Reklama
Reklama

Prechod na ekonomiku vedomostí

Výrobky obsahujúce vysokú úroveň poznatkov sú žiadané na svetových trhoch a krajiny orientujúce sa na ich produkciu si zabezpečujú dlhodobú prosperitu. Dokazuje to vývoj vo vyspelých krajinách Európskej únie, ktoré sa zameriavajú najmä na odvetvia high-tech
Počet zobrazení: 676

Výrobky obsahujúce vysokú úroveň poznatkov sú žiadané na svetových trhoch a krajiny orientujúce sa na ich produkciu si zabezpečujú dlhodobú prosperitu. Dokazuje to vývoj vo vyspelých krajinách Európskej únie, ktoré sa zameriavajú najmä na odvetvia high-tech. S poznatkami sa obchoduje ako s akýmkoľvek tovarom. Kto má vybudovanú základňu pre tvorbu poznatkov a vie ju dokonale využiť, v súčasnom svete dominuje. Kto si ju nebuduje, prehráva, stáva sa závislým od poznatkov iných. Tie sa stávajú zdrojom moci a bohatstvom štátu tak, ako bolo nerastné bohatstvo v období priemyselnej spoločnosti. Ak chce krajina uspieť, musí vytvárať podmienky na tvorivú prácu – možnosť slobodného bádania. Nejde len o materiálnu podporu tvorivej práce, ale najmä o vytvorenie prostredia umožňujúceho tvorivým osobnostiam voľné myslenie a skúmanie doteraz nepoznaných javov. Slovensko by sa v 3. tisícročí tiež rado zaradilo medzi vyspelé štáty. Prvoradým cieľom, ako to deklarovala vláda SR vo svojom programovom vyhlásení, je plnoprávne členstvo v EÚ. Máme záujem stať sa rovnocenným partnerom, no pri tom si chceme zachovať vlastnú identitu a kultúru. Práve poznatkovo-orientovaná ekonomika predstavuje takúto možnosť. Transformácia vedy a výskumu Ekonomika vedomostí sa zakladá na šírení a využívaní poznatkov. Do jej štruktúry môžeme zaradiť odvetvia ľudskej činnosti zaoberajúce sa produkciou, uchovávaním a šírením poznatkov – veda, výskum, odvetvia využívajúce poznatky pre vývoj a produkciu nových výrobkov – poznatkovointenzívny priemysel (high-tech). Vybrané údaje, týkajúce sa vedy a výskumu, sú za obdobie rokov 1990, 1998 a 1999. Podľa nich môžeme urobiť nasledujúce závery: 1. Situáciu vo vede a výskume na Slovensku v rokoch 1990 až 1999 charakterizoval pokles pracovníkov – zo 49 522 na 22 467. Výdavky na vedu a výskum v rámci HDP poklesli z dvoch na 0,68 percenta. 2. Stúpol síce celkový počet licencií zo siedmich (1990) na 90 (1997), no v roku 1998 sme zaznamenali ich pokles na 55. Slovensko má veľmi malý príjem z aktívnych licencií - 519 000 korún (1998) a pasívnu bilanciu, čiže viac vydáva na nákup licencií ako predáva - 29 557 Sk. 3. Celkový počet vynálezov sa za sledované obdobie zvýšil z 1505 (1993) na 1826 (1998). V ich štruktúre je však veľký nepomer medzi domácimi a registrovanými v zahraničí. V roku 1998 bolo domácich vynálezov 214 a 1612 zahraničných. 4. Celkový počet udelených patentov vzrástol zo štyroch na 845. Podobný vývoj ako pri vynálezoch môžeme sledovať v udelených patentoch doma a registrovaných v zahraničí. V roku 1998 bolo domácich 130, registrovaných v zahraničí 715. Po roku 1990 teda došlo na Slovensku k veľmi rýchlej transformácii vedy a výskumu. Rapídne zníženie počtu pracovníkov (odliv mozgov na zahraničné pracoviská vedy a výskumu), zníženie výdavkov pod jedno percento HDP v porovnaní s krajinami EÚ, kde investujú do vedy a výskumu dve percentá priemerne, je zanedbateľné. Ak sa nič nezmení, Slovensko sa ocitne na periférii, zvýši sa zaostávanie za vyspelými štátmi a staneme sa krajinou poskytujúcou vedcov pre iné štáty. Značné zaostávanie v high-tech High-tech priemysel sa v Európe rýchlo rozvíja a tvorí čoraz väčšiu časť HDP. Medzi jeho odvetvia môžeme zaradiť elektroniku, mikroelektroniku, vývoj nových materiálov, informačné a komunikačné technológie, biotechnológie. Ide o odvetvia náročné na vedecký výskum. SR v ich rozvoji značne zaostáva, aj keď sa pripravujú rozličné projekty. Pre potreby analýzy sme využili údaje Štatistického úradu SR. Vybrali sme odvetvia: výroba chemických výrobkov vrátane farmaceutických, výroba kancelárskych strojov a počítačov, elektrických strojov, telekomunikačných zariadení a presných prístrojov. Celkový počet podnikov v sektore je 232, najviac – 99 v odvetví výroby elektrických strojov, ktorý dosiahol produkciu celkovo 67 152 605 korún. Najväčšia produkcia sa dosiahla vo výrobe chemických (36 839 257 Sk) a elektrických prístrojov (23 593 093 Sk). Pridaná hodnota dosiahla celkovú sumu 20 128 867 Sk. Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 53 558, produktivita práce na jedného 4 855 025 a priemerná mesačná mzda 11 240 Sk. High-tech sektor na Slovensku síce v menšom rozsahu, ale predsa existuje a rozvíja sa. Na jeho rozšírenie a vznik väčšieho počtu podnikov je nevyhnutné vytvoriť možnosti vo forme začlenenia rozvoja nových odvetví high-tech do vládnej stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, vypracovať prognózy vývoja odvetví a zadefinovať nové rozvojové možnosti v regiónoch. Strategické zámery Regióny môžu pri presadení týchto tendencií veľa získať aj stratiť. Potrebujú novú orientáciu priemyselnej politiky, ktorá by rešpektovala prebiehajúce trendy v EÚ, najmä orientáciu na nové odvetvia high-tech a intelektualizáciu výroby. Predložená stratégia by mala zohľadňovať osobitosti našej krajiny. Pre tvorbu strategických zámerov, ktoré zadefinujú konkrétne kroky rozvoja a uvedú opatrenia, je dôležité vypracovanie a implementácia dlhodobej vízie rozvoja SR. Jej základným pilierom je výzva, že Slovensko musí získavať z globálnej inovácie a technológie. Tento pilier poukazuje na kľúčové postavenie vedy a techniky v spoločnosti a najmä na účasť vedcov na medzinárodných projektoch a využitie získaných poznatkov v praxi. Na tento pilier nadväzuje druhý pilier, ktorý sa týka inovačnej kultúry, a tretí pilier - vysoko kvalitné prostredie podporujúce rozvoj poznatkovoorientovanej ekonomiky. V ekonomike vedomostí, založenej na rýchlej aplikácii inovácií, je kľúčová podpora inštitúcií orienujúcich sa na transfer nových technológií a na ich aplikáciu. Štvrtým pilierom sú financie. Oblasť ekonomiky vedomostí, predovšetkým rozvoj nových odvetví high-tech, vyžaduje na začiatku nemalé investície, ktoré v dlhodobom horizonte prinesú očakávané výsledky, ďalší rozvoj si už bude vyžadovať nižšie náklady. Na Slovensku existujú viaceré možnosti získania finančných prostriedkov pre rozvoj: investície do zakladania a rozvoja parkov vedy a techniky, zákon o podpore rozvoja priemyselných parkov, podpora výskumu, prostriedky cez novozriadenú Agentúru pre podporu vedy a techniky atď. Hlavnou formou je štátny rozpočet, zdroje miest a obcí, súkromné (banky) a zahraničné zdroje (medzinárodné nadácie, fondy EÚ). Najväčším problémom je nedostatok zdrojov a ich neefektívne využitie, napr. fondov z predvstupovej pomoci EÚ a neexistencia fondov pre rizikový kapitál v našich bankách. Piaty pilier - vzdelávanie a výchova Aby SR veľa získala z globálnej inovácie a technológie a vedela ju využiť na rozvoj a vytváranie nových pracovných miest treba zdôrazniť úlohu vzdelávania a výchovy. Ide najmä o modulárne vzdelávacie programy. Vzdelávanie a výchova musia predbiehať zakladanie a rozvoj nových aktivít. Nevyhnutná je reprofilácia siete vzdelávacích inštitúcií, vychádzajúca z potrieb Slovenska a rešpektujúca trendy vzniku odvetví high-tech. Šiestym pilierom sú ponukové reťazce a siete. Ide o využitie existujúcej siete inštitúcií a budovanie nových sietí orientujúcich sa najmä na malé a stredné podniky, partnerstvá priemyslu s univerzitami, vedeckými a výskumnými inštitúciami. Významnú úlohu v tomto procese zohráva globálna informačná sieť INTERNET, ktorá svojím informačným potenciálom poskytuje vynikajúce prostredie pre budovanie nových ponukových reťazcov. Pre využitie potenciálu rozvoja ekonomiky vedomostí v SR a v jej regiónoch je dôležité stanoviť priority a zadefinovať vhodné inštitucionálne prostredie na národnej i regionálnej úrovni a súčasne zohľadniť integračné procesy – plánovaný vstup Slovenska do EÚ a NATO. Stanovené priority a inštitúcie musia rešpektovať trendy v krajinách, ktoré sú už členmi spomínaných medzinárodných zoskupení. Odporúčania pre našu krajinu - Podpora rozvoja vedomostnej základne na Slovensku a zvýšenie výdavkov na vedu, výskum a vzdelávanie. Rozvoj aplikovaného výskumu prostredníctvom štátnych centier aplikovaného výskumu v prioritných oblastiach. - Iniciovať vypracovanie priemyselnej politiky Slovenska v novom miléniu – zadefinovať prioritné smery rozvoja v súlade s prebiehajúcimi svetovými trendmi. - V spolupráci s vysokými školami a výskumnými ústavmi treba vypracovať stratégiu rozvoja vedecko-technologických parkov. - Reprofilácia siete existujúcich vzdelávacích inštitúcií v súlade s novými rozvojovými smermi Slovenska. - Vytvorenie siete a využitie existujúcej siete inštitúcií, ktoré sa budú orientovať na podporu inovácie najmä v oblasti technologického transferu a aplikácie nových technológií. - Vytvorenie podmienok pre vznik nových firiem, nové špecializované služby pre malých a stredných podnikateľov, inovačné centrá, podnikateľské inkubátory. - Príprava nových finančných programov podporujúcich rozvoj inovačného podnikania – rizikový kapitál.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama