Politický zemepis časť 31.
Ukrajina Republika sa člení na 24 oblastí, dve mestské oblasti a autonómnu republiku Krym. V krajine žije 53,4 mil. obyvateľov, z toho 72,6 % je Ukrajincov, 22,2 % Rusov. Pravoslávie je rozdelené na tri konkurujúce si cirkvi. 19,5 % sa hlási k moskovskému, 9,7 % ku kyjevskému patriarchovi a 1,6 % k autokefálnej pravoslávnej cirkvi. 7 % obyvateľstva predstavujú uniati (grécki katolíci), 3,6 % protestanti, 1,2 % rímski katolíci a 0,7 % židia. Ukrajina je prezidentskou republikou. Hlava štátu musí mať aspoň 35 rokov, štátne občianstvo Ukrajiny a desaťročný trvalý pobyt pred poslednými prezidentskými voľbami na Ukrajine, ovládať štátny ukrajinský jazyk. Volí sa všeobecným, priamym hlasovaním na päť rokov. Víťazom sa stáva ten, kto v prvom alebo druhom kole získa nadpolovičnú väčšinu hlasov. Zvolený môže byť najviac dva razy za sebou. Hlava štátu má rozsiahle právomoci. Súčasný prezident Leonid Kučma je v porovnaní s predchodcom Leonidom Kravčukom ústretovejší k Moskve, ale aj k západnej Európe. Vo voľbách v roku 1994 Kučma porazil Kravčuka radikálnoľavicovou rétorikou. Úsilím o zlepšenie vzťahov s Ruskom získal veľa hlasov na východe štátu. V tretích prezidentských voľbách roku 1999 ľavicovo a prorusky orientovanú kritiku pomerov vyjadrovala väčšina protikandidátov Kučmu. Najvýraznejšími konkurentmi víťaza Kučmu boli P. Symonenko (KPU), O. Moroz (SPU), N. Vitrenková (PSPU) a J. Marčuk (SDPU). Zo súčasných politických strán k radikálnej ľavici patrí KPU (Komunistická strana Ukrajiny) založená v roku 1993. Vystupuje proti privatizácii priemyslu a pôdy. Súkromné podnikanie pripúšťa iba tam, kde „nedochádza k vykorisťovaniu práce iných“. Odmieta prezidentský politický systém. Má 140-tisícovú členskú základňu, v ktorej je silne zastúpené ruské obyvateľstvo. SPU (Socialistická strana Ukrajiny) vznikla v roku 1991. Požaduje štátne riadenie kľúčového priemyslu a bánk, reguláciu cien. SePU (Sedliacka strana Ukrajiny) presadzuje zmiešanú ekonomiku a v jej vedení tvoria vysoký podiel predsedovia družstiev. PSPU (Pokroková socialistická strana Ukrajiny) vznikla z radikálneho krídla socialistov. Obviňuje KPU a SPU zo zrady ideálov. K ľavému stredu patrí KTU (Kongres práce Ukrajiny) hlásajúci potrebu ekonomickej reformy a sociálnych istôt. PP (Strana práce) odmieta veľké zásahy štátu do ekonomiky. PDVU (Stranu demokratickej obnovy Ukrajiny) založili členovia Demokratickej platformy v Komunistickej strane Ukrajiny. Je prozápadná a proukrajinská. SDPU (Sociálnodemokratická strana Ukrajiny) je viac proruská a hlási sa k Socialistickej internacionále. SDPU(O) Zjednotená sociálnodemokratická strana Ukrajiny vznikla v roku 1993 zlúčením PDVU a SDPU. Deklaruje potrebu sociálne orientovaného trhového hospodárstva a solidarity. Na jej čele stoja L. Kravčuk, J. Marčuk a V. Onopenko. Strane vytvárajú imidž aj futbalisti Dynama Kyjev. Pri zrode APU (Agrárnej strany Ukrajiny) stáli bývalí poslanci za Sedliacku stranu, ktorí sú ústretovejší aj k iným ako kolektivistickým formám hospodárenia. K stredu sa hlási VOH (Hromada) založená v roku 1993. Na jej čele stál expremiér P. Lazarenko, jeden z najbohatších mužov Ukrajiny. Zbohatol na obchode s energetickými zdrojmi a po obvinení z korupcie sa odsťahoval do USA. Ďalším lídrom bola Julia Tymošenková, šéfka energetického komplexu UUES. DPU (Demokratická strana Ukrajiny) vznikla v roku 1990 po vyčlenení sa z Ruchu. ChDPU (Kresťanskodemokratická strana Ukrajiny) združuje katolíkov a protestantov. PRP (Strana reforiem a poriadku) sa stavia za urýchlené reformy a transparentnejšiu privatizáciu. Premenovala sa na Reformný stred. PZU (Strana ukrajinských zelených) je jediná ekologická strana vo východnej Európe, ktorá sa vie dostať do parlamentu na vlastnej kandidátke. NDPU (Ľudovodemokratická strana Ukrajiny) získava veľkú podporu od oficiálnych médií. Usiluje sa o privatizáciu, zníženie daní, perspektívne aj o vstup do EÚ a NATO. Ruch (Ľudové hnutie Ukrajiny) predstavovalo hlavnú silu v boji za nezávislosť. Podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, perspektívne aj do NATO, rýchlu privatizáciu a súkromné vlastníctvo pôdy. Radikálnych nacionalistov zastupujú predovšetkým URP (Ukrajinská republikánska strana) a KUN (Kongres ukrajinských nacionalistov). Parlament (Najvyššia rada) má 450 poslancov. Podľa nového zákona 225 z nich sa volí na väčšinovom princípe (pri podmienke viac ako polovičnej účasti voličov) a 225 na pomernom (pri dolnej hranici 4 % hlasov). Pasívne volebné právo predpokladá vek 21 rokov, aktívne osemnásť. Po voľbách z marca 1998 je rozdelenie mandátov takéto: KPU 122, Ruch 47, SPU a SePU 34, NDPU 28, VOH 24, PZU 19, SDPU(O) 17, PSPU 16, APU a blok Vpred Ukrajina 9, PRP a KUN po troch, DPU, ChDPU, URP, Regionálna obroda a Zväz strán po dvoch, Trudova Ukrajina, Málo slov (DSU-SNPU), SLON a PP po jednom, nezávislí 111 mandátov.
