, špekulanti sa možno dopátrajú k nejakej kritike notoricky gamblujúcej (a kradnúcej) americkej society, tá je však skrytá hlboko v druhom pláne. Režisér sa v novom filme nesnažil o doslovné prenesenie skutočnosti na plátno. Vytvoril dokonalú ilúziu, ktorá je síce zasadená do reálneho prostredia kasín a nočných klubov, no zápletkou vzdialená realite bežného diváka natoľko, že sa s ňou nikdy úplne nestotožní. To sa však ani zďaleka nedá považovať za negatívum. Divák je totiž oslobodený od zbytočných psychologických manipulácií autora a môže sa celkom uvoľnene pri filme baviť. Podobne je to aj s charaktermi. S tými sa divák identifikuje na emocionálnej, nie však na sociálnej úrovni. Úspešný pokus o „čistotu“ žánru Ocean`s Eleven. Dannyho jedenástka je remakom neveľmi úspešného a kvalitou nijako neoplývajúceho rovnomenného krimi-filmu s Francom Sinatrom v hlavnej úlohe z roku 1960. To, že sa tvorcovia odvolávajú na už vytvorené dielo, cítiť z celého filmu. V súčasnej ére prepletania a zlučovania jednotlivých žánrov sa Soderbergh pokúša o očistenie žánru krimi (či skôr podžánru „zlodejský“ film). A hoci sa v súčasnosti čoraz hlasnejšie a opodstatnenejšie ozývajú hlasy, že nakrútiť žánrovo čistý film sa nedá, Soderberghovi sa to darí ako máloktorému hollywoodskemu režisérovi posledných rokov. Využíva tradičnú schému „zlodejského“ filmu - odvážny hrdina s pomocou priateľov prekonáva zdanlivo neprekonateľné prekážky na ceste za (vždy) jednou z najväčších krádeží v histórii, aby vo finále, po charakterovom a inteligenčnom víťazstve nad chamtivým protivníkom, svojou šikovnosťou dosiahol vytúžený cieľ a, samozrejme, v sérii povinných výbuchov nikoho nevinného nezranil. Schéma je teda len minimálne posunutá smerom k štylizácii iného žánru. Ešte aj letmá milostná melodramatická zápletka stojí na okraji záujmu a plní skôr funkciu záverečného potvrdenia celkového víťazstva. Je samozrejmé, že si hollywoodsky režisér nemôže dovoliť nakrútiť úspešný divácky film bez ženskej postavy, v tomto prípade je však motív znovudobytia stratenej lásky celkom zbytočný. Čo sa dá robiť, najväčší komerčný potenciál v dnešnej Amerike tvoria ženy stredných vrstiev a Julia Robertsová u nich zabodovala už v Erin Brockovich. Na druhej strane, okrem pozitív a potešenia, ktoré čistota štýlu v dnešnej dobe prináša, často sa stáva pre film zradnou. Významové a tematické hranice, ktoré si autor dobrovoľne postavil, mu umožnia prinajlepšom mierne variovať zvolený žáner. Inovácia je v tomto prípade prakticky nemožná. A tak sa stalo, že sa Soderbergh nedokázal vyhnúť dokonca kopírovaniu istých klišé. Typickým príkladom je jeden zo scenáristických postupov gradácie napätia: Pri generálke krádeže sa jednému z partie podarí kaskadérsky kúsok, nevyhnutný pre úspešnosť akcie - preskočí zo stredu miestnosti na stojan na jej konci a nedotkne sa pritom zeme. Keď však akcia beží naostro, zlodej zaváha a skoro spadne. Podobne si jeden z tímu tesne pred krádežou poraní ruku. Príkladov by sa našlo viac. Pokiaľ ide o stupňovanie akcie, režisér takisto využíva až veľmi zabehané filmové postupy - klipovitý strih, rýchly sled po sebe nasledujúcich záberov podobnej dĺžky, ktorý preruší dlhým, „napätietvorným“ záberom v polodetaile alebo detaile. Herecké výkony hlavných postáv v tieni vedľajších Je zrejmé, že čím ochotnejšie Soderbergh upúšťa od inovačných filmových postupov a tém (spomeňme umelecké klesanie od debutu Sex, lži a video cez Kafku až po spomínanú Erin Brockovich), tým väčší dôraz kladie na výkony a popularitu obsadzovaných hercov. Napriek všetkému úsiliu o zábavný film sa teda diváci aj vďaka reklame najskôr pôjdu pozrieť na plejádu súčasných hereckých celebrít Ameriky. George Clooney, Brad Pitt i Julia Robertsová však aj na plátne ostávajú Clooneym, Pittom a Robertsovou. Kritického diváka potešia skôr výkony menej známych hercov vo vedľajších úlohách. Hrdinovia Ocean`s Eleven. Dannyho jedenástky sú šikovní, vtipní a v rámci svojho hodnotového rebríčka aj zásadoví - a divákovi určite sympatickí. Čo na tom, že sú to zlodeji a kradnúť sa nemá. Pokiaľ to dokážu so šarmom, divák im je nielen ochotný neresť odpustiť, ale celkom prirodzene prechádza na ich stranu. Tobôž, ak ich protivník je naozaj protivný bezohľadný chlap. A tak sa hlavnému hrdinovi Dannymu Oceanovi po odchode z väzenia celkom jednoducho podarí zohnať niekdajších priateľov na veľký záťah... Ocean`s Eleven. Dannyho jedenástka (USA, 2001) Réžia: Steven Soderbergh, scenár: Ted Griffin, hudba: David Holmes, hrajú: George Clooney, Matt Damon, Andy Garcia, Brad Pitt, Julia Robertsová, Casey Affleck, Scott Caan, Don Cheadle, Elliot Gould, Carl Reiner a iní.
