Od poslankyne chceli chlieb

Do slovníka bývalých socialistických krajín sa vrátili staré, skoro zabudnuté pojmy: bieda, chudoba, bezdomovec, nezamestnanosť… S týmito problémami sa musí boriť aj poľská ľavicová vláda
Počet zobrazení: 1036

Do slovníka bývalých socialistických krajín sa vrátili staré, skoro zabudnuté pojmy: bieda, chudoba, bezdomovec, nezamestnanosť… S týmito problémami sa musí boriť aj poľská ľavicová vláda. U severných susedov je bez práce už 3,3 milióna ľudí a miera nezamestnanosti prekročila 18 percent. Spolu so skrytou nezamestnanosťou na roľníckom vidieku sa – podľa triezvych odhadov – týka už viac než štyri a pol milióna Poliakov. Práve boj s rozmáhajúcou sa chudobou a nezamestnanosťou, ktorá ju plodí, vyhlásila Millerova ľavicová vláda za jednu z najnaliehavejších priorít. A opozičná radikálna Samoobrana tlačí vládu k čo najrýchlejšiemu postupu. Je stav skutočne taký alarmujúci? Čo hovoria fakty? Podľa nedávno zverejnenej štúdie Sociálne nerovnosti v oblasti výživy žilo začiatkom roku 2000 (a od tej doby sa situácia ďalej zhoršila) na hranici chudoby 52 percent Poliakov, z toho 7 percent v stave krajnej núdze. Pod prahom chudoby je štvrtina jednočlenných domácností a 80 percent rodín so šiestimi a viacerými členmi. Pritom v katolíckom Poľsku, zvlášť na vidieku, nie sú štvor- a viacdetné rodiny žiadnou zvláštnosťou… Aj uznávaný denník Rzecz pospolita vo svojej sonde do hlbín chudoby konštatoval, že „ešte pred niekoľkými rokmi bolo nepredstaviteľné, aby školy hlásili prípady detí, ktoré zaspávajú od vyčerpania alebo omdlievajú od hladu“. Denník tiež cituje lekára a sociológov, ktorí so znepokojením upozorňujú na pribúdajúci počet detí s priesvitne bielou tvárou, s chorobami, ktoré sa už zdali prekonané, a na fakt, že bieda sa opäť stáva dedičnou. „Existujú celé skupiny detí, ktoré ráno doma nedostanú raňajky a do tašky desiatu,“ popisuje realitu týždenník Polityka, a tak štát zaviedol a postupne rozširuje program jednoduchého stravovania zadarmo. Na tzv. dokrmovanie tohto roku štátny rozpočet pamätá čiastkou 160 miliónov zlotých, ďalšími zhruba 130 miliónmi prispejú obce a mestá. Tohto roku program zahŕňa vyše 700 tisíc školákov vo veku 7 až 16 rokov. Potreba by však bola omnoho vyššia a vládne odhady hovoria o takmer dvoch miliónoch detí. Nezamestnanosť sa nezadržateľne šíri, posledné rezervy z minulosti sa dočerpávajú, poľský vidiek očividne chudobnie a pauperizuje sa, v mnohých rodinách už predali, čo sa predať dalo. Niet kam ustúpiť. Millerova vláda vníma realitu a cíti zodpovednosť za strašný stav, ktorý zdedila. „Vieme, že zbedačení ľudia očakávajú pomoc od štátu. Peniaze sa musia nájsť. Veď školské jedlo je pre mnohých jediné, ktoré cez deň majú. Je to hrozné, ale je to tak,“ konštatoval pri jednom neformálnom stretnutí s občanmi Leszek Miller. Aj na nedávnej republikovej konferencii Zväzu demokratickej ľavice vo Varšave sa diskutovalo o tejto téme. Do pléna zaznel tiež hlas Žofie Wilczynskej z Polczyna Zdroju, ktorá referovala o stave chudoby a nezamestnanosti v regióne spadajúcom pod jej mandát: „Keď sa voliči dozvedia, že idem na stretnutie s nimi, nechcú nič iné, len chlieb. Áno, chlieb. So zovretým srdcom a stiahnutým hrdlom veziem ten chlieb a pohár masti. Sedíme, jeme a rozprávame sa. O všetkom, ale najmä o nepredstaviteľnej biede, ktorá nás stretla. Ten pohľad na biedu, hladné deti a utrápených rodičov ma dusí.“ Hlas tejto ženy nebol ojedinelý. Aj ďalší upozorňovali na rozlievajúce sa more ľudského nešťastia, navrhovali ako problémy najskôr aspoň zmierňovať a následne systematicky riešiť. Delegáti z vidieka pritom vyzývali vládu: „Nenechajte Európsku úniu celkom zničiť a zadusiť poľské poľnohospodárstvo.“ Millerova vláda má pred sebou skutočne zložité úlohy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984