Kto pomôže Košičanom?

Po komunálnych voľbách koncom roka 1998 a najmä po doplnkových voľbách na primátora pristúpila koalícia SOP/SDĽ/SDSS k vážnemu zámeru - oddlžiť mesto Košice
Počet zobrazení: 1050

Po komunálnych voľbách koncom roka 1998 a najmä po doplnkových voľbách na primátora pristúpila koalícia SOP/SDĽ/SDSS k vážnemu zámeru - oddlžiť mesto Košice. Mestské zastupiteľstvo prijalo viacero opatrení - od prerozdelenia kompetencií, ale aj zodpovednosti za služby občanom medzi mestom a mestskými časťami cez zníženie počtu zamestnancov na magistráte, vydanie komunálnych obligácií, predaj neproduktívneho majetku až po projekt preklopenia krátkodobých úverov s vysokými úrokmi na dlhodobé s nízkymi úrokmi. Súčasť ozdravného procesu Jedným z krokov ozdravného procesu bola aj myšlienka predať časť mestského lesného majetku štátu, ktorá vychádzala zo skutočnosti, že z mestského majetku iba lesy majú takú hodnotu, ktorá by výrazne pomohla znížiť dlh. Vedenie mesta ju vyjadrilo v Memorande vlády SR zastúpenej ministerstvom financií, mestom Košice a Prvou komunálnou bankou. Podľa neho mala vláda schváliť odkúpenie časti mestských lesov za 980 miliónov korún Štátnymi lesmi a Prvá komunálna banka mala preklopiť zvyšok dlhu na dlhodobý úver s nízkymi úrokmi. Odkúpenie časti mestských lesov nepredstavovalo negatívny precedens, podľa ktorého by si každá zadlžená obec mohla nárokovať od štátu takúto pomoc. Košice a Bratislava sú totiž spravované nielen tak ako ostatné obce podľa zákona o obecnom zriadení, ale aj podľa osobitných právnych noriem. Podľa nich prebrali na seba, na rozdiel od ostatných miest, za štát aj záväzky starostlivosti o požiarny zbor a cesty prvej triedy. Štát síce tieto záväzky dotoval, ale nie v plnej výške potrebných nákladov. Preto Košice museli vynaložiť za uplynulých desať rokov na činnosť súvisiacu s týmito záväzkami vyše 550 miliónov korún. Ak by sa o nich v plnej miere staral štát, mohli sa investovať do iných činností. Ak toto kritizovali primátori Prešova, Spišskej Novej Vsi, Popradu a Levoče, tak vôbec neporozumeli problematike a hovorila z nich obyčajná ľudská závisť alebo politická objednávka. Nešlo by o bezplatnú pomoc Košičania nežiadali pomoc od vlády bezodplatne, no ponúkali kvalitný tovar - lesy. Pri príprave Memoranda vychádzali aj z predpokladu, že v našom meste žije 236 000 občanov a vláda bude mať záujem, aby pomohla Košiciam tak, aby mohli bez obmedzenia plniť svoje funkcie a zároveň by do vlastníctva štátu prešla kvalitná komodita - lesy. Bolo by to vzájomne výhodné. Potvrdil to aj minister poľnohospodárstva Pavel Koncoš, ktorého rezort pripravoval projekt odkúpenia mestských lesov spolu s ministerstvom financií. Navyše mesto neponúkalo celú výmeru lesného majetku, len jeho časť. Známa rekreačná zóna - Čermeľ mala ostať naďalej v majetku Košíc. Žiaľ, Memorandum podporilo len desať členov vlády. Za schválenie hlasovali ministri SDĽ, SMK a SOP. Keďže kabinet rozhoduje absolútnou väčšinou a na rokovaní sa nezúčastnili všetci, ktorí boli ochotní podporiť tento návrh, nakoniec Memorandum neschválil. Pracovníci podniku Mestské lesy zažívali na vlastnej koži ťažkosti hospodárenia, keď sa rozliční odberatelia usilovali znižovať hodnotu výsledkov ich práce s poukazovaním, že lesy sa predajú, preto sa nebudú usilovať, kým nepríde nový majiteľ. Ich utrpenie bolo vyvážené tým, že za dva roky žiadna banka, žiaden veriteľ nedal mesto do konkurzu, nepredali budovy alebo lesné pozemky založené v bankách a poskytli tak Košiciam čas na znižovanie dlhu. Mesto ten čas patrične využilo a jeho dlh sa neustále znižuje. Splní vicepremiér sľub? Po neschválení Memoranda existujú obavy, že banky stratia dôveru v to, že sa im požičané peniaze vrátia, stratia trpezlivosť a začnú predávať majetok mesta, ktorý je u nich založený. V roku 2000 tak predali 900-miliónový majetok založený mestom Banská Bystrica asi za tretinovú cenu. Pri uzatváraní záložnej zmluvy sa totiž zakladá majetok vyššej hodnoty, ako má poskytovaný úver. Banka ho však pri predaji, ak chce dostať svoje peniaze po vypršaní zmluvy späť, môže predať len za výšku požičaných peňazí. Zdá sa nám to neférové? Preto sme v Košiciach pripravovali projekt reštrukturalizácie dlhov, aby k takému riešeniu nemuselo dôjsť. Boli sme presvedčení, že je morálnejšie predať časť lesov štátu ako do súkromných rúk. Teraz čakáme, či vicepremiér Ivan Mikloš splní sľub, keď v televízii povedal, že bude rokovať s bankami tak, aby pomohol Košiciam iným spôsobom. Najnovšie správy potvrdzujú, že riešenie na úrovni vlády možné je. Košičania dokázali prísnym režimom nakladania s financiami, že si s dlhom vedia poradiť aj samiKošice budú mať prijateľný splátkový kalendár a budúca samospráva sa pri troche skromnosti už nemusí báť finančného kolapsu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984