Reklama
Reklama

Pamätať minulosť, žiť prítomnosť, veriť v budúcnosť

Medzi aktivity, ktoré pripomínajú zločiny napáchané na Židoch, patria aj podujatia Združenia židovských žien Ester. Marta Gyoriová, prezidentka združenia vynakladá veľké úsilie, aby čo najviac ľudí zabudlo na antisemitizmus a považovalo Židov za rovnoprávnych ľudí
Počet zobrazení: 1559

Medzi aktivity, ktoré pripomínajú zločiny napáchané na Židoch, patria aj podujatia Združenia židovských žien Ester. Marta Gyoriová, prezidentka združenia vynakladá veľké úsilie, aby čo najviac ľudí zabudlo na antisemitizmus a považovalo Židov za rovnoprávnych ľudí. Ako sa pozeráte na skutočnosť, že tí, ktorí oslavujú slovenský štát, nechcú prijať skutočnosť, že počas neho boli Židia vystavení prenasledovaniu i fyzickej likvidácii? - Podľa môjho názoru títo ľudia, ktorí nemyslia na to všetko, čo sa dialo počas slovenského štátu, nemajú dostatok informácií o jeho histórii. Ak by ju veľmi dobre poznali, nemohli by slovenský štát ospevovať, ako sme boli toho svedkami 14. marca. Bohužiaľ, deje sa tak aj pri iných príležitostiach. Je to pre mňa, ale aj pre každého, kto pozná to, čo všetko museli Židia prežiť, úplne nepochopiteľné. Je zrejmé, že existencia slovenského štátu značne ovplyvnila život Židov na Slovensku. Od začiatku jeho vzniku pôsobil fakt, že antisemitizmus bol jedným z programov vtedajšej štátnej moci. Boli podporované rôzne protižidovské vystúpenia. Je potrebné zdôrazniť, že deportácie na slovenskom území realizovali slovenskí úradníci , vojaci a gardisti na základe platnej legislatívy Slovenskej republiky. Tieto deportácie viedli v konečnom dôsledku k smrti desaťtisícov obetí . Jeden z výskumov hovorí, že každý tretí - štvrtý Slovák má negatívny postoj k Židom. Ako podľa vás možno odstrániť prejavy antisemitizmu nielen v našej spoločnosti? - Myslím si, že najlepším riešením by bolo, keby sme sa všetci snažili vytvárať vhodný priestor pre kultúrne a výchovno-vzdelávacie aktivity o histórii, kultúre a tradíciách židovského národa pre majoritu, ale aj iné národnostné menšiny. A malo by sa začať od mladých ľudí v školách. Aké konkrétne aktivity vyvíja vaše združenie, aby pripomínalo utrpenie, ktoré židovské ženy prežili a na ktoré netreba zabudnúť ani dnes? - Zorganizovali sme napríklad galaprogram Odkaz pre preživších holokaust v Košiciach pod záštitou prezidenta SR Rudolfa Schustera, vlani ako aj tento rok je to spomienkové stretnutie v Poprade pri príležitosti transportu židovských žien a dievčat do koncentračných táborov. Veľa sa o tejto problematike hovorilo aj na besede so spisovateľkou Hildou Hraboveckou. Organizujeme aj stretnutia so ženami, ktoré prežili holokaust, či s ukrývanými deťmi. Pripravujeme spomienkovú tryznu do Osvienčima, večery tolerancie, okrúhle stoly so ženami z majority a iných národnostných menšín, prezentácie kníh s touto tematikou, napríklad Holokaust Petra Salnera. A azda najlepšie vystihujú cieľ nášho Združenia ESTER slová Abby Kovnera, ktorými sa riadime vo svojej činnosti: Pamätať minulosť, žiť prítomnosť, veriť v budúcnosť. Ako hodnotíte odškodňovanie Židov? - Nie je na svete nič, čo by odškodnilo tú hrôzu, čo sa na všetkých Židoch napáchala. Následky vyvraždenia 6 miliónov Židov sú nevyčísliteľné a negatívne sa odrazili na živote ďalších generácií. A musím zdôrazniť, že podľa mňa prišlo odškodňovanie veľmi neskoro. Veľmi by som si želala, aby žiadne dieťa bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo nebolo kolísané na rukách s vytetovaným číslom a nemuselo klásť svojej mamke otázku: „Mami, čo je to za číslo na tvojej ruke a prečo sa nedá umyť?“ Takúto otázku som aj ja kládla svojej mamke, ale odpovede, i keď len čiastočnej, som sa dočkala až po uplynutí detských rokov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama