každý sme iný, všetci sme si rovní - Tradičné zvyky Rómov - krst dieťaťa a prvý rok života

Rómovia veľmi dbajú na to, aby bolo dieťa čo najskôr pokrstené. Do krstu dieťatku hrozilo veľa nebezpečenstiev. Mohla ho vymeniť (te vičarinel) zlá vizbaba a na jeho miesto podstrčiť zlé dieťa (preparudo). Také vymenené dieťa je na prvý pohľad úplne rovnaké ako vlastné, ale nerastie, pretože je vypchaté slamou.
Počet zobrazení: 1847

Rómovia veľmi dbajú na to, aby bolo dieťa čo najskôr pokrstené. Do krstu dieťatku hrozilo veľa nebezpečenstiev. Mohla ho vymeniť (te vičarinel) zlá vizbaba a na jeho miesto podstrčiť zlé dieťa (preparudo). Také vymenené dieťa je na prvý pohľad úplne rovnaké ako vlastné, ale nerastie, pretože je vypchaté slamou. Aby sa zabránilo výmene, matka dávala dieťaťu pod podušku hrebeň alebo iný kovový predmet. Ak matka zistila, že jej dieťa bolo vymenené gul´i daj (sladkou mamou), musí ho odniesť na hnojisko a tam ho biť, pokiaľ ho sladká mama nezapočuje a nepríde dieťa vrátiť. Ak si už sladká mama s dieťaťom hrala, vráti ho slepé alebo s poškodenými končatinami. Ďalším prostriedkom na ochranu dieťaťa bolo aver nav (druhé, iné meno). Malo ochrannú funkciu pri komunikácii s aver svetos (iným svetom). Dôležité je najmä pre ochranu pred chorobami, ktoré tiež patria do bizuze aver svetoš (nečistého iného sveta). Nalačho nasvaľ ipen (nedobrá nemoc) chodí a pozerá, čaká, až bude vyslovené nejaké meno. Na človeka s týmto menom potom skočí. Prednostne si vyberá najmä malé deti, pretože sú slabé a bezmocné. Keď sa nemoc v niekom usídli, môže sa prejaviť až v neskoršom veku. Romano nav (rómske meno) dostáva dieťa až neskôr, pretože sa čaká, až si matka i ostatní príbuzní budú istí, že našli to pravé. Dovtedy dieťaťu hovoria Čhavoro (dieťatko), Cinkoro (maličký) a pod. Veľmi časté sú aj prezývky, ktoré sú zvolené podľa vonkajších znakov a povahových vlastností (Thulo – Tlsťoch, Kalo – Čierny, Papin – Hus, Bugošis – Basistka...). Okrem výmeny môže dieťa ohroziť khamňipen (uhranutie). Uhranuté dieťa zíva alebo plače, nedá sa utíšiť. Uhranutie môže spôsobiť človek so zlým pohľadom alebo veľký počet ľudí v miestnosti, kde dieťa spí. Aby sa uhranutiu zabránilo, uväzuje sa dieťaťu okolo ruky indraľori (ochranná červená nitka alebo stužka), čo je obdoba pôvodného indického zvyku. V Indii matky doteraz svojim deťom uväzujú na zápästie prameň vlasov. Zvláštnu úlohu zohrával prvý kúpeľ dieťaťa. Do vaničky s vodou nahádzali mince, aby dieťa bolo šťastné a bohaté. V niektorých osadách dávali chlapcom do prvého kúpeľa kobylie mlieko alebo vývar z konských kostí, aby bol chlapec silný. Voda z kúpeľa sa mohla vyliať až na druhý deň, aby s ňou dieťaťu nevyliali spánok. Po kúpaní dieťa natreli masťou a dôkladne ho celé namasírovali. Pri hodnotení dieťaťa sa Rómovia zameriavajú na oči, farbu pleti a vlasy. Vlasaté dieťa s veľkými očami a svetlou pleťou bolo považované za najkrajšie. Tmavá farba je pre Róma prekliatím (kalemardo – potrestaný čiernotou). Aj medzi sebou sa Rómovia kastujú na čiernych a bielych. Keď je dievča prezývané Papin (Hus), nejde o nadávku, ale o vyjadrenie obdivu svetlej farby pleti. Dieťaťu do jedného roka sa nesmú strihať vlasy ani nechty (matky ich deťom obhrýzajú). Aby dieťa neonemelo, nesmie sa dívať do zrkadla a hrať sa s bábikou. Do krstu je dieťa v matkinej posteli. Potom ho položia do kočíka, v ktorom však predtým bolo dieťa, alebo aspoň bábika. Keď dieťa v kočíku nie je, nesmie sa s ním hojdať, aby potom neplakalo. Spracované podľa: Markéta HÁJKOVÁ: Rodina a zvyky slovenských Rómov usadených v Českej republike in Tatjana ŠIŠKOVÁ (ed.): MENŠINY A MIGRANTI V ČESKEJ REPUBLIKE s podtitulom My a oni v multikultúrnej spoločnosti 21. storočia, Portál, Praha, 2001

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984